Pustite si hociktoré televízne či rozhlasové správy, vezmete do rúk niektorý z denníkov a veľmi ľahko a rýchlo sa presvedčíte, že európskym problémom číslo 1 sú utečenci z Afriky a Ázie. Ako sa v takejto mediálnej situácii zvykne hovoriť – bojíte sa otvoriť doma chladničku, lebo máte strach, či z nej niektorý z nich nevyskočí rovno do vášho náručia. Ale vážne: kvôli ním pokojne nespia dokonca premiéri, policajti, reportéri a ľudia ďalších profesií. Vlády jednotlivých krajín na druhú koľaj prehodili riešenie vážnych domácich problémov, či už ekonomických, alebo sociálnych. Či chcú, alebo nie, prednosť dostali ľudia, pre ne úplne neznámi.

Nemožno sa tomu vôbec čudovať. Priatelia mi ukázali vystrihnuté titulky niektorých zahraničných denníkov, napríklad Apokalypsa nášho kontinentu, Najhoršie obdobie pre Európu od skončenia II. svetovej vojny, Európa pred svojím zánikom, Vlny utečeneckých cunami nás jednoducho raz zničia... Myslím si, že iba tento náhodný výber jednoznačne demonštruje vážnosť situácie, ktorú zažíva náš svetadiel. Priznajme si, nikto zo zainteresovaných s touto, doslova inváziou ľudí z krajín, pre nás dosť vzdialených a exotických, nerátal. Ani skúsení politickí harcovníci z Bruselu, Bonnu, Paríža i ďalších európskych metropol si ešte nie tak dávno nevedeli ani predstaviť, čo musia prežívať také krajiny ako Macedónsko, Srbsko, Maďarsko, Grécko či Taliansko. V Bruseli boli európski komisári skutočne naivní. Ešte pred niekoľkými mesiacmi si mysleli, že stačí určiť kvóty pre jednotlivé členské krajiny EÚ - a tým sa všetko vyrieši! Žiaľ, toto rozhodnutie so súčasnou realitou nemá nič spoločné a potvrdzuje iba to, že v honosných bruselských kanceláriách mnohí ich nájomníci vedia veľmi málo o tom, čo sa deje pod ich oknami. O to viac pravdy bolo a je na strane Roberta Fica a celej našej vlády. Tá od počiatku utečeneckej krízy tvrdí, že sa musí riešiť v zárodku, nie v dôsledku. Teda tam, kde sa zrodila. Konkrétne v Líbyi, Sýrii, Afganistane, centrálnej Afrike...

Masové a nepretržité príchody utečencov rozdelili Európanov na dva tábory: jeden sa domáha solidarity, teda poskytovania im všestrannej pomoci, druhý predstavuje ľahostajnosť a dokonca rastúcu nenávisť voči všetkým tým, ktorí hľadajú spásu a lepší život v krajinách s vysokou životnou úrovňou. Téma dňa rozdelila aj politikov jednotlivých krajín, i keď v ich prípade nemôžeme hovoriť o nenávisti, ale iba o pragmatickom prístupe k riešeniu celoeurópskeho problému. Tí, tzv. menej solidárni odmietajú kvóty a zároveň tvrdia, že počet prijímaných utečencov je interná záležitosť každej členskej krajiny EÚ. Zároveň mnohí z nich poukazujú na to, že prevažná väčšina z tých, ktorí do Európy prichádzajú bez pozvania, chce iba využívať výhody sociálnych systémov najbohatších krajín. Veď utečenci by predsa mali prejavovať akýsi pud sebazáchovy a radovať sa z toho, že sa napríklad dostali do takej slobodnej a demokratickej krajiny, akou je Srbsko, či naše Slovensko. Ľudia z Afriky a Ázie majú však pred sebou iba jeden cieľ – dostať sa do Nemecka, alebo Veľkej Británie. Práve preto mnohí z nich začínajú porušovať zákony taj krajiny, na územie ktorej sa dostali, bez ohľadu na to, či je to Macedónsko, alebo Maďarsko, či Česká republika. Koľko policajtov od Sicílie až po Tatry by sa mohlo venovať svojej každodennej práci, bojovať proti kriminalite a chrániť pred ňou svojich občanov, ale namiesto toho svoj čas a energiu strácajú pri riešení konfliktov s utečencami. Európska komisia sa nepoučila z rozdelenia prvých utečeneckých kvót a už prišla s ďalšími! Slovensko má vraj prijať až 3293 utečencov. Okrem toho niektorí zahraniční politici dokonca žiadajú prijať ekonomické sankcie voči nám i ďalším krajinám, konkrétne partnerom z V 4. Je to doslova vydieranie a úplné ignorovanie národných záujmov Slovenska, Česka, Maďarska i Poľska. Áno, migranti sa búria, pretože krajiny, ktorými prechádzajú im podľa ich predstáv nevychádzajú v ústrety pri ich snahe dostať sa do Nemecka. Nečudo, že týmto správaním si ešte viac zhoršujú svoju reputáciu na Balkáne i v strednej Európe. Na druhej strane tragické osudy niektorých utečencov, predovšetkým detí, vzbudzujú v nás úprimný súcit. Ani ja nie som výnimkou a pohľad na utopeného trojročného Aylana otriasol aj mnou. V prípade smrti jeho, brata aj ich mamy však treba poukázať na vinníka – a tým ja Turecko. Aylan bol dieťa kurdských rodičov a proti Kurdom intenzívne bojuje Turecko, to však zároveň patrí medzi krajiny, ktoré chcú zničiť Islamský štát. Najúspešnejší však v boji proti islamským teroristom sú zatiaľ Kurdi. Aj z tohto veľmi smutného, ale nie jediného prípadu je jasné, že celý problém sa musí riešiť nie prijímaním migrantov, ale politickým a vojenským zásahom na Blízkom východe a v severnej Afrike. Náš premiér preto nie náhodou vyhlásil, že Slovensko je pripravené vyslať svoje jednotky do týchto kritických oblastí, ale iba v prípade, že sa do riešenia celej záležitostí zapojí Bezpečnostná rada OSN. Veď keď naši vojaci sa aktívne zapájajú do bojov proti islamským teroristom v Afganistane, prečo by to nemohlo byť pri likvidácii Islamského štátu? Možno aj preto ma mrzí keď vidím na televíznej obrazovke mladých, zdravých obyvateľov Sýrie utekať za lepším životom do Nemecka a Škandinávie. Kto má potom namiesto nich bojovať za oslobodenie podstatnej časti Sýrie? My, Američania, Rusi, či Číňania? Predovšetkým v prvom rade musí iniciatíva vychádzať od nich!

Týmto svojím príspevkom som chcel čitateľov „donútiť“ zamyslieť sa nad celým zložitým problémom, ktorý ohrozuje stabilitu celého nášho kontinentu. To som ešte nespomenul prevádzačské klany, ale aj legálnych taxikárov a autobusových prepravcov. Všetci chcú na utečencoch iba zarábať a zatiaľ sa im to darí. Pretože, čo ma opäť prekvapuje, nemálo z tých, ktorí idú za lepším životom, majú plné peňaženky. Jedna vlna migrantov sa totiž presúva letecky z Eritrei a Somálska do Istanbulu a z neho smeruje do Grécka a Maďarska...

                                                                       Stanislav KUBÁNEK

                                                                       poslanec NR SR /SMER-SD/