Slovenský rozhľad požiadala jedna z veľkých zahraničných staníc 20. februára v deň, keď začalo moratórium na prieskumy verejnej mienky o názor o nastávajúcich voľbách. Redakcia zasa požiadala Dušan D. Kerného o odpovede na otázky z ktorých prvá sa týkala poklesu preferencií vládnej strany Smer-SD. V priebehu niekoľkých dní si predpoveď, ktorú zverejňujeme v silne skrátenom  podaní prečítalo takmer 12.000 čitateľov, čo patrí medzi prvý takýto mediálny počin redakcie v tomto roku.

O Slovensko sa teraz vedie národný i medzinárodný zápas, aký tu desaťročia nebol. Je to historický zápas. Jeho kľúčovým cieľom je nedopustiť vládu s jednou silnou stranou sociálnej demokracie a vytvoriť podmienky na likvidáciu najsilnejšej politickej strany na Slovensku v nasledujúcom volebnom období. Zároveň ide o to, aby sa na Slovensku nevytvorili také politické pomery najmä ako v Maďarsku, teda silná vláda jednej strany. Ide o politické rozdrobenie Slovenska.

 Na samostatnom Slovensku máme už s tým skúsenosť. Už zanikla strana, ktorá mala viac ako 30 percentnú podporu, pritom vyhrávala suverénne voľby a zaslúžila sa o vznik samostatného Slovenska. Potom na Slovensku zanikla dominantná, silná strana, ktorá s masovou podporou v dvoch voľbách doviedla Slovensko do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie NATO a dnes má ledva jedno percento a jej hlavné osoby sú dnes poradcami  stále neúspešnejšej ukrajinskej vlády v Kyjeve.

V týchto voľbách ide o to položiť základy budúceho oslabenia ak nie likvidácie či rozkladu alebo imobilizácie strany SMER-SD.  Slovenský problém bude, že v parlamente bude možno až asi sedem úplne rozdielnych strán. To bude rozkladať politiku ako aj verejnosť. Čiže smerujeme ku koaličnej vláde o ktorej nevieme ako bude vyzerať a čo od  nej čakať. A k parlamentu aj so siedmimi  nesúrodými stranami od ktorého tiež neviem čo čakať.

Pokiaľ ide o otázku o vzostupe SNS odpoveď znela:

Vzostup Slovenskej národnej strany je jednak výrazom jej vnútornej zmeny ako aj faktu, že vládna strana SMER-SD nemala výraznú národnú agendu, ako v minulosti. Pred minulými voľbami postavila napr. sochu kráľa Svätopluka a jasne, rázne rozdelila verejnosť, ktorá mala možnosť len byť za alebo proti. Teraz nie je také jasné, ako jednoznačne definovať náš národný a štátny záujem v zložitých podmienkach európskych kríz.  Preto časti slovenských voličov výrazne chýba slovenská strana v parlamente, kde trvalo majú výrazné parlamentné ako aj vládne zastúpenie strany etnickej maďarskej menšiny.

Okrem toho je to dobre vyrátané – Slovenskej národnej strane prieskumy dávajú jednoznačne šance na vstup do parlamentu. Mohla by byť koaličným partnerom alebo ak by sa vytvorila vláda, ako sme to už zažili, zo zlepenca opozičných strán, mohla by to blokovať. V každom prípade pre Slovenskú národnú stranu SNS to bude skúška parlamentným či vládnym ohňom.

Čo bolo charakteristické pre predvolebnú kampaň?

Predvolebná kampaň  pre najväčšiu stranu SMER-SD sa nečakane zvrátila protestmi zdravotných sestier a učiteľov, potom ich štrajkami a napokon ultimatívnymi požiadavkami na zvýšenie platov učiteľov dovedna o 66 percent. Téma úplne ovládla médiá bez toho, aby mladí politici, ministri SMER – SD zachytili tento trend, tempo neurčovala vláda ale štrajkujúci.

Takže sa stalo zjavné, že ide o politické ciele a najmä ide o to znížiť výšku volebného výsledku SMER – SD a zároveň vytvoriť – a pokračovať aj po voľbách v politike blokujúcej menšiny a obrať SMER – SD o image sociálno-demokratickej strany. Štrajk s ultimatívne nesplniteľnými požiadavkami bol politický a na Slovensku sa tak po rokoch zjavili prvky majdanizácie, teda verejných protestov a mediálnej kampane, ktorá má znemožniť vládu.

Dušan Kerný 20. februára 2016