V nedávnych dňoch bola Praha dejiskom dvoch vrcholových stretnutí. Či aj dejinných, je otázkou. Pri Vltave sa najskôr uskutočnilo prvé rokovanie Európskeho politického spoločenstva (EPS). Že o takejto organizácii či zoskupení ste doteraz nepočuli, nevedeli ste, že existuje? Priznávam sa, že ani ja nie. Na internete som si však prečítal, že projekt EPS existoval už v 50. rokoch minulého storočia, ale neuskutočnil sa.

Teraz k nemu došlo, a to z iniciatívy francúzskeho prezidenta. Má ísť o. i. o platformu na koordináciu politiky európskych štátov. V českom hlavnom meste sa zišli lídri 44 krajín. Čo na tom summite robili? Nuž diskutovali. O mieri, stabilite či energetickej bezpečnosti. Laik si povie, že rokovaní a vrcholných fór je už viac ako dosť, len závery, reálne opatrenia a na základe nich výsledky akosi chýbajú. Také stretnutie aj niečo stojí a platíme ho my, radoví občania. Koho však zaujímajú názory laika, teda neodborníka?

Že európske krajiny čelia vážnym hospodárskym problémom je známe a rovnako i to, že chýba jednotný názor, nehovoriac už o spoločnom postupe pri riešení otázok. Predohra k summitu nebola príliš povzbudzujúca: poľský premiér ostro napadol Nemecko za jeho chystanú pomoc tamojším domácnostiam a firmám na zmiernenie energetickej krízy. Ostatné štáty si takúto veľkorysú injekciu nemôžu dovoliť a nemecké podniky tak získajú konkurenčnú výhodu. Berlín však kritizuje nielen Poľsko, ale i ďalšie štáty.

Priebeh summitu? Turecko a Grécko z neho odišli naďalej rozhnevané, a tak napätie na južnom krídle Severoatlantického paktu vzbudzuje obavy. Ale boli aj kladné momenty: napríklad sa zišli arménsky premiér a azerbajdžanský prezident. Nedávno som však videl dokumentárny film, ktorý priniesol aj názory tamojších občanov. Zdá sa, že nepriateľstvo medzi obyvateľstvom oboch krajín len tak rýchlo neskončí. Mimochodom, spomínaného premiéra a prezidenta bolo vidieť o deň neskôr na televíznych záberoch pri stretnutí s V. Putinom v Rusku...

K rokovaniu EPS ešte dve poznámky. Uskutočnilo sa na Pražskom hrade, čo je skutočne reprezentatívne prostredie. Veľká sláva, nechýbal červený koberec, vieme, aj čo štátnici konzumovali na večeri. Hrad, ako je známe, je sídlom českého prezidenta. Hostiteľom bol však predseda vlády ČR. Ak si niektorí ľudia ešte donedávna hovorili, načo je nám Senát, teraz to isté spomínajú v súvislosti s terajšou hlavou štátu.

Poznámka druhá: zasadania EPS sa vraj chcel zúčastniť aj katarský vládca, ktorý bol v Prahe. Brusel však s tým nesúhlasil, a tak emir predčasne odcestoval z ČR. Veru neobvyklé ukončenie návštevy. Dúfajme, že vládca sa nerozhnevá. Katar je dnes totiž vzhľadom na svoje obrovské zásoby zemného plynu veľmi žiadaný partner. Lenže, keď od niekoho niečo veľmi potrebujete, je zrejmé, na koho strane je výhoda. Ako v prípade krajín OPEC, ktoré sa terazdohodli na znížení produkcie ropy. Nespokojná s tým je napríklad vláda USA, veď niekoľko týždňov pred voľbami do Kongresu tak hrozí rast cien benzínu.

Hneď po EPS sa v Prahe uskutočnilo neformálne stretnutie Európskej rady, čo je inštitúcia, ktorá určuje smerovanie a priority Európskej únie (EÚ). Témami boli vojna na Ukrajine a energetika. Počet prítomných štátnikov oproti predchádzajúcemu rokovaniu sa síce znížil, ale opäť chýbajú konkrétne závery a nové výstupy. Dá sa povedať, že účastníci sa iba dohodli na tom, že sa dohodnú.

Čo sa týka energetiky, spoločné európske riešenie je určite efektívnejšie ako izolované národné postupy. Lenže členské štáty EÚ nie a nie dohodnúť sa. V ČR vláda svojím nariadením stanovila maximálne poplatky za elektrinu a plyn. Opozícia síce tvrdí, že i tieto cenysú príliš vysoké, ale mnohí si vydýchali. Po názorových premetoch a opakovanom korigovaní vlastných slov zo strany zodpovedného ministra, je to úspech. Pravda, či domácnosti i firmy dokážu poplatky zaplatiť, uvidia až im prídu nové zálohy a hlavne  vyúčtovanie od dodávateľských firiem. Novinkou v ČR bude aj zdanenie mimoriadnych ziskov bánk, rafinérií, ťažobných a energetických spoločností. Už v budúcom roku má priniesť okolo 85 miliárd korún, ktoré pôjdu na opatrenia proti vysokým cenám energií.

Šéfka Európskej komisie si pochvaľovala nádherné dni v Prahe, na ktoré sa bude dlho spomínať. Prajme ich štátnikom, aj keď iní museli tieto dni stráviť pri vypnutých radiátoroch a ešte inde, nie tak ďaleko od Prahy, zomierali  v bojoch ľudia.  Áno, ekonomické problémy sú vážne, ale nemali by sme zabúdať nato, že tým najväčším je vojna na Ukrajine. A hrozba, že konflikt nadobudne katastrofické rozmery, teda že prerastie do ničivej atómovej vojny. Ruskú agresiu je treba zastaviť čo najskôr. Zajtra už môže byť neskoro.

Späť však k domácim, českým otázkam. Že čo je ešte v krajine, ktorou preteká Vltava nového? Nuž to, že vládna koalícia nepostaví svojho vlastného kandidáta na úrad prezidenta. Doteraz som sa domnieval, že činnosť politických strán vrcholí vo voľbách a v snahe v nich uspieť, ale zrejme som sa mýlil. Ako môžete byť úspešný, keď ani nekandidujete? Vládne strany sa toľko kasali, akého skvelého uchádzača vyberú, až nakoniec podporia troch nezávislých nápadníkov. Ale vyčkajme. Skutočná predvolebná kampaň by začala až vtedy, keby Andrej Babiš oznámil, že sa bude o uvedený postsnažiť. Mimochodom, prezidentské voľby sa uskutočnia budúci rok 13. a 14. januára. 

Možno sú však ľudia, ktorých trápi úplne iný kľúčový problém. Napríklad, či Jaromír Jágr bude ešte hrať hokej. Otázka, pri ktorej sa zrýchli teptakmer každého Čecha, ktorý miluje šport. O čo radostnejšie by sa títo ľudia azda cítili, keby sa v neistých časoch mohli aspoň tešiť z toho, že Jaromíra uvidia s hokejkou na ľade a budú sa radovať z jeho gólov. Veru tak. Hovorí sa Koniec dobrý, všetko dobré. Čo platí aj o tomto článku. Takže, nastúpte pán Jágr, prosím hrajte.