Každé obdobie ľudskej spoločnosti je charakterizované tým, čo daná generácia po sebe zanechá. Stopu dobra, zla, múdrosti alebo hlúposti, pokore či nafúkanosti... Aj o tejto dileme je kolekcia dobových autentických fotografií (a malieb) Mosty-doby-Budapešť, ktorú v strede 38. týždňa slávnostne otvorili v Krajskom múzeu v Prešove. Teda, viac-menej ide o obrazové dejiny hlavného mesta našich južných susedov, ku ktorým sprievodný text hádam ani nechýba. Prekrásne mosty v prekrásnom meste, ktoré intenzívne budovali najmä Slováci. Dnes sú oba nábrežia Budapešti zapísané na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva. Fotografie skutočne svedčia o dobe. O obdobiach rozkvetu i pádu (napr. úžasný záber štyroch zničených mostov v roku 1945) a nového úsilia prinášajúceho rozkvet. Svedkami dejín však nie sú iba technické diela ľudí a tečúci Dunaj, ale aj ulice, domy, dvory, dlažby, mestské štvrte. To všetko žilo v kontexte s určitou dobou. Dobrý nápad názorného podania dejín v obrazovej kocke môžeme našim južným susedom závidieť, ale aj poučiť sa. Napríklad, hostiteľské mesto výstavy, Prešov,  má na svojom teritóriu šesť mostov ponad Torysu a tri betónové mostíky pre  peších, ale zatiaľ nikoho nenapadlo „poľudštiť“ ich aspoň trochu menami či priliehavými názvami...

Výstavu v prešovskom krajskom múzeu otvorili za prítomnosti generálneho konzula Maďarskej republiky v Košiciach J. E. Ádáma Szesztayho a zástupcov autorskej Nadácie Európai Utas. Ako návnadu na aspoň malý, ale o to zaujímavejší exkurz do dávnejšej i nedávnej histórie vám prezradíme krátke informácie aspoň o dvoch z nich – najkratším budapeštianskym mostom je Most Franza Jozefa, ten bol neskôr premenovaný na Most slobody (foto z r. 1902). Najnovším je Meďerský most (foto z r. 2010). V súvislosti s budapeštianskymi premosteniami Dunaja si možno tí najstarší Prešovčania spomenú na dávny vtip o maďarskom divadelnom a filmovom komikovi Latabárovi. Začína: „Počuli ste už ako Latabár ide po Reťazovom moste...?“