Nestabilný, nepredvídateľný svet plný globálnej konfrontácie

V Európe jeseň 2021 priniesla voľby do dvoch veľkých európskych parlamentov, 736 poslancov v 83,2 miliónovom federálnom Nemecku a 450 poslancov v 145 miliónovom Rusku. V Nemecku voľby priniesli zásadný obrat, porážku vládnych kresťansko-demokratických a kresťansko-sociálnych strán po šesťnástich rokoch jednej kancelárky, Angely Merkelovej. V ruskom prezidentskom systéme naopak posilnenie vládnej strany Zjednotené Rusko v očakávaní prezidentských volieb v roku 2024, teda po štvrťstoročí jedného prezidenta, Vladimíra Vladimíroviča Putina.

V Spolkovej republike Nemecko výsledok volieb z 26. septembra si po prvý raz vynútil vytvorenie vlády z troch strán, červených sociálnych demokratov, Zelených a žltých liberálov z FDP, preto kvôli trom farbám koalícia dostala názov semafor.

Historická kríza a tristo odborníkov

Po voľbách sa vytvoril tlak v „tejto historickej kríze nestrácať čas a rýchlo vytvoriť novú a silnú vládu“. Predpokladaná trojkoalícia vytvorila 22 skupín do ktorej tri strany nominovali takmer 300 odborníkov na to, aby podrobne rozobrali to, čo má byť volebným programom novej nemeckej vlády v kľúčových odvetviach a aby to nová vláda už spoločne presadzovala.

Na to bol čas do novembrového Martina. Po tomto dátume odovzdalo 22 komisií vedeniu strán výsledky. Aby sa  koalícia vyhla sa zásadným sporom v tých bodoch kde niet zhody sa vedenia strán dohodnú na spoločnom postupe. Preto sa hovorí, že nová vláda pod novým  kancelárom nastúpi po Mikuláši. Teda od 26. septembra do začiatku decembra trvá príprava na nástup ani nie tak k vládnutiu, nie k moci, ale zrejme k neunáhleným riešeniam problémov a predchádzaniu hádok a sporov pred kamerami.

Minimálna mzda 12 eur

Predtým napríklad hlavný kandidát sociálnych demokratov SPD Olaf Scholz, teraz predpokladaný nový nemecký kancelár, označil napríklad 12 eurovú hodinovú mzdu za identifikačné znamenie, že to zabezpečí, aby ľudia mali dobre platenú prácu. Takisto jeho programom, vzhľadom na drastické pomery v cenách bytov, bola požiadavka výstavby prístupných bytov.

Čo sa deje v „provincii“

Rozsiahla a zaujímavá je téma nemeckých pomerov pre našinca aj pokiaľ ide o „provincie“. Teda malé časti východného Nemecka spomedzi 16 spolkových krajín SRN. Napríklad Meklenbursko Predné Pomoransko s jeho jedným miliónom sedemsto tisícimi obyvateľmi. Aj tu sa zmenila koaličná vláda, drvivo víťazná sociálna demokracia SPD /takmer 40 percent všetkých hlasov/ sa rozhodla vymeniť aj v miestnych pomeroch prudko oslabených kresťanských demokratov CDU za ľavicu Die Linke. Červeno – červená koalícia má zo 79 poslancov väčšinu 43.  Populárna Manuela Schwesig /SPD/, doterajšia predsedníčka vlády, vytvorila s predsedníčkou Die Linke Simonovou Oldenburgovou 77 stranový program, jedným z cieľov je vytvoriť tisíc nových miest pre učiteľov rôznych stupňov od najnižších predškolských, ustanoviť 8. marec, Medzinárodný deň žien ako sviatok, presadiť možnosť účasti vo voľbách od 16 rokov. Vláda tejto spolkovej krajiny je trvalo medzinárodne známa rozhodnou podporou dostavby a prevádzky plynovodu Nord Stream 2. Popri tom program zahŕňa snahu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030, dovtedy vysadiť päť miliónov stromov a podporiť rozvoj alternatívnych ekologických zdrojov energie z veterných, solárnych a vodíkových zariadení.

Sledovať extrémnu pravicu

Nová červeno-červená koalícia požaduje vytvoriť osobitého poverenca krajinského úradu pre ochranu ústavy /spravodajskej služby/ a zabezpečiť viac transparentnosti v činnosti tejto služby osobitne pokiaľ ide o extrémnu pravicu a jej vyšetrovanie ako aj dostatok informácii z centra. Motívom tejto požiadavky je aj fakt, že pravicová Alternatíva pre Nemecko /AfD/, je tu druhou najsilnejšou stranou /získala16,7 % hlasov/, označuje sa protiemigrantskú stranu, ale jej hlavným programom je vystúpenie z terajšej podoby EÚ, jej zmena a vytvorenie novej.

Hoci AfD stratila vo federálnych voľbách pätinu hlasov, celkovo získala štyri milióny osemstotisíc osobitne v bývalom východnom Nemecku pričom niekde, ako napríklad v štvormiliónovom  Sasku s hlavným mesto Drážďany, so ziskom 25,7 hlasov sa stala najsilnejšou stranou. Celkovo najviac získava v bývalom východnom Nemecku, radikalizuje sa, práve preto z jej čela odišiel po šiestich rokoch hlavný predstaviteľ a posledný „umiernený“.

Ľavica bojuje o prežitie

Ľavica, Die Linke vo federálnych voľbách stratila takmer dva milióny hlasov a bojuje o prežitie, do federálneho parlamentu sa dostala len vďaka nemeckému volebnému systému. Traja jej kandidáti získali kreslo poslanca priamo, nie na straníckej listine. Die Linke tak už nie je „hovorcom“ východného Nemecka. Nezabral tak ani jej sociálny program a ani jednoznačne kritické stanoviská v zahraničnej politike, kritika výdavkov na obranu v rámci NATO a zahraničného nasadzovania nemeckej armády a ani známa výrečná, obratná Sahra Wagenknechtová.

Pätnásť kompromisných koalícií

Pritom Die Linke majú silné osobnosti, jednou z nich je Bodo Ramelow, ktorý je na čele menšinovej vlády so sociálnymi demokratmi a zelenými v Erfurte, hlavnom meste dva a pol miliónového Durýnska. Z titulu tejto funkcie je momentálne predsedom Spolkovej rady, tá zastupuje 16 spolkových krajín a označuje sa tiež za hornú komoru nemeckého parlamentu. Je to ojedinelé a pri prvej voľbe to vzbudilo senzáciu, že práve predstaviteľ Die Linke je predsedom krajinskej vlády, jediný takýto prípad. Pritom práve proti hrozbe možného nástupu ľavice brojila výrazne pred voľbami aj odchádzajúca kancelárka Merkelová.

Dnes sú rôzne koalície vo vláde v pätnástich spolkových krajinách, iba v jednej, v Bavorsku to tak nie je. To výrazne svedčí o zmene politickej mapy ako aj o tom, že nemeckí politici sú schopní nachádzať kompromisy a volič to chce.

Durýnsky predseda koaličnej vlády  z titulu predsedu federálnej Spolkovej rady teraz vyhlásil, že treba hľadať celonemecké riešenia čo sa týka východonemeckej identity, treba pracovať na zrastaní „východu“ a „západu“ Nemecka lebo stále cítiť vymedzovanie, ohraničovane sa západnej časti voči východnej. Preto treba pracovať na vnútronemeckej solidarite. Podľa neho východné Nemecko, bývala NDR prežila ťažké desaťročie v rokoch 1990 – 2000, dotklo sa to každej rodiny, boli to roky masovej nezamestnanosti, zničenia, rozpadu priemyselnej základne.

Pokiaľ de o politiku predseda vlády zo strany De Linke povedal, že bol, tridsať rokov sledovaný úradom  pre ochranu ústavy, ale dnes je predseda vlády pre všetkých ľudí a aj keď mnohým je nestráviteľná jeho stranícka knižka, je predsedom pre všetkých, osobitne aj pre tých ktorí trpeli neprávosťami bývalého režimu zaniknutej NDR a jej strany SED.

Pohľad na drobnokresbu nemeckej politiky v časti bývalej NDR je pre nás azda zaujímavý tým, že ukazuje prepad ľavicovej strany Die Linke, najvýraznejšieho kritika zahraničnej politiky ako aj to, že pravicová antieurópska a antieuro AfD si síce špecificky posilnila v bývalej NDR ale nie je vonkoncom inšpiráciou pre západnú časť a ani pre podobné strany v štátoch Európskej únie.

Najpozoruhodnejšie bude venovať sa politike sociálnych demokratov SPD ako aj najmä vládnemu programu novej koaličnej vlády.