Pred nedávnom v Pravde štátny tajomník Ministerstva práce Branislav Ondruš publikoval článok, v ktorom kritizoval nesprávny názor redaktora Slovenského rozhlasu, ktorý hovoril o zamestnávateľoch ako o tých, čo prácu „dávajú“, miesto toho aby jasne označil vzťah za: z jednej strany predaj a z druhej strany ako kúpu práce bez ktorej by firma nefungovala .

Je pravda, že ekonomickí novinári by si naozaj nemali pliesť takú podstatnú skutočnosť a už vôbec nie niektorí ekonómovia, nehovoriac o politikoch, ktorí sa o priazeň zamestnancov (najmä pred voľbami) často intenzívne uchádzajú. Tvrdo formuluje Branislav Ondruš: „Ak prijmete tento nezmysel, ľahko sa stanete kritikom každého vládneho opatrenia, ktoré zvyšuje mzdy, lebo to logicky musíte považovať za neprimeranú záťaž pre niekoho, kto dobromyseľne umožňuje ľudom „zarobiť si““.

Dôležité ale je , za akú cenu zamestnanci svoju prácu predávajú. Nadväzujúc na môj článok v Slove zo dňa 25. 07. t.r. musím potvrdiť Ondrušov názor, že podiel zamestnancov na sume pridaných hodnôt -  t. j. na HDP - , ktoré firmy v Slovenskej republike vytvárajú a fakturujú, je v pomere k vyše 20 krajinám v EÚ až nespravodlivo nízky. Je to len 39 % z HDP, pričom európsky priemer, ako uvádza, je 47,5 %, čiže v bohatších krajinách je ten podiel ešte výraznejšie vyšší.

Čo teda obsahuje ostatná časť HDP, u nás tých 61% z HDP / o 8,5% viac ako priemer EU /  ktoré ostávajú firme / po odpočítaní uvedených 39% / Je to zisk a odpisy. Celú ich o sumu, t.j. 61% z HDP, ktorá ostáva firmám z cien dodávok, po zaplatení vstupných tovarov či služieb a uvedených 39%,  majú firmy  reálne k dispozícii  Je tu ešte ďalší fakt. Pokiaľ zamestnanec platí dane a odvody prakticky z celého 39 percentného podielu na HDP, firma platí dane a odvody len zo zisku, ktorý v daňovom priznaní firmy priznajú a ktorý je neraz oveľa menší ako odpisy, ktoré jej ostávajú celé k dispozícii. Firma rozhodne, čo s nimi urobí, či ich investuje, alebo či ich využije inak /  aká časť zo zisku a odpisov odtečie do zahraničia ?/.

Braňo Ondruš správne hovorí, že pracujúci (zamestnanci) v Slovenskej republike s takým stavom nie sú spokojní a chcú logicky vyšší podiel, teda vyššiu cenu za svoju prácu, čo aj my považujeme za správne. Uvádza že vyšší podiel dosahujú aj „za pomoci demokratického štátu, ktorého moc predsa pochádza práve od nich“.

 Sú to pekné slová, ale aké sú skutky? Ako uviedol B. Ondruš, v podiele miezd na HDP sme kdesi na chvoste krajín EU ale sme aj predposlední medzi krajinami V4.Hošie je na tom len Poľsko , ktoré ale má voči nám vyššiu úroveň minimálnej mzdy. Takto nespravodlivo zle , vyzeráme nie len v minulom roku.

Sme takmer na konci medzi krajinami V4 a logicky aj kdesi pred koncom poradia v rámci  Európskej únie  nielen v tomto či minulom roku, ale trvá to už pekných pár rokov. Stačí sa pozrieť do štatistík Eurostatu i do našich štatistík. Preto štátny tajomník by mal naším  čitateľom napísať o tom, ako náš štát pracujúcim, najmä v súkromných firmách, pomáha, a ako bude pomáhať zvyšovať podiel miezd na HDP mimo podpory zvyšovania minimálnej mzdy a príplatkov. Veď ako on uvádza v Poľsku je vyššia minimálna mzda ako u nás , ale im to nepomohlo , majú nižší podiel miezd na HDP ako my.

Stojí otázka: Je samotné zvyšovanie minimálnej mzdy dostatočný liek na prekonanie zaostávania v tejto oblasti? Ako ešte štát by mal pomáhať zamestnancom, najmä v súkromných firmách, zvyšovať podiel miezd na HDP? Nepoznáme žiadne koncepcie nášho štátu. No máme obavu, že ministerstvo ani veľký záujem o hlbšiu analýzu príčin a o ich nápravu či o nejakú  koncepciu pomoci asi nemá. Veď aj na ponuku  realistického a z časti aj  prakticky odskúšaného námetu nášho Inštitútu Ministerstvo práce zhruba  dva roky konštruktívne nereaguje, ba napriek urgenciám nevstúpilo s nami ani do odbornej diskusie o ponuke nášho námetu.

 Je možné , že sú tak zavalení inými námetmi, že nemajú  čas  ani  na odbornú diskusiu o našom Námete na „Projekt urýchlenia zbližovania úrovne miezd pracovníkov firiem fungujúcich v SR voči úrovni miezd v rozvinutejších krajinách EÚ a aj ich vyrovnávania v rámci Slovenska“, ktorého vlastnosťou je reálna postupnosť, taká, ktorá neodradí investorov od pôsobenia v SR?

Ivan Haluška, gen. riaditeľ Expertízneho a edukačného inštitútu, ktorý je znaleckou organizáciou a organizáciou oprávnenou Ministerstvom školstva a vedy na  výskum a vývoj.