Čo bude nasledovať? Médiá už opäť burcujú a podnecujú občanov k pouličným nepokojom, zrejme na vynútenie zmeny rozsudku. No proti komu a proti čomu? Politici i médiá musia rešpektovať rozhodnutie súdu.

Nie je to tak dávno, čo nám súčasná demokratúrna proganda pripomenula monštruózny proces, ktorým komunistická moc v 50. rokoch siahla k metóde justičnej vraždy. Príklad trestu smrti pre Miladu Horákovú pre vlastizradu mal byť výstrahou pre ostatných neposlušných.

V tej dobe mali vraj prokurátor aj sudcovia predpísané noty, ktorými mohli (spolu so šíkmi ozbrojenej päste robotníckej triedy – Ľudovými milíciami, nastúpenými na námestiach) spievať iba jednu jedinú pesničku. Na príkaz prezidenta Gottwalda bola 27. júna 1950 Horáková na dvore pankráckej väznice obesená. Vzoprieť sa diktátu politickej vrchnosti bolo vtedy absolútne nepredstaviteľné. Opak by nebol znakom odvahy sudcov, no celkom isto dôkazom šialenstva, ba až cestou k samovražde...

l „Som šokovaná!“ povedala po vynesení rozsudku vyštudovaná právnička, sediaca momentálne v kresle prezidentky Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.

l Ministerský predseda Igor Matovič je „zhrozený a sklamaný“. 

l Predsedu parlamentu Kollára verdikt „zaskočil“, no opatrne dúfa, „že sudcovia rozhodli na základe dôkazov a faktov, a nie na základe niečoho iného“. 

l Jeho podpredsedom Šeligom „rozhodnutie súdu otriaslo“.

l Minister Sulík, ktorý pred rokmi s Kočnerom pri raňajkách hľadali vhodného generálneho prokurátora a licitovali cenu za jeho zvolenie stratiac pamäť, konštruktívne odhaduje: „Slovenská prokuratúra je zrelá na veľkú reformu.“

Organizovaný hnev ľudu

Úprimne sa priznám, hoci mi od začiatku celej kauzy, súvisiacej s hroznou vraždou Kuciaka s Kušnírovou v roku 2018,  chýbali priame dôkazy smerujúce k označeným objednávateľom zločinu, neveril som, že by si trojčlenný senát Špecializovaného trestného súdu „dovolil“ vyniesť iný rozsudok pre Mariána Kočnera ako ten, ku ktorému ho tlačili médiá, Centrum investigatívnych novinárov, prokuratúra, viacerí politici, niektoré mimovládky a početná časť verejnosti. No nezávislý súd obvinených Kočnera i Zsuzsovú oslobodil. Lebo chýbali nevyvrátiteľné a nespochybniteľné dôkazy o tom, že objednávateľmi nájomnej vraždy boli práve tieto dve osoby: Marián Kočner s Alenou Zsuzsovou. Takýto rozsudok zaznel napriek tomu, že nielen súkromná televízia TA3, no najmä verejnoprávny Slovenský rozhlas a Slovenská televízia siahli k okázalej demonštrácii „občianskej spravodlivosti“ podľa vzoru komunistických aranžérov verejného pranierovania aj popravy v priamom prenose.

Dva roky robili všetko pre to, aby skopírovali scenár Urválkovho procesu, ktorým do súdnej siene s predsedom senátu Karlom Trudakom vstúpil v 50. rokoch nový prvok – organizovaný hnev ľudu. „Som šokovaná!“ povedala po vynesení rozsudku vyštudovaná právnička, sediaca momentálne v kresle prezidentky Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Ministerský predseda Igor Matovič je „zhrozený a sklamaný“. Predsedu parlamentu Kollára verdikt „zaskočil“, no opatrne dúfa, „že sudcovia rozhodli na základe dôkazov a faktov, a nie na základe niečoho iného“. Jeho podpredsedom Šeligom „rozhodnutie súdu otriaslo“. Minister Sulík, ktorý pred rokmi s Kočnerom pri raňajkách hľadali vhodného generálneho prokurátora a licitovali cenu za jeho zvolenie stratiac pamäť, konštruktívne odhaduje: „Slovenská prokuratúra je zrelá na veľkú reformu.“

Únik informácií

Absurdné nie sú ani tak ich vyjadrenia ako samotná skutočnosť, že politici sa k rozsudku súdu vôbec vyjadrujú. Že najvyšší ústavní činitelia dokážu o niekom zaujato a bez dôkazov tvrdiť, že je vrah alebo objednávateľ vraždy. Alebo že nespokojná časť spravodajskej redakcie verejnoprávnej RTVS, praskajúca vo švíkoch z pretlaku „nasáčkovaných“ redaktorov Aktualít a komerčných televízií či z bulváru, organizovala hneď v priamom prenose verejné protestné manifestácie. V štúdiu dokonca rozsudok súdu komentoval politológ a rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií Samuel Abrahám, ktorý študoval a doktorský titul v odbore politickej filozofie a komparatívnej politiky získal v Kanade. V krajine javorového listu, odkiaľ pricestoval a pod ktorý sa tesne pred Kuciakovou smrťou opäť ukryl záhadný Tom Nicholson.

Pozoruhodné, že skoro nik sa nevyjadruje k skutočnosti, že obžalovaného Tomáša Szabóa súd uznal vinným a vymeral mu trest 25 rokov odňatia slobody. Takže za mrežami už skončili a odpykávajú si trest priami vykonávatelia dvojnásobnej vraždy s ich komplicom. Na to poukázal hádam iba líder novej strany Hlas Peter Pellegrini. Nik z tých, čo sa pretŕčajú pod reflektormi a pred tvárou verejnosti, nechce čo len pripustiť, že by rozsudok mohol byť nielen správny, no aj spravodlivý. Kto je teda skutočný a nespochybniteľný objednávateľ dvojnásobnej vraždy? Jediný, kto sa logicky o to zaujíma, je bývalý premiér Robert Fico. Hoci aj s obrovským pocitom krivdy i sebaľútosti. Ale nezodpovedaných otázok visí nad našimi hlavami viac ako nelegálnych migrantov na gréckych hraniciach. Vrátane tých o nelegálnom úniku všetkých (aj utajovaných a neprístupných) informácií zo živého spisu alebo tých o hlasovaní trestného senátu pred vynesením rozsudku o nevine Kočnera ako objednávateľa vraždy... Verejnosť bola od začiatku manipulovaná zverejňovaním jednostranného pohľadu obžaloby, zamlčovali sa všetky námietky obhajoby, preferovali sa bulvárne informácie a „pikošky“ z Threemy. Bude aj toto niekedy niekto vyšetrovať a súdiť? A odpyká si za to spravodlivý trest? Áno, prokuratúru aj súdnictvo treba čistiť. Čističi budú pokračovať zrejme ako dosiaľ v súdnej rade, na ústavnom či najvyššom súde. Budú čistiť, drhnúť, kefovať a vyšparovať, až si na všetky posty dosadia tých správnych  a neomylných „svojich ľudí“, ochotných čítať dodané noty...  Aj takých, čo dokážu počúvať želanie a nesplnené túžby námestí alebo tzv. občianskej spoločnosti. Nie „ulice“. Voči tomuto výrazu sa vehementne ohradil Samuel Abrahám v štúdiu RTVS, keď ho použil bývalý sudca JUDr. Jozef Holič, ktorý je veľkou autoritou čs. a slovenského súdnictva. Vraj slovo „ulica“ je pejoratívne a používali ho len komunisti..., tvrdil sofistikovaný manipulátor študentov liberálnej náuky a verejnej mienky. Ignoruje totiž skutočnosť, že v súvislosti s aktuálnym dianím a násilím v uliciach použili spomínaný výraz aj prezidenti USA Donald Trump, Alexandr Lukašenko v Bielorusku, predtým ich francúzsky kolega Emmanuel Macron či nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Médiá opäť podnecujú občianske nepokoje

Viete si predstaviť, čo by sa dialo, ak by ešte teraz vládla koalícia Smeru, SNS a Mostu? Ak by ešte v kresle šéfa parlamentu sedel Andrej Danko? Nechcem byť prorokom, no možno teraz očakávať prievaly emócií nad právom a zdravým rozumom. Čo bude nasledovať? Burcovanie a podnecovanie k pouličným nepokojom na vynútenie zmeny rozsudku? Ostatne, k tomu už smeroval a vyzýval moderátor RTVS Marek Makara zo štúdia v Mlynskej doline v špeciálnom vysielaní k procesu desaťročia. No proti komu a proti čomu? Veď už tu vládnu nespokojní s nespokojnosťou... Azda sa opäť nedožijeme nevysvetliteľných smrteľných autonehôd aktérov. Azda nebudeme svedkami škandalizácie, šikanovania či lynčovania nezávislého trojčlenného trestného senátu, ktorý vyslovil právny názor. Dúfajme, že Matovičova vláda diletantov nezruší svojou ústavnou väčšinou Špecializovaný trestný súd, Špeciálnu prokuratúru aj s Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) – ako nadbytočné, drahé a neefektívne štátne zložky, ktoré sú nesystémové, lebo vznikli mimo Ústavy SR... Možno bolo jeden deň len mnoho kriku pre nič. Možno sa za kulisami televíznej reality šou odohráva ešte jedno paralelné bábkové divadlo, postavené na prenesení zodpovednosti na Najvyšší súd SR, čím sa získa čas. Napríklad na výmenu celého alebo časti senátu JUDr. Ruženy Sabovej alebo na urýchlené zvolenie želaného generálneho prokurátora. Čas na preskúmanie ďalšieho 65-stranového dôkazu predloženého na poslednú chvíľu obžalobou. Či čas na vyfabrikovanie úplne nových a priamych dôkazov? Isto to bude priestor i na napísanie nového, toho „správneho“ rozsudku. Všetko je tu možné.

Nikdy by som neobhajoval vraha ani nezľahčoval jeho vinu či trest za hrdelný zločin. Pokiaľ sa mu dokáže počas spravodlivého súdneho procesu, alebo ak sa prizná. Nie však v médiách, na sociálnych sieťach a ani nie pod tlakom organizovaného hnevu „občianskej spoločnosti“. Pre mnohých je oslobodzujúci rozsudok pre Kočnera v kauze Kuciak potvrdením, že spravodlivosť je na Slovensku nedostupným tovarom. Fanúšikovia novodobých justičných omylov a justičných vrážd sú sklamaní. Ako občan Slovenskej republiky stále chcem dôsledné vyšetrenie vraždy novinára Kuciaka, očakávam odhalenie a potrestanie objednávateľa zločinu. Nepíše sa o tejto téme ľahko. No inkriminovaný rozsudok (pri všetkom tom verejnom a mediálnom tlaku, politizácii a okamžitom – preventívnom – odsúdení médiami označeného zloducha) mne osobne prinieslo aspoň zrniečko nádeje. Že spravodlivosť, hoci slepá, predsa len má na Slovensku ešte šancu.