Najviac podnetov občanov a rôznych organizácií v minulom roku bolo podaných práve na prešetrenie legálnosti výrubu drevín a ich poškodzovania, uvádza sa v tlačovej správe Ministerstva životného prostredia SR. Aj nedávny prípad výrubu lesného porastu na bratislavskej a Kolibe riešili orgány na podnet občanov. Žiaľ ukázalo sa že za týmto necitlivým zásahom do životného prostredia sú úradníci a predpisy, ktoré si niektorí špekulanti vedia ohýbať podľa potreby.

Inšpektori ochrany prírody a krajiny zistili vlani pri 513 kontrolách porušenie právnych predpisov v 38 percentách prípadov. Previnilcom uložili 98 pokút v celkovej výške 80 481 eur. Ako sa uvádza v tlačovej správe, najvyššiu pokutu, 15 000 eur, uložili spoločnosti IMA Invest v Zlatých Moravciach za to, že bez súhlasu orgánu ochrany prírody vyrúbala 65 drevín (jelše, vŕby, topole) popri potoku Truzov v obci Čaradice. Spoločnosť Letax v Senici dostala pokuty 9 000 a 7 000 eur za vyrúb drevín v Prírodnej pamiatke Ivanské rameno a na území európskeho významu Skalické alúvium Moravy v piatom a v druhom stupni ochrany a za výsadbu šľachtených kultivarov topoľov čiernych, čím došlo k rozšíreniu nepôvodného druhu rastliny. Dreviny vyrúbali na ploche, ktorá tvorila takmer štvrtinu rozlohy Prírodnej pamiatky Ivanské rameno. Pokutu 5 000 eur uložili inšpektori obci Malé Leváre za vyrúbanie drevín bez súhlasu orgánu ochrany prírody popri melioračnom kanáli medzi obcami Malé Leváre a Veľké Leváre. Všetky uložené pokuty idú na účet Environmentálneho fondu a spätne sa vracajú do oblasti životného prostredia.

Na dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny inšpektori zamerali 409 kontrol. Jeho porušenie zistili v 168 prípadoch. Najviac nedostatkov odhalili opäť v oblasti poškodzovania a výrubu drevín. Išlo najmä o nedodržiavanie podmienok určených v rozhodnutiach na výrub drevín a neuskutočnenie predpísanej náhradnej výsadby. Porušenie zákona pri ochrane drevín zistili inšpektori v 109 prípadoch. Inšpektori zaznamenali aj mnoho iných prípadov porušovania zákona o ochrane prírody a krajiny, predovšetkým v chránených územiach. Išlo najmä o umiestňovanie stavieb v nich, pasenie hospodárskych zvierat, aplikáciu chemických látok, zásahy do vodných plôch a mokradí, vjazd a státie motorových vozidiel, geologické a banské práce, športové aktivity a verejné spoločenské podujatia v chránených územiach a iné. Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) kontroluje dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi (tzv. zákon CITES) a s ním súvisiacich nariadení Európskej únie. Nie je však pokuta slabou náplasťou za zdevastovanú prírodu? Nemali by väčšiu zodpovednosť za jej ochranu pociťovať správcovia a majitelia územia?