Po absurdnom retroaktívnom zrušení “Mečiarových amnestií”, schválenom aj sudcami Ústavného súdu (sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin ich posudok či rozsudok komentoval slovami: Zoberme si aktérov, ktorí za týmto právnym idiotizmom stáli. Eštébák Budaj, tretím sektorom velebený pán Kiska, pán Bugár, pani Radičová, Bútora, Mazák, Kresák, teda všetko ľudia, ktorí nechceli Slovenskú republiku. Tvrdím, že až tu raz bude právny štát, všetci títo ľudia na čele s pánom Ficom ... budú trestne stíhaní za zneužívanie právomoci verejného činiteľa.), prišiel ďalší podobný a už celkom očakávateľný krok - generálny prokurátor Jaromír Čižnár navrhol parlamentu, aby rozpustil či zakázal legitimnú parlamentnú politickú stranu Ľudová strana naše Slovensko (ĽSNS) pod pofidernou zámienkou akéhosi bližšie nedefinovaného “extrémizmu”. Podnetom na takýto zákaz mal byť údajne Ficov prejav na Slavíne, v ktorom vyzval na boj proti extrémizmu.

Obidva uvedené skutky - prvý už schválený a druhý zatiaľ ešte v stave návrhu - plne zodpovedajú javom, ktoré popisuje anglický politológ Anthony Browne vo svojom diele The Retreat of Reason. Political corectness and the corruption of public debate in modern Britain (The Institute of the Study of Civil Society, 2006), ktoré vyšlo v slovenskom preklade pod titulkom Strata rozumu vo vydavateľstve EKO-konzult v Bratislave v roku 2017. Autor uvedeného pozoruhodného diela tieto mechanizmy pokútneho potláčania a likvidovania legitimných demokratických práv a slobôd síce nazýva kamuflačným názvom politická korektnosť, ale v skutočnosti ide o prejavy presadzovania záujmov finančno-korporatívneho veľkokapitálu, ergo o prejavy zákulisnej pravicovej autoritatívnej vlády, čiže v našich pomeroch o nástroje diktatúry neslovenskej veľkoburžoázie, ergo o prejavy ... a smieme to vôbec v rámci politickej korektnosti ešte vysloviť? Ak niekoho toto konštatovanie šokuje, prosím, aby si pozorne prečítal aspoň uvedené dielo Anthony Brownea a jeho vecné a konkrétne argumentácie - a to zdôrazňujem, že autor je tvrdým obhajcom kapitalistického politicko-ekonomického systému a ešte tvrdším odporcom marxizmu!

Ale vráťme sa k Ľudovej strane Naše Slovensko! Priznám sa, že o túto stranu som sa nijako osobitne nezaujímal, ale po uverejnení podnetu generálneho prokurátora na jej rozpustenie či zakázanie vzhľadom na jej údajný “extrémizmus” (aj ten nájde čitateľ v knihe A. Brownea z roku 2006!)  som sa pozrel trochu bližšie do jej volebného programu. A našiel som v ňom napríklad takéto pozoruhodné extrémizmy:

1. Zastavíme ďalšie rozkrádanie štátu a jeho zadlžovanie. Prešetríme privatizáciu a rozkradnutý majetok vrátime do vlastníctva štátu. Zavedieme hmotnú a trestnú zodpovednosť politikov.

2. Spravíme poriadok s parazitmi v osadách. Proti zločincom nasadíme políciu i Domobranu. Nebudeme tolerovať čierne stavby.

3. Zavedieme spravodlivý sociálny systém, prestaneme živiť asociálnych parazitov. Slušným rodinám zabezpečíme nájomné byty, bezúročné mladomanželské pôžičky, atď.

4. Nedovolíme migrantom obsadiť Slovensko. Nikdy sa nepodriadime cudzincom.

5. Zdravie postavíme nad biznis. Pre nás je pacient na prvom mieste.

6. Obnovíme sebestačnosť Slovenska, navrátime potravinovú aj energetickú sebestačnosť. Budeme podporovať domácich výrobcov a strategické podniky vrátime do rúk štátu.

7. Budeme podporovať tradičné hodnoty a rodinu. Podporíme slovenskú filmovú a umeleckú tvorbu.

8. Vybudujeme funkčnú slovenskú armádu, obnovíme zbrojársky priemysel - vystúpime z NATO, vyhlásime neutralitu.

9. Slovensko postavíme nad diktát Bruselu a spustíme referendum o vystúpení z EÚ. Medzinárodné styky sa budú pestovať so všetkými štátmi sveta.

10. Ochránime naše životné prostredie, nedovolíme ničiť našu prírodu majiteľmi ťažobných spoločností, atď., atď.

11.  

Samozrejme, uvádzam z programu ĽS NS iba hlavné body a uvedomujem si pritom, že aj napriek tomu, že sú niektoré z nich naozaj ťažko realizovteľné, nemožno program ĽSNS en bloc nazvať extrémistickým. Naopak, väčšina programu ĽSNS by sa v záujme našich občanov i nášho štátu mohla a mala splniť, keby ...

... keby väčšina týchto programových bodov nebola v diametrálnom rozpore s kolosálnou poprevratovou rabovačkou nášho národného hospodárstva, nazývanou tak kulantne veľká privatizácia. Nuž a domorodí služobnícki aktéri veľkej privatizácie chcú dnes nerušene užívať zaslúžené plody svojich lokajských službičiek z tejto rabovačky a nemôžu pripustiť, aby nejaké nacionalistické či nedajbože extrémistické domorodé strany ohrozovali nezištné záujmy ich zahraničných investorov - dnešných majiteľov nášho národného bohatstva.

Položme si teda otázku, čo je extrémistické na takých cieľoch, ako napríklad: Na zastavení zadlžovania štátu, na prinavrátení rozkradnutého majetku, alebo na zavedení hmotnej zodpovednosti politikov - odmietať tieto základné civilizačné zásady môžu predsa iba asociáli a nepriatelia národa i štátu.

Na Domobrane ako rozšírenom pomocnom orgáne štátnej polície - má ju napríklad Izrael i Spojené štáty americké (Homeguard), na likvidácii čiernych stavieb - tá je predsa súčasťou stavebných zákonov väčšiny západoeurópskych demokratických štátov - v Nemecku a vo Francúzsku sa napríklad vykonáva aj buldozerom na účet stavebníka.

Čo je extrémistické na bezúročných novomanželských pôžičkách, na výstavbe lacných nájomných bytov, na ochrane vlastníctva vody, lesov a pôdy, na ochrane národa a štátu pred vnútenou inváziou sorosovských imigrantov, na podpore domácej umeleckej tvorby pred cudzím brakom, na obnove potravinovej a energetickej nezávislosti štátu, na obnovení zámerne zlikvidovaného zbrojárskeho priemyslu, atakďalej, atakďalej? Všetky západné demokratické štáty rovnaké a mnohé podobné politické, ekonomické a sociálne princípy fakticky už dlhodobo uplatňujú a nikto nespochybňuje ich demokratickosť - o tom, čo národ a štát potrebuje, rozhodujú totiž v demokracii občania v slobodných voľbách a nie prokurátori a policajti podľa nedefinovaných alebo zámerne neurčito stanovených kritérií.

Ak sa proti takému pozitívnemu ekonomicko - sociálnemu programu, akým je napríklad uvedený program ĽSNS, stavia momentálne vládnuca štátna moc v ktoromkoľvek štáte negatívne a usiluje sa jeho nositeľov likvidovať s použitím vágne formulovaných paragrafov trestného zákona, nedokazuje tým svoju demokratickosť, ale dokazuje tým pravý opak - dokazuje tým, že smeruje k autoritatívnej pravicovej diktatúre. A to by hádam nechcel nikto z nás! Lebo fašizmus to nie sú hakenkreutze či podobné odporné symboly - fašizmus je pravicová autoritatívna vláda (povedané kulantne), čiže diktatúra veľkoburžoázie (povedané pekne polopate). A to by sme si rozhodne neželali!