V dvoch vydaniach s krátkym odstupom vyšla na Slovensku kniha vedeckého pracovníka SAV od ktorej sa však akadémia dištancovala a riaditeľ vedeckého pracoviska SAV kde kniha vznikla odstúpil.

Ide o knihu Lenin a 21 storočie. Pod pseudonymom svojho otca ju vydal filozof, politológ, politik a poslanec  Ľuboš Blaha. Pre druhé vydanie, prvé vydanie sa vedenie SAV, ako autor uvádza, sa rozhodlo stiahnuť z predaja, napísal recenziu renomovaný český vedec, bývalý veľvyslanec ČR vo Francúzsku a bývalý námestník ministra zahraničných veci ČR Peter Drulák. O i. konštatoval, že kniha je napísaná s príkladnou erudíciou a za iných okolností by si SAV a pracovisko, kde kniha vznikla zaslúžila gratuláciu a uznanie.

Najnebezpečnejšia kniha ?

Autor štúdie sa opiera, tak ako vo svojich predchádzajúcich prácach, o množstvo odbornej literatúry v rôznych jazykoch. Dokumentuje svoje rozsiahle znalosti – cituje v takmer 500 odvolávkach o. i. z vyše 250 odborných resp. vedeckých prác aby skončil desiatimi závermi. Prvých päť sa týka toho, z čoho sa môže politická ľavica aj po takom dlhom odstupe poučiť. Podľa autora Lenin môže byť užitočný o. i.  v analýzach globalizácie, imperiálnych vojen ale aj v otázke politickej taktiky modernej radikálnej ľavice. Druhých päť záverov je o tom, čoho sa musí ľavica za každú cenu vystríhať. Napríklad Lenin nesmie byť o. i. inšpiráciou v oslabovaní demokracie, ospravedlňovaní diktatúry, absencii morálky a násilných spôsobov politiky.

Cieľom týchto riadkov nie je knihu recenzovať, ale iba upozorniť, že taká práca na Slovensku vznikla a je, vďaka druhému vydaniu, prístupná. Pružný vydavateľ, aby pritiahol pozornosť čitateľa uvádza, že ide o „najnebezpečnejšiu knihu roka !“

Autor aj touto knihou isteže provokuje, no nemožno nevidieť, že Blahov pokus prichádza v dobe keď doterajší spoločenský systém hľadá spôsob ako riešiť mnohé vnútorné ale aj globálne rozpory. Práca slovenského autora, ktorý na vedeckú pôdu vstúpil v roku 2009 roziahlou štúdiou o spravodlivej spoločnosti tiež s provokatívnym názvom Návrat k Marxovi ? prichádza v čase, keď liberálny systém na ktorom je postavená napokon aj samotná Európska únia, hľadá východiská zo série stupňujúcich sa mnohorakých kríz. európskeho kvasu, nielen ľavicového uvažovania, ale priamo politikej aktivity ľavice

Americké upozornenie

Na niektoré podoby radikálnej ľavice v Európe nás upozorňuje týždenník Politico. Je založený na profesionalizme americkej žurnalistiky ísť do hĺbky a nenechať nepovšimnuté pri pitvaní Európskej únie aj zdanlivo okrajové pohyby. Tak nás začiatkom decembra upozorňuje týždenník na snahu známeho bývalého gréckeho ministra financií Janisa Varoufakisa pri zakladaní cezhraničnej paneurópskej radikálnej ľavicovej strany. Autorka článku hovorí o jednoznačnom zameraní proti liberánemu establishmentu, Varoufakis napokon sa takto prejavil aj pri nástupe ľavicovej strany Syriza v Grécku. Po jej kapitulácii, súhlase s dramatickým úspornými opatreniami, ktoré vytýčila európska trojka, z vlády v roku 2015 vystúpil.

 To, čo nedosiahol v Grécku dnes chce uplatniť div nie aj v celej EÚ a začína v Taliansku. Varoufakis opriera svoju aktivitu o poznanie že nastal čas radikálne premeniť európsky politický a ekonomický systém. Nevyhnutnosť  potreby novej nadnárodnej politiky vidí tom, že nedávne krízy, dlhová, finančná kríza, banková kríza, klimatická kríza, geopolitická a energetická kríza ako aj vojny ukazujú, že ani jeden problém dnešného sveta, osobitne EÚ sa nedá riešiť na národnej úrovni doterajším politickým modelom. Krízy sú také rozsiahle, že to volá po nevyhnutnosti radikálne premyslieť ako zvrátiť doterajší a vytvoriť nový politický a ekonomický systém. „Rozsah globálnych kríz ukazuje, že ak bola na to niekedy príhodná chvíľa, tak je to teraz „ cituje týždenník Varoufakisa. Poukazuje na to, prečo sa rozhodol preniesť svoju stranu do Talianska.

Pakt s diablom

Podľa neho taliansky volič odmietol po desaťročiach stredoľavé či stredopravé vlády a dostal do čela konzervatívnu Giorgiu Meloni a jej Fratelli d Italia, Bratov Talianska. No podľa Varoufakisa Meloni uzavrela Faustovský pakt, dohodu s diablom,  s liberálnym establishmentom. Na jednej strane bude lojálna s EÚ a s NATO, aby sa udržala pri moci. Na druhej strane však s touto politikou lojality k EÚ a NATO nebude môcť splniť predvolebné sľuby – a to vytvorí v Taliansku vákuum. A tým aj možnosť, aby sa uplatnila nadnárodná pokroková strana ponúkajúca úplne odlišný model a to priamo v strede, v srdci Európy.

Podľa týždenníka, v Taliansku volič nepociťuje potrebu daľšej radikálnej ľavicovej strany. Avšak veľká časť, ba väčšina Talianov je proti vyzbrojovaniu Ukrajiny, proti sankciám. Toto všetko môže v priebehu zimy zosilnieť, najmä keď vzrastú ceny energií a palív. Týždenník konštatuje, že ak by sa Varoufakis presadil tak NATO by pochoval, podľa neho Európska únia sa sama musí postarať o svoju bezpečnosť a nesmie ju prenechať cudzej mocnosti a jej záujmom.  Európska únia musí byť zodpovedná za svoju obranu svojimi vlastnými vojenskými silami, pokiaľ Európa neopustí NATO dovtedy bude len úplne podriadená záujmom USA, cituje týždenník Varoufakisa. Takisto odmieta stále rastúce vyzbrojovanie Ukrajiny a pokračovanie v sankciách pretože politika sankcií bola a bude neúčinná.

Americký týždenník uvádza, že so svojimi pokusmi bol doteraz Varozfakis neúspešný, nezískal ani len miesto vo voľbách do Európskeho parlamentu, kvôli ľavicovej rozdrobenosti stroskotal aj so svojim prvým pokusom vytvoriť nadnárodnú, cezhraničnú politickú stranu. Teraz ide o druhý pokus s paneurópsky zameranou stranou MERA 25 a to na talianskej pôde. Má svojráznu podporu – od hudobníkov z Pink Floyd, Rogers Waters, Brian Eno cez Juliana Assanga, Noama Chomského až po Pamelu Anderson vychýrenú zo seriálu Bywatch. Paneurópska strana MERA 25 má údajne okrem celebrít 150 tisíc podporovateľov. Napriek tomu, že od roku 2015 doteraz všetky Varoufakisove pokusy o vytvorenie cezhraničného ľavicového hnutia nemali úspech, stroskotali, tentoraz odštartoval na talianskej pôde. „Musíme niekde začať, nepôjde nám len o to získať čo najviac voličov, ale najmä chceme začať rozpravu, ktorá by demonštrovala ako má vyzerať nadnárodná politika.