Do volebného roka 2024 sme vstúpili v nečakaných sporoch doma v previazanosti s Bruselom. A zasahuje do toho aj volebná situácia v spojeneckých USA. Doma budeme voliť prezidenta v marci alebo v druhom kole v apríli, k volebným urnám do Európskeho parlamentu pôjdeme v júni. Americké budú na začiatku novembra. Čím je to zaujímavé pre matičného čitateľa? Jednou z pozoruhodností je, že sa hovorí novým jazykom. Oficiálny či diplomatický jazyk sa začal zásadne líšiť od jazyka slovenských médií; o tých istých udalostiach sa referuje inakšie.

■ BEZ RUŽOVÝCH OKULIAROV

V januári zavolal výrazný ľavicový publicista a vedec, poradca terajšieho predsedu vlády, Eduard Chmelár konzervatívnemu kresťanskému demokratovi, niekdajšiemu ministrovi vnútra pomaly zabudnutých Dzurindových vlád, Vladimírovi Palkovi, dnes výraznému autorovi prelomového slovenského internetového projektu podporovaného švajčiarskym kapitálom. Už vzájomná komunikácia natoľko rozdielnych výrazných publicistov je v tomto čase prudkých nenávistných mediálnych a politických sporov viac ako pozoruhodná. Obaja sa totiž ocitli na zozname „ruských bacilov“, teda autorov, ktorí šíria najsmrteľnejší zo smrteľných hriechov - nákazu akože ruskej propagandy. Konzervatívec vecne poukázal na finančné zdroje oného zoznamu a začudovane sa spýtal, či ozaj toto chcel za svoje peniaze G. Soros. A argumentačne rozdrvil mätež hlúpostí. Podobne aj kovaný ľavičiar vyvrátil všetky klamstvá, nepravdy vznesené na jeho adresu.

Obaja sú rozhodní, jednoznační kritici postupu Moskvy, kritici hrubého porušenia medzinárodného práva, čoho sa voči Ukrajine dopustila Ruská federácia. Zároveň však považovali za potrebné nemať v pohľade na ukrajinskú politickú a vojenskú realitu ružové okuliare.

■ KTO CHCEL VOJNU

To, čo bolo mienené ako kritická pomoc, sa obrátilo proti nim. Ich obrana poukázala na amaterizmus, ba šlendriánsku posadnutosť novodobých kádrovníkov. Tí rúbali a rúbu hlava-nehlava. Na slovenskej scéne narátali medzi slovenskými novinármi a politikmi, ktorí sa odmietli nekriticky pozerať na ukrajinskú realitu, takmer štyri desiatky „ruských bacilov“.

Konzervatívny autor vo februári opäť pritvrdil. Skonštatoval, že západné najmä anglosaské, americké a britské politické a mediálne elity v jednej chvíli chceli vojnu, blokovali mier na Ukrajine, a tak dospeli k fatálnej chybe. Je toho oveľa viac, z čoho je autorovi, ako píše, mdlo. Uvádzame príklady, aby bolo zrejmé, ako sa prudko líši slovník oficiálnej politiky od médií na Slovensku. A tieto médiá sa ohradzujú proti tomu, aby boli umlčované nejakými zoznamami „ruských bacilov“.

Deje sa to v situácii, keď na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu prijali 433 hlasmi za, 56 proti a 18, ktoré sa zdržali hlasovania, uznesenie o obavách, že „Rusko poskytuje naratívy (po slovensky výklad udalostí) pravicovým stranám a aktérom v EÚ s cieľom zvrátiť podporu Ukrajine. Parlament vyjadril pobúrenie a vážne znepokojenie nad neustálym úsilím Ruska podkopať európsku demokraciu rôznymi formami zasahovania a dezinformácií“.

V texte uznesenia sú aj príklady ruských pokusov o zasahovanie okrem iného aj na Slovensku. Z radov terajších „našich“ poslancov Európskeho parlamentu zaznela kritika „ruských cieľov, čo najviac rozložiť demokratickú jednotu, poštvať spoločnosť proti sebe, spochybniť naše hodnoty, a tým všemožne pomáhať ruskému agresorovi. V boji proti ruskému vplyvu môžu demokratickým inštitúciám pomôcť aj ľudia - vo voľbách vrátane európskych môžu vždy uprednostniť demokratické sily pred Putinovými sympatizantmi. Riziká zasahovania do demokratických procesov zo zahraničia, osobitne z Ruska, neslobodno podceňovať, pokiaľ ide o Európsky parlament malo by sa sledovať, kto a ako hlasoval a aké mal poslanec dôvody“.

■ NÁVRAT KU KÁDROVANIU

Je čím ďalej zrejmejšia prepojenosť politiky a propagandy, ako sa čoraz väčšmi líšia oficiálne stanoviská a ich slovník, a to ako hovoria, ako hodnotia tie isté udalosti profesionálne robené médiá. Pre matičnú verejnosť je to zaujímavé aj preto, že ono „vyhľadávanie ruských bacilov“ je návrat do kádrovania. Pred rokmi, ešte v časoch rozširovania EÚ a NATO, bola skupina „hodnotiteľov“ zameraná aj na matičné Slovenské národné noviny, ako sa k NATO stavajú ich konkrétni autori a ako to svedčí o škodlivých postojoch Matice. Rozoberalo sa, kto čo napísal a ako to mal správne napísať!

Nespomínal by som to, ale jeden z vtedajších „hodnotiteľov“ si na tom vyslúžil ostrohy a dnes sedí v parlamente. Samozrejme, nie za SNS, ale za PS, vedno s výrečnou dcérou vtedajšieho v čase „hodnotenia“ matičného činovníka.

■ LOŽ JE PROPAGANDA

Profesionálne médiá hovoria naozaj jedným jazykom a oficiálny či diplomatický jazyk úplne iným. Sú to dve slovenčiny, pričom jedna je zaháňaná do kúta ako nepatričná, škodlivá. Závažný príklad je, keď obaja spomínaní autori označili vyhlásenie ministra úradníckej vlády Wlachovského jeden za lož, klamstvo, druhý za nepravdu, propagandu. Obaja vyvrátili tvrdenie ministra, že Rusko začalo vojnu proti Gruzínsku.

■ PÁLČIVÉ INTERVIEW

Pokiaľ ide o politiku a propagandu dneška, nemožno obísť výrazné rozdiely v hodnotení dvojhodinového rozhovoru amerického novinára s ruským prezidentom, prvým tohto druhu od začiatku vojny pred dvoma rokmi. Rozoberajú ho všetky médiá, sprístupnili ho v mnohých jazykoch. Toľko ruských Putinových tvrdení nikdy nebolo v éteri ako teraz, desiatky miliónov ľudí oň prejavilo záujem. Aj keď slovenský rozhlas tvrdí opak...

Súvisí s americkým volebným rokom a americkou rozdelenou spoločnosťou. V čase uzávierky sa len predpokladalo ďalšie hlasovanie v Kongrese USA o poskytnutí 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu. Najprv ho zamietli, potom schválili. Prvé zamietnutie návrhu prezidenta USA, 81 -ročného demokrata Bidena, spôsobil vplyv bývalého prezidenta, 77-ročného republikána Trumpa, muža bez akéhokoľvek úradu. Po definitívnom schválení 60 miliárd dolárov pribudne k 50 miliardám eur od Európskej únie, ktorá je od začiatku vojny najväčším finančným podporovateľom Ukrajiny.

Ukrajina bude vo všetkom skúšobným kameňom. Politika a propaganda sa v čase vojny zliali v jedno.