Slovensko je azda jediným štátom aliancie NATO  kde nevládne antiruská hystéria. Toto Slovensku umožňuje Slovensku, teda slovenskej politike najmä, urobiť také kroky, ktoré by prispeli k zmierneniu a upokojeniu situácie. To nie niekoľko tvrdení historika Michala Kšiňana. To, že ich uverejnil denník Sme /29.júla.2016/ je takisto prekvapením  - akoby sa jednostranná vytrvalo protiruská a nekriticky pronatovská propaganda sústredila v denníku N.

Kriticky rozmýšľať

Dôležité však je, že je to historik, ktorý poukazuje na to,  že naše spojenecké záväzky by nás nemali zbaviť možnosti kriticky rozmýšľať. Na vlne neuveriteľnej propagandy a publicity venovanej „ruskej hrozbe“ a Varšavskému samitu NATO ako aj rozmiestneniu zbraní a jednotiek  NATO v troch pobaltských štátoch – Estónsku, Lotyšsku a Litve na čom sa bude od roku 2017 podieľať aj Slovensko a jeho armáda – „nie je a ani nemôže byť garantom dlhodobého mieru v Európe“. Tvrdí to historik v pozoruhodnom texte na základe skúseností historika. Text si treba prečítať celý, aby sa nepokrivil vytrhávaním jedntlivostí zo súvislostí. V hlušine pronatovskej propagandy ako aj naivných proruských viac emotívnych ako racionálnych nálad historik  Kšiňan upozorňuje na historickú skúsenosť, ktorú Európa má.

Proti Rusku sa bezpečnosť Európy dosiahnuť nedá

Je to paradox, že na Slovensku vzdelaný a rozhľadený historik musel povedať to, čo v iných štátoch, ako napríklad neutrálnom Rakúsku alebo najsilnejšom kontinentálnom štáte NATO v Nemecku hovoria čelní politici. A to jednoduchú pravdu – bezpečnosť sa nedá v Európe dosiahnuť proti Rusku, ale jedine s Ruskom. Treba na to upozorniť aj preto, že aj novinárska skúsenosť hovorí to isté, na čo môže prísť historik.

Zo slovenských médií, slovenskej žurnalistiky za posledných päť rokov už úplne vymizli publicisti, ktorí zažili aktívne éru uvoľňovania napätia a konca studenej vojny. Až na jednu či dve výnimky počnúc bombardovaním Juhoslávie v roku 1999 rozhodujúcim spôsobom médiá dávajú priestor prakticky výlučne len argumentom rozširovania NATO na východ.

V propagande sa zbrojí

V propagande sa zbrojí rovnako silne, tak ako závratne rastie predaj zbraní a počet kríz a konfliktov. S tým rastie aj „zbrojný“ potenciál médií, priamej či skrytej propagandy. Každý rozumný hlas sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude zaradený medzi agentov Moskvy či proputinskú kliku. Kritika NATO je totiž u nás nielen neprijateľná, ale sa eviduje a skúma. V štátoch EÚ pracuje vyše 480 analytikov médií, novín, televízie a sociálnych sietí na internete ktorí skúmajú pôsobenie a prenikanie ruskej propagandy a menovite kto to robí.  Dnes môžete byť alebo biely alebo čierny. Nikto vás nepodozrieva, že propagujete myšlienky nezmyselnosti vojny a to, že toto je a malo by byť kľúčové poznanie tak Európanov ako aj Rusov.

Je najvyšší čas „odzbrojovať“ najprv s používaní slov, začať „odzbrojovacím slovníkom“ v médiách a dobrať sa reálne k tomu, čím Slovensko, nespochybniteľná súčasť EÚ a NATO, môže prispieť k zásadnej zmene vzťahov s Ruskou federáciou. A pokiaľ ide o médiá, nemôžu sa nechať zastrašiť. Konečne treba otvoriť priestor pre kritickú úvahu. V dnešnom svete si nemôžeme dovoliť luxus strácať Rusko ako strategického partnera. Alebo ako partnera vo vybraných oblastiach spolupráce. Treba teda skončiť so sankciami ako nástrojom izolácie. Okrem iného aj preto, že politické elity v Rusku nechcú a nie sú pripravené na nijaké zmeny či reformy. A práve preto im vonkajšie nebezpečenstvo – a tým z ruského pohľadu rozširovanie jednotiek a zbraní NATO do Pobaltia je, ako aj sankcie EÚ  jednoznačne sú  - je len vodou na mlyn.