Prvé podovolenkové rokovanie poslancov Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja sa uskutočnilo v „klasickom čase“, teda v utorok 23. augusta a je potrebné konštatovať, že opäť neostalo nič dlžné povesti najpružnejšieho v oblasti školstva zo všetkých krajských samospráv Slovenska. Popri tradičných, životom  prinášajúcich témach, nutných pre riadne fungovanie krajskej samosprávy, jej organizácií a inštitúcií, zaoberalo sa plénum zastupiteľstva opäť v pravý čas aj výchove a vzdelávaniu. Ďalšia „rekonštrukcia“ stredného školstva v zriaďovateľskej kompetencii krajskej samosprávy bola obsiahnutá v dvoch bodoch. V prvej téme išlo o aktuálne reakcie na reálny vývoj v niektorých stredných odborných školách pred začiatkom školského roka 2016/2017 a v druhej zároveň aj o aplikovanie dlhodobej stratégie rozvoja stredného školstva do schvaľovaného návrhu Regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách na území PSK v školskom roku 2016/2017.

Kým na jednej strane patria k negatívam vývoja stredného školstva najmä nepriaznivé demografické vplyvy (v polovici okresov kraja je predpokladaný pokles počtu prvákov v prichádzajúcom školskom roku oproti tomu predchádzajúcemu) a nezáujem žiakov základných škôl a ich rodičov o štúdium na odborných školách technického typu, po absolventoch ktorých je na trhu práce obrovský dopyt, k pozitívam patrí postupná modernizácia škôl a ich technického vybavenia i akosi nesmelo rozvíjajúca sa spolupráca stredných odborných škôl s podnikateľskými subjektmi. Mnohé z nich už dnes pochopili, že keď chcú mať dostatok nových, odborne kvalifikovaných pracovníkov, musia prispieť k ich výchove a stabilizácii svojim dielom. Aj keď, ako bolo v nezvykle dlhej diskusii k problému konštatované predsedom komisie školstva a mládeže Mariánom Damankošom a ďalšími poslancami, nie všetky podnikateľské subjekty, prejavujúce záujem o zapojenie svojej firmy do duálneho štúdia, sú schopné definovať potrebu konkrétnych odborov a špecializácií svojich budúcich pracovníkov v potrebných časových horizontoch. A v tomto duchu je potrebné konštatovať, že nie všetky študijné a výchovné platformy, používané v minulosti, boli zlé, nevhodné alebo prežité. Dnešná doba to potvrdzuje v podstate každým dňom. Čím skôr ich naše školstvo v súlade so zdravým rozumom obnoví, tým lepšie pre celú spoločnosť, tým menej bude nezamestnaných mladých ľudí, bez akejkoľvek životnej perspektívy!  Aj tu však existuje svetlá výnimka a tou sú absolventi Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Prešove. Ani jeden z jej maturantov z predchádzajúceho školského roka nebol zaevidovaný na úrade práce! To je tá ozajstná  „zlatá cesta“ školstva a nie prepchaté školy „ľahkého typu“, ktorých absolventi prinajlepšom umývajú v ktorejsi krčme riady a poháre...   

V súvislosti so stratégiou i praktickými operatívnymi reakciami prešovskej krajskej samosprávy v oblasti školstva je potrebné vyzdvihnúť úzku spoluprácu medzi poslancami zastupiteľstva za jednotlivé volebné obvody v ktorých žijú a pracujú, poslaneckou komisiou školstva, vedením PSK  a samotnými pracovníkmi odboru školstva Úradu PSK, ktorí ako profesionáli pripravujú operatívne riešenia vzniknutých situácií i dlhodobé plány vývoja v oblasti stredného školstva. Práve vďaka tejto spolupráci je práve Prešovský samosprávny kraj pri riešení  problematiky výchovy a vzdelávania už dlhodobo o krok vpredu pred ostatnými slovenskými krajmi. A týmto spôsobom predchádza vzniku „neriešiteľných situácií“ v tejto oblasti. Aj keď v pléne bolo konštatované, že poslanci za jednotlivé okresy a v nich dislokované stredné školy sa snažia prihriať si svoju polievočku v duchu známej pravdy že bližšia je košeľa ako kabát, čo sa potom prejavuje na zbytočnom otváraní tried, ktoré sú nenaplnené dostatočným počtom študentov.  Počkajme si však do 15. septembra, kedy bude situácia definitívne jasná na každej škole. Pred rokom fungovalo na území Prešovského kraja 76 stredných odborných škôl s právnou subjektivitou, z nich v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK 60 (78,95%), 12 súkromných (15,79%) a 4 cirkevné (5,26%). Študovalo na nich 22 549 žiakov  (z toho v školách PSK 19 195 (85,13%). V diskusii azda najpresnejšie trafil klinec problému po hlavičke poslanec Martin Smilňák konštatovaním, že:  Poloprázdne školy nemôžeme ekonomicky udržať, financie nám potom chýbajú na modernizáciu vybavenia odborných škôl v súlade s technickým vývojom v štáte a vo svete.

Čím prirodzene niet dosť peňazí ani na výplaty v polovičnom tempe pracujúcich učiteľov, ktorí ale si chcú štrajkami a protestnými akciami vynútiť vyššie platy. Je to fér? Skupiny poslancov sa chystajú v septembri putovať po jednitlivých okresoch a školách Prešovského kraja, aby spoločne s vedeniami škôl hľadali v prípade nenaplnenia plánovaného počtu žiakov  čo najmenej bolestné riešenia pre obe strany. Pretože, ako je známe, čísla nepustia...!