PREDBEHLI NÁS

Po rozpade Česko-Slovenska dlhé roky Slováci tvorili najpočetnejšiu národnostnú skupinu, ktorá žila a pracovala v Prahe a celom Česku. Samozrejme, nebolo to žiadne prekvapenie, ale úplná samozrejmosť. Spolužitie v spoločnom štáte, jazyková príbuznosť, osobné kontakty – to všetko vplývalo na výber krajiny, v ktorej chceli našinci pôsobiť. Okrem toho na rozdiel od Slovenska v Česku bolo dosť voľných pracovných miest aj po roku 1992.

V tomto roku sa však už „pomer síl“  zmenil. Jednoducho nás predbehli Ukrajinci, tých už v  ČR žije takmer 200 000, občanov SR je približne 130 000. Určite túto zmenu ovplyvnili najmä dva faktory: Ukrajinci môžu už žiť a pracovať v Česku na základe zjednodušených predpisov a okrem toho na Slovensku začína byť veľký nedostatok pracovných síl a tak mnohí sa vrátili, resp. stále vracajú domov.

Češi boli známi aj tím, že cudzincom nikdy veľmi nedôverovali, čo sa potvrdilo aj v nedávnom prieskume verejnej mienky. Najlepšie však z neho vyšli Slováci, ktorých až 88% respondentov považuje za sympatických ľudí, ale v prípade Ukrajincov je to iba 21 percent. Okrem toho najhoršie obišli Arabi a Rómovia – tých za sympatických a dôveryhodných považuje iba 5% Čechov, ktorým by zároveň neprekážalo to, že by boli ich susedia.

CHÝBA STAVEBNÝ MATERIÁL

Tí skôr narodení to poznajú a nemusia dlho rozmýšľať čo sa do roku 1990 považovalo za nedostatkový tovar. Okrem stále spomínaných v médiách banánov, pomarančov či automobilov to bol stavebný materiál. Nečudo, na dedinách i v mestách sa vďaka výhodnej štátnej politike stavali rodinné domy ako na bežiacom páse a tak výrobcovia nestačili dodávať do stavebnín požadovaný tovar. Či sa to niekomu chce veriť, alebo nie, súčasná situácia s týmito komoditami sa v Česku veľmi podobá na tú „predrevolučnú“. Ani také preferované trhové hospodárstvo to nedokáže vyriešiť a tak v Česku na dodávku cementu, tehál a ďalších stavebnín čakajú teraz dva – tri mesiace, ba dokonca aj viac. Jednoducho výrobcovia nepredpokladali a teda sa ani nepripravili na taký veľký záujem o stavebný materiál. Veľa Čechov prišlo na to, že investovať do vlastného bývania v rodinnom dome je to najlepšie čo môžu urobiť...

SPOMIENKY NA GAGARINA

Po svojom lete v roku 1961 sa prvý kozmonaut na svete stal určite najobľúbenejším občanom ZSSR na našej planéte. Jurij Gagarin navštívil tri desiatky krajín, ale jeho prvá cesta viedla do Československa. Na privítanie tohto sympatického charizmatického letca – kozmonauta so širokým slovanským úsmevom nikde nemuseli organizovať povinné lemovanie ulíc, ktorými prechádzal. Ľudia prichádzali sami s jediným želaním uvidieť na  vlastné oči toho, čo obletel našu Zem. Ani nie 24 hodín po jeho lete do vesmíru 12.apríla zaznela pieseň, ktorá sa nielen v Československu stala – povedané dnešným jazykom – hitom.

Dobrý den majore Gagarine,

Tak jsme se tedy už dočkali,

Celý svět připil vám rudým vínem,

Lide vám ze zdola mávali.

Štatistika o tom, v ktorých mestách u nás v tzv. revolučnej eufórii po roku 1989 zmenili ulíc, námestí či škôl nesúcich jeho meno, neexistujú. V Česku však napriek rôznym tlakom a iniciatívam zostali ulice s menom Gagarina v Prahe, Pardubiciach, Hradci Králové, Karlových Varoch, Frýdku-Místku, Tepliciach...

Päť rokov po svojej prvej návšteve Československa prišiel J. Gagarin s manželkou Valentínou na dlhší liečebný pobyt do Karlových Varov, ale dnes už nikto presne nevie v ktorom zariadení bývali. Škoda, že na tom objekte nie je pamätná tabuľa, podľa sprievodcov zahraničných návštevníkov týchto svetoznámych kúpeľov bolo by to veľmi navštevované miesto. Podľa miestnych historikov išlo o hotel Imperiál, ale oficiálne sa to tvrdiť neodvážia. Napriek tomu mnohí si pamätajú, že počas tohto pobytu navštívili s manželkou plzenský pivovar Prazdroj, skláreň Moser, v ktorej preňho zhotovili súpravu pohárov v tvare kozmickej rakety. Neďaleko hotela Richmond rastie Gagarinova lipa, ktorú však nadšenci zasadili niekoľko dní pred jeho príchodom do Karlových Varov.  V roku 1975 na kolonáde odhalili veľký monument J. Gagarina. Ten v novembri 1992 síce demontovali, ale vďaka veľvyslanectvu Ruskej federácie i mnohým občanom Karlových Varov a okolia ho premiestnili na miestne letisko. Život potvrdil, že je to lepšie miesto než na frekventovanej kolonáde. Na letisku socha stojí tak, akoby Gagarin pravou rukou mávaním vítal každého hosťa, ktorý na návštevu kúpeľov využil najrýchlejší spôsob dopravy.

Najmladší pamätník Gagarinovi v ČR odhalili v Pražskom planetáriu 10.júna 2014 pri príležitosti nedožitých 80.narodenín prvého kozmonauta sveta. Toto obľúbené miesto v parku Stromovka ročne navštívi vyše 100 000 hostí rôzneho veku zo všetkých kútov Európy. Vo vstupnej hale sa určite očí všetkých návštevníkov na okamih nasmerujú na Gagarinovu bustu.