Česko má za sebou inauguráciu nového prezidenta. Petr Pavel zložil 9. marca sľub a začalo sa tak jeho päťročné funkčné obdobie. Aké bude? Nato by som dokázal odpovedať pri dvoch predpokladoch. Prvý: Keby som sa zrazu ocitol v marci 2028. Pravda, zo slovesa bude, sa vtedy už stane bolo. Predpoklad druhý: Najskôr sa musím toho roku 2028 dožiť.

Objavili sa názory, že slávnosť na Hrade bola príliš okázalá, veľkolepá, že pripomínala korunováciu kráľa. Nesúhlasím. Rovnako slávnostné boli aj predchádzajúce vstupy nových prezidentov ČR. Prečo nedopriať ľuďom možnosť aspoň na chvíľu pozabudnúť na denné starosti, vzbudiť v nich ilúziu, že aj oni sú vo Vladislavskej sále. Prečo sa nepochváliť i v zahraničí skvelými kulisami niekdajšieho sídla českých kráľov.  Veď máloktoré na svete sa im môžu rovnať.

Pavel vo svojom prejave zopakoval to, čo už sľúbil, teda že do vedenia krajiny vráti dôstojnosť, rešpekt, slušnosť a ďalšie hodnoty, ktoré v posledných rokoch strácali na význame. Dá sa to chápať ako nepriama kritika jeho predchodcu v úrade Miloša Zemana a azda i Václava Klausa. Možno len tlieskať Pavlovým slovám, že ...príležitosť tak dostávali populisti, ktorý svoj vlastný úspech a vplyv opierajú o lži, manipulácie a zneužívanie strachu.

Vedenie krajiny však netvorí len hlava štátu. Je tu i vláda  a parlament. Ľudia nehodnotia svojich predstaviteľov podľa slov, ale podľa činov. A hlavne na základe toho, ako sa tieto činy prejavili, aké účinky mali. Bolo by príliš lacné odvolávať sa na tomto mieste na porekadlo Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Realita je však taká, že, čo sa týka predsavzatí svojich volených zástupcov, sú občania do značnej miery skeptickí. Koľkokrát v minulosti sa už sklamali. Treba veriť, že tentoraz tomu bude inak. Nato však sám Pavel nestačí. Pomôcť mu vlastne musia všetci.

K M. Zemanovi. V posledných rokoch sme sa za svojho prezidenta veru často museli hanbiť. Nie je to prvá hlava štátu, ktorá svoju funkciu končila v nedobrom zdravotnom stave. V Československu to boli napríklad Masaryk i Beneš, už v ČR Václav Havel. To však nemôže byť ospravedlnenie. Štát potrebuje aktívneho prezidenta, nie človeka, ktorý vysedáva na zámku v Lánoch.

Iná vec sú záverečné hrubé útoky niektorých politikov na Zemanovu adresu. Je pravda, že pre ostré slovo bývalý prezident obyčajne nešiel ďaleko, ale časť vyjadrení jeho protivníkov bola ďaleko za hranicou slušnosti.  Niekto si tak možno liečil svoju frustráciu, iný neuspokojené ambície. Prezidenti síce ovplyvňujú naše životy, ale neurčujú ich. Sami sme si zodpovední za svoje úspechy, či opak. K Zemanovi ešte toľko, že v politike predsa nebol len v nedávnych rokoch, ale už od novembra 1989. Domnievam sa, že s jeho hodnotením je treba ešte trochu počkať. Čo bude, nevieme. Posledných desať rokov v dejinách ČR určite nebolo ideálnych, ale čo keď sa vzhľadom na obdobie, ktoré je dnes ešte budúcnosťou, bude na ne spomínať hlavne pozitívne?

Po slávnosti nasledujú dni všedné. Ľudia sa už nebudú natoľko zaujímať o oblečenie prezidentovej manželky, Pavlov účes, alebo o to, kde býva. V prvých dňoch v úrade vyvinula nová hlava štátu nebývalú aktivitu. Človek si až hovoril, prečo taká hektickosť, či trochu neubrať, nerozložiť si sily. Prezident nechcel obvyklú lehotu na hájenie, ale naopak uverejnil už plán svojich konkrétnych cieľov na prvých sto dní vo funkcii.

Jeho počiatočné aktivity sa zamerali predovšetkým na medzinárodnú politiku. Ako je známe, svoju prvú návštevu v zahraničí vykonal Pavel na Slovensku. Dňa 16. marca urobil významný krok na domácej pôde: Podpísal novelu zákona na obmedzenie valorizácie dôchodkov. Má k nej síce výhrady, ale za pravdu dáva aj vláde. Podstatný je však ten podpis. Celá záležitosť okolo valorizácie zrejme na podnet opozície skončí u Ústavného súdu.

Za spormi medzi koalíciou a jej odporcami v tejto otázke nie je teda ešte bodka.

V januári 2022 bolo prijaté programové vyhlásenie vlády. Jeho autori poukázali na to, že ho ovplyvnila inflácia, dôsledky covidu i energetická kríza. Už prvého marca tohto roku však schválili upravenú podobu vyhlásenia. Odôvodnili to predovšetkým vojnou na Ukrajine a jej ekonomickými dôsledkami. Pri príprave štátneho rozpočtu nejeden ekonóm poukazoval na to, že verejné financie nie je možné ozdraviť bez podstatných škrtov na strane výdajov. Ešte v novembri 2022 sme počuli sľub, že valorizácia dôchodkov sa nezmení. A vtedy už, ako vieme, vojna na Ukrajine bola. V pôvodnom vyhlásení sa o. i. píše, že spoločnosť a štát sú na takej výške, akým spôsobom sa starajú o svojich najzraniteľnejších členov. V upravenom sa už vyškrtol cieľ udržať existujúci valorizačný mechanizmus.

Koncom vlaňajšieho roku kabinet ešte tvrdil, že nebude zvyšovať dane. Teraz sa hovorí nielen o raste daní, ale aj o zvýšení veku pre odchod do dôchodku. 

Na rozdiel od svojho prvého vyhlásenia, chce vláda garantovať v školstve iba učiteľom platy vo výške 130 percent priemernej mzdy. Pôvodne malo ísť o všetkých pedagogických pracovníkov. Vyhovárať sa nato, že prvá formulácia bola chybná a kabinetu od začiatku šlo len o učiteľov, mi pripadá ako výhovorka žiačika v základnej škole.

Niekedy sa mi zdá, že koalícia postupuje metódou pokus-omyl. Príklad: Chystaný akčný plán na to, ako čeliť dezinformáciám. Po negatívnych reakciách sa o ňom zrazu prestalo hovoriť. Funkcia zmocnenca pre média a dezinformácie sa zrušila.

Človek si nevdojak kladie otázku, čo je väčšie: neschopnosť alebo arogancia kabinetu?  Kým sa odhodlal k opatreniam, dôsledky inflácie či energetickej krízy sa už dávno prejavovali. Odpoveďou na výčitky, akým existenčným problémom časť obyvateľstva a firiem čelí, je len výpočet opatrení, ktoré vláda prijala. Ale ľudí také zoznamy nezaujímajú. Ich zaujímajú ceny, platy, životná úroveň, dostupnosť lekárskej starostlivosti či sociálnych služieb atď. Reálny život a kroky ministrov nemôžu byť dve rovnobežky, ktoré – ako je známe – sa nikdy nepretnú. Možno ma klame sluch, ale zo Strakovej akadémie (sídlo vlády), akoby opakovane znelo: Zvolili ste si nás na štyri roky, takže nevyrušujte.  

Pavel nebol síce kandidátom koalície, ale patril k tým uchádzačom, ktorých v predvolebnej kampani podporila. Ak chce prezident naplniť očakávania ľudí a vláda nezmení spôsob svojej práce, bude sa zrejme musieť hlava štátu voči niektorým krokom kabinetu skôr alebo neskôr vymedziť razantnejšie, ako v prípade valorizácie dôchodkov.