Predčasné parlamentné voľby na Slovensku sa blížia rýchlym tempom. Boj o voliča je neľútostný, bezohľadný a často arogantný. Väčšina občanov je znechutená a pochybuje o úprimnosti slov, ktorými ich oslovujú najmä terajší koaliční politici. Aj tento raz výrazne absentuje politická kultúra. Mnohým politikom pri stretnutiach s občanmi a na tlačových besedách chýba príkladné správanie, bohatosť vyjadrovacích prostriedkov a úcta k faktom. Volič napriek predvolebnému obdobiu je na vedľajšej koľaji. Má pocit, že jedni majú právo na všetko aj na klamstvo a na nereálne sľuby a tí druhí iba na živorenie. Musia riešiť obrovskú dilemu, koho majú voliť, komu veriť a koho podporovať. Vinou početnej skupiny rôznych prebehlíkov a zakladateľov nových strán a straničiek, ktoré vznikli v poslednej chvíli, si len veľmi ťažko môže vybrať. Zarmucujúcim príkladom je strana Demokrati na čele s Eduardom Hegerom.

Žalostné je, že aj tí, čo sa zaplietli do rôznych káuz a škandálov, sa opäť tlačia do popredia. Teda politici, ktorým občania neveria. Voliči by si ich práve v tomto predvolebnom čase mali viac všímať a pýtať sa, čo urobili doteraz a ako sa správali, prečo zradili program, ideály aj stranu, ktorá im pomohla na výslnie. Väčšina týchto politických turistov voličov oslovuje podobne ako obchodníci s ilúziami. Žiaľ, k nim patria aj niektorí kandidáti na poslancov z radov strán, ktoré majú vo svojom názve slovo „kresťanské“. Treba im pripomenúť slová z BIBLIE: „Dajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia a vyhýbajte sa im, lebo slúžia iba svojmu bruchu, sladkými rečami a poklonami zvádzajú srdcia nevinných. Chráňte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví lovci.“

Na slovenskej politickej scéne pôsobia aj rôzni intrigáni striedajúci politickú príslušnosť podľa osobnej potreby s cieľom po chrbtoch iných získať výhodné postavenie. Odchody z materských strán to jednoznačne potvrdzuje. Na ich čele sú, žiaľ, Eduard Heger a Peter Pellegrini. Mnohí sa neštítia arogantnými výrokmi na adresu svojich politických protivníkov, ale, dokonca, aj bývalých kolegov, možno aj priateľov, porušovať najzákladnejší ľudský princíp, ktorým je úcta človeka k človeku. Opakovať ich mená nemá význam.

Občania ich poznajú a vo voľbách by mali rozhodnúť o ich osude a definitívnom odchode z politiky. mali by ich nahradiť tí z mladšej generácie, ľudia múdrejší, láskavejší a tolerantnejší, teda politici, čo majú vysokú dôveru občanov a dokážu robiť dobre nielen pre seba, ale najmä pre tých ostatných. Len tak sa zbavíme biedy, ktorá sa zatiahla nielen nad našou krajinou, ale aj v srdciach ľudí.