Výsledky prezidentských volieb v Česku sú známe: Novou hlavou štátu sa stane Petr Pavel. V druhom kole, ktoré sa konalo v dňoch 27. a 28. januára  jasne predstihol bývalého predsedu vlády Andreja Babiša.

Víťaz získal viac ako 58 percent hlasov, vyslovilo sa pre neho takmer o milión  občanov viac ako pre jeho protikandidáta. Už po prvom kole volieb, ktoré sa uskutočnilo 13. a 14. januára bol za favorita považovaný generál vo výslužbe. Ale bič plieska až na konci, a pokiaľ hra neskončí, nádej neumiera.  

Bolo by špekuláciou tvrdiť, že Babiš mohol vyhrať, keby záverečnú fázu svojej kampane viedol inak. Jasné je však to, že sa mu nevydarila. Začal nečakane agresívnym výpadom proti svojmu konkurentovi. Slová k prípadnému plneniu spojeneckých záväzkov ČR v rámci NATO neboli najšťastnejšie. Šéf ANO asi nepatrí k ľuďom, ktorí sa držia porekadla dvakrát meraj, raz strihaj. Konfrontačné a emotívne vystúpenia sú síce pri voľbách obvyklé, ale v tomto prípade možno chýbala väčšia rozvaha a odstup. U osamoteného človeka, ktorý je pod obrovským tlakom, sa to dá chápať, ale Babiš mal predsa k dispozícii štáb ľudí. Ako pripravoval, resp. nepripravoval svojho kandidáta? Alebo ten si postavil hlavu a riadil sa len podľa seba? Akoby podcenil prípravu: Veď som bol už premiérom, čo je predsa náročnejšia funkcia ako úrad prezidenta. Proti nemu stál disciplinovaný súper, ktorý nestrácal hlavu, bol pripravený azda na každú otázku.

Prešľapy niekdajšieho premiéra mu ubrali voličov, z ktorých nejeden tak hlasoval ani nie pre Pavla ako proti jeho súperovi. Generál vo výslužbe síce nebol kandidátom vládnej koalície, ale o úrad sa uchádzal s jej podporou.  Podľa môjho názoru sa predseda ANO mal podstatne viac sústrediť práve na neúspechy terajšieho kabinetu, poukazovať nato, že ako prezident bude jeho protiváhou, strážcom plurality, oponentom v situácii, keď v parlamente má vláda pohodlnú väčšinu.

Proti Babišovi stál široký front politikov, známych osobností i mnohých médií.  Protivníkom sa úspešne darilo rušiť jeho predvolebné zhromaždenia až do takej miery, že tých posledných sa vlastne vzdal. Prívrženci politika ANO boli niekedy líčení ako  ľudia prostí, naivní,  pomýlení. Zašlo to až tak ďaleko, že v niektorých kruhoch prihlásiť sa k nemu si žiadalo doslova odvahu.

Prezidentské voľby rozdelili Česko na dva tábory. Zo strany Babišových oponentov boli niekedy vykresľované ako súboj dobra proti zlu. Znamená to azda, že aj voliči porazeného sú zlom? Alebo boli iba neinformovaní a zvedení? Možno ich teda napraviť?  Z tohoto hľadiska je povzbudzujúce Pavlovo vyhlásenie, že chce spájať, byť prezidentom všetkých občanov.

Oveľa dôležitejšie ako nekonečné analyzovanie výsledkov volieb je však to, či a ako sa víťazstvo avizovaného dobra prejaví v reálnom živote krajiny. Emócie zrejme rýchlo opadnú. Kto si dnes spomenie na vyhranený súboj prezidentských kandidátov Miloša Zemana a Karla Schwarzenberga v roku 2013 alebo už prezidenta Zemana s uchádzačom Jiřím Drahošom v roku 2018. Ľudia sa vrátia k svojim každodenným starostiam. V ich rámci sa opäť dostanú na prvé miesta také problémy ako inflácia, ceny, nájomné, dostupnosť základnej zdravotníckej starostlivosti, problémy na úradoch práce atď.

Jeden z mojich známych sa k výsledku volieb vyjadril nasledujúco: „Buřty levnější nebudou“. Určite, môžete takýto názor považovať za prízemný. Ale je v ňom obsiahnuté aj sklamanie z nesplnených nádejí a početných nedodržaných predsavzatí v minulosti. Sľubný výsledok pri volebných urnách je len predpoklad. Ten je potrebné naplniť konkrétnou a efektívnou prácou.

Voľby načas ovládli verejný život v Česku. Zaznamenal som hlas ľudu, ktorý sa vraj objavil na internete, ale ja som ho počul od iného známeho: Zapnem jeden televízny kanál, tam Pavel-Babiš, prepnem na druhý, zase Babiš-Pavel. Prvá rozhlasová stanica detto, druhá to isté atď. Už sa bojím zapnúť vysávač. Zaujímavý bonmot sa podaril inak neúspešnému bývalému šéfovi komunistov Filipovi, ktorý pred záverečným hlasovaním hovoril o prezieravosti kádrovej politiky minulej KSČ: Vo finále sú jej dvaja niekdajší členovia.

Česká spoločnosť je rozdelená nielen na pavlovcov a babišovcov, ale aj v mnohých iných rovinách. Čo napríklad boje medzi sparťanmi a slávistami vo futbale? Že zľahčujem? To nie je môj úmysel. Prezidentské voľby sú určite dôležité, ale mne sa zdá, že hlasovania u nás sú len rozhodujúce, ťažiskové, osudové. Po žiadnom však zatiaľ ešte nenastal koniec sveta. Nechýba trochu viac nadhľadu a možno i prehľadu v dejinách?

Porazený získal  2,4 milióna hlasov. A to je sila. Súčasný predseda českej vlády jasal, že výsledok volieb predstavuje začiatok konca Babišovej politickej éry. Je to možné, ale bola by to škoda. Nie som fanúšikom niekdajšieho premiéra. Tu však ide o niečo iné. ANO dnes predstavuje v ČR hlavnú opozičnú silu a zatiaľ platí, že toto hnutie rovná sa Babiš a Babiš rovná sa ANO. Bez opozície by sa určite vládlo pohodlnejšie, ale kto by sa kabinetu díval na prsty, kto by kontroloval jeho kroky, upozorňoval na nedostatky?

Čo sa týka medzinárodných aspektov volieb, zo zahraničia sa hrnú gratulácie víťazovi. Postavenie ČR netreba preceňovať, o svetovej politike sa zatiaľ nerozhoduje v Prahe. Babiš neraz poukazuje na české záujmy, na národné hľadisko. I preto môže byť pre niektoré kruhy na západ od našich hraníc menej pohodlný.

Akým prezidentom Pavel bude ukážu až nasledujúce mesiace a roky. Teda či len ceremoniálnou hlavou štátu, ktorá chodí na návštevy, prijíma delegácie a kladie vence, alebo tým, kto bude skutočne spájať, urovnávať konflikty, hľadať riešenia. A v rámci toho či aj zaujme postoj v prospech radových občanov, pretože na základe ich hlasov vyhral a stane sa prezidentom.