Čo na to Skaličania?

Či už občania Československa mimo Pražanov, alebo cudzinci, všetci za akýsi rituál pri návšteve krásavice na Vltave považovali večernú prechádzku po Václavskom námestí. Tá sa však nemohla zaobísť bez zjedenia párkov, alebo v lepšom prípade pečeného špekáčika v niektorom zo stánkov a vypitia piva. Samozrejme, tento akt sprevádzala špecifická vôňa tohto mäsového výrobku.

Prešli však roky a teraz centrum Prahy zaplavila akási sladká vôňa. Nebudeme čitateľov napínať, pochádza z trdelníkov, nám tak dobre známych z rôznych jarmokov či vianočných trhov. Môžeme sa iba usmievať nad tým, že v súčasnosti ich mnohí cudzinci považujú za historickú pražskú kulinársku špecialitu! Nuž, niektorí našinci si pri pohľade na predávajúcich trdelníky pomyslia, že keď to tak ďalej pôjde, tak „staropražskou špecialitou“ sa môžu stať aj halušky s originálnou liptovskou bryndzou!

Ťažko pochopiť, ako sa táto sladkosť z našej Skalice mohla stať dominantným produktom mnohých pražských stánkarov. Keď si však dá človek dohromady všetky „pre“ a všetky „proti“, tak veľmi ľahko príde k odpovedi. Príprava trdelníka je dosť jednoduchá a lacná, nepotrebuje k tomu žiadnu kvalifikovanú silu. Na prípravu cesta netreba ani droždie, stačí použiť kúpenú hotovú zmes, do ktorej sa pridá voda. Trdelník teda dobyl stovežatú, i keď pred takými dvadsiatimi rokmi si iba málokto dokázal predstaviť, čo sa vlastne pod týmto názvom skrýva. Napriek tomu zahraničných návštevníkov Prahy priťahujú stánky s umiestnenou veľkou reklamou v angličtine, ktorá hlási, že ide o staročeskú špecialitu!

Jedno sa musí uznať, že podnikateľom, ponúkajúcim trdelníky fantázia skutočne nechýba. Tak napríklad na Slovensku stále predstavujú sladké pečivo, plnené škoricou, kokosom, vanilkou, orechmi a čokoládou. V Košiciach za cenu dve eurá kus. V Prahe si však môžete kúpiť trdelníky plnené syrom, kombinovaným so šunkou, vajcom a slaninou, zmrzlinou, šľahačkou s hrozienkami, alebo jahodami, jablkami... Cena? V prepočte od štyroch eur vyššie, aj dokonca za šesť.

Samozrejme, aj v Českej republike je dosť ľudí, ktorí veľmi dobre vedia, čo to trdelník vlastne je. Vedia dokonca i to, že originálny, teda ten skalický, má byť posypaný orieškami a že v roku 2007 Európska komisia mu udelila štatút regionálnej špeciality chránenej známkou GPL. Aj to, že do roku 2017, teda desať rokov od zaradenia medzi oficiálne regionálne špeciality, schválené Európskou konkurenciou sa originálne skalické trdelníky mohli vyrábať iba na malom ohraničenom území riekami Morava, Teplica a Myjava. Takže ten najoriginálnejší je teda zo Skalice, i keď jeho rodiskom je Sedmihradsko, ktoré v súčasnosti patrí Rumunsku, ale niekedy bolo súčasťou Uhorska. Odtiaľ sa vraj dostal do Skalice a to zásluhou kuchára grófa Jozefa Gvadániho. Nuž, nech už to bolo ako bolo, ale keď už jesť trdelník, tak ten pravý zo Skalice, i keď dnes ho dokážu vyrobiť skutočne hocikde. Nie z Prahy, ale priamo zo Skalice sa dostal do Poľska či Litvy, ale i do Luxemburska a dokonca aj do Peru! Buďme však objektívni, na tom, že ich pripravujú v ďalekej Južnej Amerike má svoj podiel aj matička Praha. Za oceán ho priniesol nie tak dávno jeden absolvent Poľnohospodárskej univerzity v Prahe.

Ešte zaujímavejšie je však to, že trdelník sa dá kúpiť aj pre nás skutočne „na konci sveta“ – na Novom Zélande. Tam ho však predávajú ako tzv. transylvánsku delikatesu. Čo už, Skaličania sa s tým budú musieť zmieriť...

Pravá ruka Babiša

Byť ministrom vo vláde českého premiéra Andreja Babiša vôbec nie je jednoduchá záležitosť. Pod jeho vedením sa vláda ČR už neraz zišla o 6 hodine ráno a niektorí páni ministri si ani dodnes nevedia spomenúť, kedy „pred Babišom“ tak skoro ráno vstávali a nie to ešte začali pracovať! Tí skôr narodení si tak mohli iba obnoviť spomienky na svoju základnú vojenskú službu...

Pravá ruka A. Babiša Tünde Bartha však začínala pracovať ešte skôr: už o 5.30 hod. Teraz to má o trochu jednoduchšie. Premiér totiž začína ráno opäť cvičením a tak sa v jeho blízkosti pracuje už „iba“ od siedmej. Tünde Bartha má niekoľko takmer vznešených funkcií, ale napriek tomu sa snaží byť takmer neviditeľnou. Je šéfkou kabinetu predsedu vlády ČR a zároveň poverená riadením Úradu vlády Českej republiky a námestníčkou pre riadenie sekcie kabinetu predsedu vlády, čo preložené do „normálnej reči“ znamená, že riadi prácu mnohých ľudí, ktorých môžeme rátať na stovky. Nečudo, že s premiérom trávi prakticky celý deň, podľa nej 12 až 14 hodín.

S Babišom začala spolupracovať v časoch, kedy vykonával funkciu ministra financií, potom mu pomáhala s kampaňou do parlamentných volieb. Na veľké prekvapenie T. Bartha predtým štyri roky pracovala ako tajomníčka českého miliardára Zdeňka Bakalu, ktorý však vôbec nepatrí medzi obľúbencov Andreja Babiša. Bartha súčasnému premiérovi dlho odolávala, na spolupráci sa dohodli až na tretíkrát. Čo rozhodlo? „Verím mu a stále si myslím, že všetko, čo robí, myslí v tom najlepšom a v záujme Česka,“ hovorí vplyvná žena, ktorá je v dennodennom styku s A. Babišom, vrátane takmer každého víkendu.