Do pracovne riaditeľa cirkusu vstúpil uchádzač o uvoľnené miesto krotiteľa. Vstúpil ta pietne – tri dni po pohrebe svojho predchodcu. Za stolom sedel okrúhlučký plešivý pán v oblakoch cigarového dymu. Riaditeľ cirkusu. Usadil príchodzieho elegantným mávnutím ruky, hodným delostreleckého kapitána vo výslužbe. Riaditeľ ešte chvíľu listoval v bulletine zadlávených krotiteľov, pokyvkával smutne hlavou, napokon však zavrel brožúru a spočinul otcovským pohľadom na návštevníkovi. Jeho oči pripomínali okále starého, sentimentálneho leva z pojazdného zverinca.

„Tak vy by ste chceli u nás pracovať? No! Budeme od vás vyžadovať systematickú, cieľavedomú prácu, neobmedzenú tvrdosť k sebe a obmedzenú tvrdosť k vašim zverencom. Plat je vám známy, ak sa vám máli, choďte robiť radšej kaderníka, manželia sú menej nebezpeční! Prémie krotiteľa sú viazané na výchovu a výcvik ďalších mladých levov, ak sa, pravda, nejaké narodia. Nie sme totiž na savane, môj milý, a v dovoze čerstvých zvierat z trópov narážame na finančné ťažkosti, všakovakí exotickí ministri životného prostredia očakávajú astronomické provízie, ako keby sme namiesto jedného exemplára kupovali celú svorku alebo čriedu. Napokon, akéže sú to čerstvé zvieratá, ktoré prevzala na hraniciach naša doprava? Nejeden vagón určený pôvodne nám išiel rovno do preparátorských dielní!“

Nový krotiteľ videl už veľa riaditeľov, levov aj tigrov, preto chladnokrvne načúval.

„Povedal som vám dosť, ale nepovedal som vám všetko. V záujme skvalitnenia našich služieb občanom zvýšili sme nároky na kvalifikáciu našich krotiteľov. Nemôžeme rozdávať ťažko zarobené peniaze cirkusových umelcov a nášho obetavého menežmentu len tak hocikomu za hocičo, za pár šľahnutí bičom... To by sme museli byť sami šľahnutí! Budete sa musieť podrobiť prísnemu prijímaciemu pohovoru pred komisiou. Máme najobjektívnejšiu prijímaciu komisiu na svete. Rozhodujúci bude postoj Sultána k vám.“

„Sultána?“

„Áno, leva Sultána. Je mladý, silný, bystrý, pružný a inteligentný. Rozhodne jeden z najinteligentnejších členov komisie, hoci ostatní majú zasa zásluhy... Personál ho na prijímací pohovor vždy špeciálne pripraví tak, aby jeho názor neovplyvňovali nežiaduce, postranné vplyvy.“

„V čom spočíva príprava Sultána?“

„Nuž, tri dni ho nebudeme kŕmiť. Uznajte, človek s plným žalúdkom myslí nezodpovedne, tak akosi zasnene, myslí na pivo a iné hlúposti. Tobôž zviera! Hoci aj také múdre ako Sultán.“

„Ako prejaví Sultán svoju prípadnú nespokojnosť s mojou osobou?“

„Nebuďte naivný! Taká neprofesionálna otázka... Prirodzene, urobí z vás fašírku! Apropos, nemáte nejakého známeho chirurga, hoci len plastického? Nemáte? Poľutovaniahodné! Veď to je pre krotiteľa konexia číslo jeden! Prečo meníte farbu ako chameleón? Možno sa vám to všetko zdá trochu neobvyklé, ale to je skutočne objektívna metóda. Nebojte sa, sanitku objednáme vopred, nič nechceme riskovať.“

Pán riaditeľ si významne poklopal po čele brožúrou zadlávených krotiteľov.

„Aby som nezabudol: ste ženatý? Ste! V tom prípade oznámte pripravovaný test so Sultánom voľajako taktne manželke. Pripravte ju na to, že pokus sa môže aj nevydariť. A ďalej – ste poistený? No, to nie je nikdy na škodu. A, len tak mimochodom, ten docent na Vysokej škole múzických umení, to je iba zhoda mien, alebo je to váš príbuzný?“

„Je to môj bratanec, on sa teraz pripravuje na profesúru.“

„Interesantné! A rozumiete si s ním dobre? Pri vašich rozdielnych povolaniach? Hoci krotiť mladé herečky môže byť ťažšie ako krotiť šelmy!“

„Môžem povedať, že si s ním veľmi dobre rozumiem. Závidí mi, že šelmy sú nepozorné a nesústredné iba v období párenia. Teda priamo v ruji.“

„Počujte, vy ste veľmi interesantný človek. Taký... no, skrátka ľudský, ľudský človek. Vás musím predstaviť mojej žene a dcérke. Mám roztomilú dcérku. Dievča ako malina... Ale nie tá z Hollywoodu! Má šestnásť rokov. Musíte ju vidieť! Zahrá vám niečo na klavíri a potom vám zahrá... joj, akože sa to volá... pánbožkovu kravičku z jednej rozprávky, v ktorej debutovala v škole. Rodená herečka! Aby som nezabudol: máme doma báječný koňak, priviezli sme si ho z Karibiku. Bude nám fajn. Prídete, však?!“

Krotiteľ krotko prikývol, vzápätí pán riaditeľ vstal, potľapkal ho po pleci, uprel naň dlhší srdečný otcovský pohľad, otcovskejší ako spočiatku.

„Tak o ôsmej vás čakáme. Tu je navštívenka. A zo Sultána nemajte strach! Šialene ľúbi pravú maďarskú salámu. Stačí mať vo vreckách dvadsať-tridsať dekagramov maďarskej. Sultán je potom roztomilý, hravý, bodrý, nežný. A mierny ako mačiatko. Ale pozor! Neznáša imitácie, rozozná aj tie najdokonalejšie napodobeniny, aké my, ľudia, mylne pokladáme za originály.“

Pracovný úraz nášho krotiteľa publikovali v ďalšom, rozšírenom a doplnenom vydaní bulletinu zadlávených krotiteľov. Žiaľ, nebolo maďarskej salámy. Vyviezli ju kamsi na ďaleký Západ. Sultán bezpečne rozoznal ponúknutú napodobeninu a nebezpečne napádal ešte aj členov komisie.

A navyše sme stratili nádejnú herečku.