Jeseň roku 2021 poskytuje pohľad na medzinárodnú scénu, ktorá nás usvedčuje, že je nevyhnutná nielen potreba novej žurnalistiky, ale aj žurnalistiky či žurnalistov s dobrou pamäťou. Vidno to napríklad na Blízkom východe, ktorý sa nám pripomína vlnami zväčša nelegálnych migrantov. Irak, do ktorého sme inváziu podporili už aj v ére slovenskej „nezávislosti“, je štát, ktorý jestvuje len na mape. Po zvrhnutí „diktátora“,nad čím sme jasali, sa po dvoch desaťročiach ukázalo, že „západná“ demokracia či aspoň parlamentarizmus sa nedá vyvážať a tobôž už nie presadzovať zbraňami.

Pre generácie, ktoré si nepamätajú slovenskú žurnalistiku z čias začiatkov invázie, ktorá rozvrátila Blízky východ a spôsobila tragédie miliónov ľudí, treba pripomenúť, ako sme stáli aj v zbroji po boku USA pri invázii do Afganistanu. Kto by sa nechcel vracať dve desaťročia dozadu, tomu stačí pohľad na obrazovkyna scény, ktoré sme videli 15. augusta 2021, keď spojenecké vojská brali nohy na plecia a nechali Afganistan napospas Talibanu. Dnes je zrejmé, že táto krajina čelí obrovskej, nevídanej humanitárnej kríze. A podobne ako po invázii v Iraku aj v Afganistane zlyhali skorumpované špičky štátu, do augusta ešte vnímaní ako „naši spojenci“, do ktorých sa nalievali miliardy dolárov. A prvé, čo urobili, nabalili ich do kufrov a zdrhli prv, ako Taliban vstúpil do hlavného afganského mesta Kábul.

Hlavný predstaviteľ Európskej únie, komisár EK pre zahraničnú politiku hlása, že únia musí v tejto oblasti čeliť Rusku a Číne, lebo inak ostane na okraji, stane sa v tejto oblasti marginálnou. Všetci vrcholní predstavitelia Európskej komisie zrazu pocítili potrebu telefonovať do Pakistanu, zrazu objavili, že práve tento štát a jeho tajné služby, pritom spojenci USA, stojí za vznikom, podporou a vyzbrojovaním Talibanu už dve desaťročia. Medzitým však už od júna tohto roku Čína rokovala priamo s Talibanom, nasledovala ešte pred pádom Kábulu aj Moskva. To len dokazuje, že s veľkým predstihom rozoznala reálne rozloženie síl a čo to znamená pre zmenu pomerov na obrovskej ploche štátov Strednej Ázie. /Dodajme, že na Slovensku sa tejto téme, Strednej Ázii, kvalifikovane dlhodobo venoval jedine internetový portál Slovo./

Vytvorenie chaosu vo veľkej časti sveta

Rozvrat územia od Afganistanu až po Irak, Líbyu, Libanon a Sýriu a pasivita a aj bezmocnosť Európskej komisie sa ukázala, keď sa USA zvrtli na podpätku a vytvorili v ázijsko-tichomorskom regióne nové spojenectvo s Austráliou – evidentne proti Číne. Bolestivo to pocítilo najmä Francúzsko, prišlo o vplyv, austrálskeho spojenca ako aj o desiatky miliárd na objednávkach. Ale aj únia a aliancia stoja zoči-voči novej podobe konfrontácie USA – Čína, otázne je, ako sa to bude podobať na studenú vojnu a ako do nej budeme či už sme vťahovaní.

V Európe sa tiež zmenila nielen politická scéna, ale aj ruské možnosti. Voľby v Čechách priniesli po prvý raz od roku 1921 taký prepad komunistickej strany, že sa nedostala do parlamentu. Po prvý raz súkomunistimimo parlament aj od roku 1989,vedno aj so sociálnou demokraciou s jej bohatou ľavicovou minulosťou. V Čechách tak prepadlo milión hlasov, milión voličov hlasovalo za strany, ktoré sa nedostali do parlamentu. Nezanedbateľné je, že z parlamentu v Prahe tak vypadli všetci zástancovia intenzívneho dialógu s Ruskou federáciou, v novej zostave niet nikoho, kto by zdôrazňoval takúto potrebu, naopak, presadili sa výrazní atlantisti a kritici súčasného Ruska.

Ako s Ruskom?

Podobne v nemeckých parlamentných voľbách, najvplyvnejšom štáte EÚ a najväčšej ekonomiky, sú vytrvalí zástancovia čo najintenzívnejších vzťahov s putinovskou Ruskou federáciou až na jeden prípad vymetení z parlamentu, ktorý je so 735 poslancami najväčší v EÚ. Pokiaľ ide o jednoznačnú ľavicu Die Linke, tá stratila dva milióny voličov! Len vďaka dômyselnému nemeckému volebnému systému s jeho volebnými obvodmi priamej voľby menovite konkrétneho kandidáta sa Die Linke dostala do parlamentu, ale v drasticky menšom počte ako doteraz. Odráža sa to aj na ľavicových názoroch na zahraničnú politiku, na akceptovaní NATO ako aj na poznaní, že vzájomná užšia spolupráca únie či aliancie s Ruskom bude možná až po dvoch či dokonca troch desaťročiach.

V žurnalistike ide o to, čo sa dá predvídať, od čoho si treba udržať odstup a získavať neštandardné informácie a kontakty, ako analyzovať javy zo slovenského hľadiska. To sa ukázalo na napätí medzi Maďarskom a Slovenskom pokiaľ ide o nákup pôdy a nehnuteľností maďarskými subjektami na Slovensku. Bez ohľadu na politické zafarbenie nemôžeme strácať zo zreteľa maďarské strategické záujmy, záujmy maďarského štátu počas všetkých doterajších vlád pred i po roku 1989. Sú napokon vyjadrené výstižne v jedinej Orbánovej vete: hranice majú štáty, národy hranice nemajú.

V mnohom sme sa ocitli v nových pomeroch, vidno to na miliardových prezbrojeniach slovenskej armády a letectva. Pokiaľ ide o novinárstvo, to by však malo ísť úplne opačne – začať treba z odzbrojovaním slovníka, nemrhať militantnou podporou nových konfrontácií.

Slovensko sa ocitlo v nových, zmenených pomeroch, kde sa doslova bojuje o vedomie ľudí. Novinárstvo v tomto tiež zohráva mimoriadnu úlohu.