Prieskumy verejnej mienky dlhodobo potvrdzujú, že terajšia parlamentná pravicová opozícia stráca podporu a dôveru voličov aj svojich bývalých priaznivcov. Na druhej strane politického spektra strana SMER SD má stabilné volebné preferencie. Pohybujú sa od 38 po 42 percent.

Podľa prieskumu, ktorý v decembri 2015 uskutočnila agentúra FOCUS by strana Smer získala 38,4% a ostatné parlamentné strany spolu iba 25,7. KDH by podporilo 7,4%, Most-Híd 6,6%, OĽaNO-NOVA 6,4%, SaS 5,3% a SDKÚ DS by sa do NR SR nedostala. Z mimoparlamentných strán má najväčšiu podporu Sieť na čele s politickými prebehlíkmi Procházkom, Beblavým a Hrnčiarom. Dôveruje jej 13,4% opýtaných a SNS by získala 6,3%.

Uvedené čísla sa pre mnohé strany stali doslova strašiakom. Aj preto ich predvolebnú kampaň charakterizuje nízka úroveň politickej kultúry, nenávisť i závisť voči politickým protivníkom. Voličom predkladajú rôzne staronové programy a nereálne sľuby. Ich hlavným obsahom je ostrá, často nepodložená kritika terajšej vlády. Znevažujú dosiahnuté výsledky, dobrú ekonomickú situáciu a úspechy v zahraničnej politike, ale aj vytvárané podmienky pre domácich a zahraničných investorov.

Lídri jednotlivých strán a straničiek prezentujú v provládnych médiách svoje zámery a ciele. Mnohé  nemajú nič spoločné s realitou na slovenskej politickej a spoločenskej scéne. Tvária sa, že všetko vedia lepšie, že všade boli a majú priam zázračné recepty na riešenie problémov v zdravotníctve, školstve, ale aj v ďalších oblastiach, ktoré počas vyše pätnásťročného vládnutia spôsobili. Nechcú si uvedomiť, že opakovaným sľubom a planým agresívnym rečiam len málokto uverí. Zbytočne prispievajú k ďalšej polarizácii už aj tak rozdelenej spoločnosti.

Takmer všetci, čo sa dali na politiku, túžia predovšetkým po moci, po bohatom, bezstarostnom živote, aj výhodným postavením v spoločnosti. Toto konštatovanie dokumentuje aj terajší neľútostný boj o získanie poslaneckých mandátov v marcových parlamentných voľbách. Na povrch sa dostáva aj politika osobnej nenávisti. Jej nositeľmi sú predovšetkým politickí turisti. Už neraz s cieľom získať moc zmenili partajné tričká.

Ani v tomto čase rôznych sľubov a predsavzatí ich nezjednocuje myšlienka ako lepšie a úspešnejšie na pôde Národnej rady SR riešiť zložité problémy. Za svoju prvoradú úlohu považujú čo najviac získať pre seba. Pohľad na jednotlivé kandidátky ukazuje, že na scénu sa opäť dostali aj nedôveryhodní ľudia. V boji o moc ich netrápi, že svojich voličov už neraz sklamali, že nesplnili sľuby a úlohy, ktoré prijali. V rôznych vystúpeniach v médiách zamlčujú svoje chyby a omyly, ktorých sa vo svojej poslaneckej práci dopustili. Politická nenávisť im úspech neprinesie.

V každej demokratickej krajine, v každom právnom štáte by takíto ľudia nemali ani najmenšiu šancu kandidovať, tobôž nie uspieť. V Slovenskej republike je aj tentoraz všetko úplne ináč. Šancu by mali dostať predovšetkým tí schopní, pracovití a čestní, ochotní riešiť zložité problémy s ohľadom na potreby a záujmy všetkých občanov. Patria k nim mnohí z radov mladej generácie, ktorí už dokumentovali svoj dobrý vzťah k vlasti a celej spoločnosti.