Keď kojoty vyjú na päť kruhov...

Olympijské hry sa právom považujú za kariérny vrchol každého športovca. A medaila akéhokoľvek kovu z nich patrí k najcennejším trofejam. 

Magický dátum:  4. 2. 2022 tentoraz predpisuje štart už 24. zimných olympijských hier.  Tohtoročná olympiáda v Pekingu – teda v meste, ktoré je prvým usporiadateľom letných aj zimných športových hier pod piatimi kruhmi na celom svete a v celej histórii  ZOH - však majú množstvo neprajníkov a ešte viac otvorených nepriateľov. Okrem smogu a pandémie, predovšetkým hlúpych politikov. Tých, pre ktorých je červená vlajka najľudnatejšieho štátu sveta rovnakým dráždidlom ako toreadorova muleta pre býka v Pamplone...  Alebo ako pre vyjúcich kojotov vyplazený mesiac na nočnej oblohe. „Kto chce psa biť, palicu si nájde!“  Aj na toho čínskeho... Ako zvyčajne, iniciatíva, zlo a nenávisť vyleteli opäť z USA. Stačilo, že starec v Bielom dome Joe Biden v novembri utrúsil, že „USA zvažujú diplomatický bojkot ZOH v Číne“... K fraške najväčšieho svetového agresoras diplomatickým bojkotom olympiády sa poturčenecky pridali Kanada, Veľká Británia, Japonsko, Austrália i Litva. Ešteže športovci chcú súťažiť a priamo i čestne si pomerať svoje sily, rýchlosť, súhru tímov, šikovnosť i osobnostnú výbavu.

Priznám sa, v súvislosti s aktivitami kadejakých ľudskoprávnych organizácii vyzývajúcich dokoncana úplný bojkot ZOH v Číne, pocítil som silnú túžbu po zázraku. Chcem sa dožiť zjavenia osvieteného šéfa Medzinárodného olympijského výboru alebo v skorý príchod 7 statočných zástupcov športovcov, ktorí by sa na všetkých politikov sveta obrátili otvoreným listom. Vyzvali by v ňom ana večné časy odmietli prítomnosť politikov naolympiádach. Veď „biele goliere“  a „kravaťáci“ nikdy neboli ich okrasou, nikdy v ničom športovcom v zápolení nepomohli, akurát si len pri tých najúspešnejších nabíjali ego, vyhrievali sa v žiari reflektorov a pahltne len odjedali zo šľahačky ich úspechu...  Šport nemá nič spoločné s politikou.Áno, myslím, že ak by sa športovci jasne a nahlas vyslovili proti nežiaducej účasti politikov na olympiádach, proti nezmyselným a hlúpym bojkotom, stáli by všetci tí politickí „tajtrlíci“ odrazu nahí, špinaví  a smiešni na smetisku dejín. Vrátane prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Len aby sa dostala do médií, musela totiž aj ona v decembri 2021 reagovať. Síce priznala, že „cestu do Pekingu neplánovala, no s výhradami sa stotožňuje“.Pridám k tomu len jedno z početných čínskych prísloví: „Človek si denne opravuje svoje vlasy. Prečo nie rovnako aj svoje srdce?“Ozajstní štátnici – na rozdiel od nej – reagujú odlišne. Ruský prezident Vladimir Putin skritizoval diplomatický bojkot zimných olympijských hier v Pekingu. Na rozdiel od amerického prezidenta Joea Bidena sa zúčastní na otváracom ceremoniáli, ktorý je v čínskej metropole na programe 4. februára. Podľa Putina je účel bojkotu jedine zabrzdenie čínskeho napredovania. „Iný motív za tým nemôže byť. Je to neakceptovateľné a nesprávne rozhodnutie. Vždy sme boli proti politizácii športu," citovala Putina agentúra DPA.Bývalý dvojnásobný prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorý mal k športu a k športovcom vždy veľmi blízo, sa nad touto témou pousmial. „Takéto gestá a formálne diplomatické bojkoty Číne nijako neuškodia. Ak by ktokoľvek vplyvný zo svetových politikov chcel čínskych funkcionárov ´vyškoliť´ alebo štuchnúť pod rebrá, účinnejšie by bolo vyhlásiť, že na olympiádu pôjde, lebo si chce uctiť aj podporiť svojich športovcov. No odmieta sa stretnúť či rokovať počas návštevy s akýmikoľvek tamojšími funkcionármi“...    

Covid-(ne)covid, sledovanosť bude rekordná

Športovci ešte aj v treťom tisícročí ctia (alebo by mali uznávať) heslo baróna Pierrade Coubertina: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“... Pre 35 slovenských športovcov z malého štátu s 5 a pol miliónovou populáciu, s úzkou základňou a dlhodobo najbiednejšími zdrojmi, sú už kvalifikácia a letenky za čínsky múr počiatočnými úspechmi. Diváci pri obrazovkách ani celá verejnosť sa však len s týmto holým faktom isto neuspokojí... V ére samostatnej Slovenskej republiky budú mať naši športovci už ôsmu šancu predstaviť sa svetu v súťaži najlepších. Z prvých štyroch výprav za olympijskými trofejami sa naši reprezentanti vrátili s prázdnymi rukami. No z tých zvyšných troch už priviezli do vlasti spod olympijskej vlajky celkovo 8 medailí: 3 zlaté, 4 strieborné a jednu bronzovú. O zápis do historických tabuliek sa zaslúžili biatlonisti  Anastasia Kuzminová, Pavol Hurajt a snowboardista Radoslav Židek. Nikoho nie je možno odpisovať vopred, všetkým našim budeme počas televíznych prenosov držať palce. O to viac, že na hrách sa kvôli pandémii do hľadísk (okrem domácich Číňanov) nedostanú žiadni cudzokrajní diváci. Najväčšiu pozornosť z našich bude isto pútať svetová hviezda alpského lyžovania  - Slovenka Petra Vlhová. Mňa osobne by najviac potešil ešte aj zlepšený rezultát slovenských hokejistov (oproti ZOH v kanadskom Vancouveri v roku 2010), čo by znamenalo prvú historickú olympijskú medailu od rozdelenia federácie pre najrýchlejší a najúspešnejší kolektívny šport, ktorý je pod Tatrami spoločenským fenoménom. V Pekingu budú síce chýbať jagavé hviezdy NHL, o to väčšiu šancu budú mať mladí talentovaní hokejisti. Slovenský hokej prešiel od roku 1993 štartom v sheffieldskej kvalifikácii na ZOH 1994 do Turína (kam po rozdelení ČSFR cestoval ponížený ako tím C- kategórie MS) až po vlaňajšiu bratislavskú kvalifikáciu na ZOH 2022 úžasnú a úspešnú cestu. Prvá olympijská medaila pre nasledovníkov Vlada Dzurillu, Jozefa Golonku, Petra Šťastného, Mira Šatana i ďalších skvelých hráčov s dvojkrížom na hrudi by bola úžasnou čerešničkou na torte s 30-timi sviečkami ľadovej cesty k víťazstvám. 

„Prísť vo vhodnej chvíli je ešte dôležitejšie, ako prísť včas“ – tiež čínske príslovie...