Kto mal byť suverénnym vládcom našej planéty?

Zo západoeurópskej biológie k nám v šesťdesiatych rokoch minulého storočia prenikla zaujímavá prognóza o ďalšom vývoji života na našej civilizačnými traumami kruto prenasledovanej planéte Zem, tej povestne modrej planéte, o ktorej som sa ako satirik ironicky vyjadril, že ju „zdobia“ civilizačné modriny. Senzačná biologická prognóza predpokladala neúprosný postupný zánik ľudskej populácie. Podľa autora tejto hypotézy/inak oprávnene varujúcej pred ničivými následkami neobmedzenej industrializácie/ mal ohrozený ľudský druh vystriedať, nahradiť a prežiť na Zemi oveľa odolnejší a prispôsobivejší biologický organizmus – hmyz. Ten sa mal stať suverénnym vládcom Zeme.

Aj túto odvážnu a prekvapivú hypotézu zomlel neúprosný mlyn reálneho vývoja niekoľkých desaťročí – až po dnešný, bolestne prekvapivý, zarážajúci pokles, úbytok hmyzích populácií. Bioštatistické merania sú nevyvrátiteľné a varujúce! Príčin je viacero. Významnú rolu medzi nimi zohráva narastajúci nedostatok potravy a úkrytov pre hmyz. Aj pre užitočný hmyz, ktorý je pre ľudstvo nenahraditeľným pomocníkom ako opeľovač poľnohospodárskych plodín. K tomuto deficitu výrazne prispieva aj ustavičná premena prírodných lúčnych porastov na vyholené anglické trávniky, ktoré sú pre ľudské oko síce potešením, ale pre život hmyzu nehostinnou púšťou. Nenúkajú mu ani úkryty, ani poživeň. Pravda, negatívnych civilizačných vplyvov je podstatne viac – vrátane chamtivého odlesňovania, nehospodárneho zaobchádzania s drevnou hmotou, rozorávania medzí/pohroma pre čmeliaky!/, ignorovanie vetrolamov a stromových ostrovčekov v poľnohospodárskych kultúrach.

Rezultát? Hmyz začína byť ohrozený, stráca sa z mnohých biotopov, hmyzu rapídne ubúda, ochranári upozorňujú na túto pohromu. Hľadajú sa východiská – a nápadití výrobcovia prichádzajú s jedným veľmi sympatickým riešením v podobe nového výrobku, ktorý sa nazýva hmyzí hotel. Nebojte sa, nejde o gigant, veľkostne je to čosi ako škatuľa od čižiem. Zariadenie mohlo by sa nazývať aj závesná ubytovňa pre hmyz, hmyzia nocľaháreň, hmyzí domov, minihotel bez recepcie, no ujal sa šikovný, zvedavosť budiaci názov hmyzí hotel. Je zhotovený z kvalitného, certifikovaného dreva, bambusových rúrok a tŕstia. Treba ho zavesiť do výšky jeden a pol až dva metre na príhodnom mieste, chránenom pred vodou a vetrom. Podľa návodu na škatuli prednostne ho budú užívať divé včely a motýle, teda opeľovače, užitočný hmyz. V blízkosti hmyzieho hotela by mal byť dostatok potravinových zdrojov, teda nektárovotvorných rastlín, závislých od opeľovačov. Na um nám prichádza zátišie hustoobkolesené krovím. Tento hotel je výborný nápad, hodný uznania, pochvaly i propagácie.

Výrobca je zahraničný, bolo by dobré, keby sa taký napokon našiel aj u nás. Inšpiráciou boli možno „vtáčie hotely“, teda vtáčie búdky, ale štruktúra hmyzích hotelov je podstatne iná - akási rúrková množina, rúrkový zlepenec. Podľa zakúpeného modelu by ho deti vedeli vyrábať z debničiek, starých lyžiarskych bambusových palíc a tŕstia v rozličných modelárskych školských krúžkoch, najmä tam, kde už zhotovujú vtáčie búdky. Nebyť u nás idiotského zákona o reklame, napísal by som, kde takýto model zakúpite. Pod tlakom tohto idiotského zákona musíte sa sami premeniť na špiónov a preniknúť do reťazcov. Čo myslíte, milí čitatelia a zdieľatelia tohto textu, pustíte sa s deťmi a vnúčencami do takéhoto ušľachtilého podnikania, do záchrany užitočného hmyzu?