Výraz „blbá nálada“ je v ČR známy predovšetkým po vystúpení Václava Havla v roku 1997. Šlo vtedy napríklad o dôveryhodnosť politikov alebo o ekonomické reformy. Nechcem porovnávať minulé časy s terajšími, ani dávať  znamienko rovnosti medzi dneškom a obdobím na sklonku 20. storočia. Faktom však je, že  náladu v týchto dňoch nemám dobrú. Prečo? Že sa ešte pýtate. Vlastne prepáčte, ďakujem za opýtanie.

Takmer klasik tvrdí, že o peniaze ide až na prvom mieste. Nedovolím si mu oponovať, iba nesmelo dvíham ruku: mne viac záleží na zdraví. Nehovorím, že peniaze pre mňa nie sú dôležité, ale k tým väčším sa už nedostanem. Relatívne zdravie bez Covidu-19 je azda ešte splniteľný sen. Poslúcham, dávam si pozor. Na jar som absolvoval dve očkovania, nedávno dokonca aj tretiu dávku. Vraj nakaziť sa môžem i tak, ale nemoc bude mať ľahší priebeh. Ja sa však obávam aj toho miernejšieho variantu.

Jesenná Praha ponúka množstvo kultúrnych a spoločenských akcií. Ale ja radšej sedím zase doma. Smutne hľadím von oknom na okolitú šeď panelákov. Bude nasledovať aj štvrté očkovanie, potom piate atď.? Kedy konečne nastane doba bezkovidová? Jeden odborník tvrdí to, iný ono. Laici, medzi ktorých v tomto prípade počítam aj politikov, majú zase svoje návody na zaručene správne postupy.

Sledoval som veľký zábavný program v susednej krajine. Tisíce ľudí bez rúšok. Na futbalovom štadióne iné tisíce, tiež bez ochrany tváre. Ja si poslušne obliekam svoj respirátor. Treba nakúpiť, aj k lekárovi sa vybrať. Covid sprava i zľava. Kedy ma dobehne?

Čo ma ešte trápi ? Rastúca miera inflácie, drahota. Dodávatelia už zvýšili alebo plánujú enormne navýšiť ceny energií. Dokáže radový občan zaplatiť podstatne väčšie poplatky za elektrinu a plyn? Nebude mrznúť pri uzavretom radiátore a váhať, či si môže dovoliť uvariť si kávu? Veru, krásne sme to dopracovali v našej vyspelej demokracii, v rozvinutej kapitalistickej spoločnosti. Ak sa vám tieto pojmy nepáčia, nahraďte ich pokojne inými. Ale úprimne, tušili ste také niečo v novembri 1989? Samozrejme, že chudobní si zato môžu sami. Nemajú byť takí starí, a teda v dôchodku, mali sa viac snažiť, prípadne si viac nakradnúť (to, čo sa nehodí, prečiarknite). Vyspelosť spoločnosti sa predsa meria tým, ako si žijú tí úspešní, teda najbohatší. Že tzv. sociálny mier môže byť ohrozený? Prosím vás. Také heslá ako Mier chatrčiam! Vojnu palácom! definitívne patria minulosti. Dejiny sa predsa neopakujú, nežijeme v 18. storočí.

Ostatne, aké studené radiátory. Apartmán pripravený na lyžovačku vo veľhorách má predsa skvelé vyhrievanie: k dispozícii je plyn, elektrina a solárne panely, prinajhoršom aj drevom sa dá zakúriť v skromnom krbe. Ale aké ťažké je rozdeliť si čas medzi lyžovačku a tenis na Floride. Buďte radi, vy chudobní, že nemáte také problémy.

Niet prečo plakať. Nečítali ste o skvelých predsavzatiach na konferencii o zmene klímy v Glasgowe? Upozornenie, že je minúta pred dvanástou, skutočne burcuje. Lenže, čo konkrétne to znamená? Kedy bolo napríklad päť minút pred dvanástou? A čo treba urobiť pre to, aby nastala hodina jedenásta? Budeme sa v prípade úspechu vracať späť v čase?

Štátnici nám v Škótsku prezentovali sľuby, nechali si urobiť fotografie na pamiatku, podali si ruky, nasadli do nekonečných kolón limuzín (vzácne životy je predsa treba náležite chrániť) a potom do okrídlených tátošov.  Možno sme sa preto o nejakú tisícinu sekundy priblížili k tej dvanástej hodine. Neviem, nedokážem to presnejšie určiť. V každom prípade, hor sa za ďalšími konferenciami a zámermi.

Že vraj Európa toľko dobroty, ktorý jej sľubuje Green Deal, teda Zelená dohoda, nezvládne? Nebuďme malicherní. Volič to predsa chce a volič to teda dostane. Ostatne, existuje niečo dôležitejšie než vyhrať budúce voľby? Že vám nič iného nepripadá na um? No tak vidíte. Budeme zelení a ešte raz zelení, aj keby nemal zostať kameň na kameni.

Samozrejme, že aj mne, človeku z davu, ide o záchranu planéty, o životy našich detí, vnukov a ďalších potomkov. Trochu však aj o to, aby som bol schopný zaplatiť svoje účty.

Že medzitým môže nejaká menšia jadrová vojna zničiť zemeguľu? Že sa akosi menej hovorí o potrebe kontrole zbrojenia? Prosím vás, v tomto prípade ide o vážnu vec. Zbrane sú predsa skvelý obchod.

Tretia téma, ktorou som vlastne chcel začať. Totiž tým, že v pondelok ôsmeho novembra 2021 čaká ČR dejinná udalosť: prvé zasadanie novej Snemovne, teda dolnej komory parlamentu. Za to, že táto problematika sa dostala v článku až na posledné miesto, môže moje sebectvo: skrúšene sa priznávam, že ma viac zaujíma zdravie a stav mojej peňaženky než stretnutie zvolených zástupcov ľudu. Na spomínanom zasadaní má byť zvolený predovšetkým predseda Snemovne a ďalší parlamentní funkcionári. Šéfkou bude s najväčšiu pravdepodobnosťou žena, teda dostaneme nie predsedu, ale predsedníčku Snemovne, a to z koalície Spolu.

Ďalší postup by mal byť nasledujúci: doterajšia vláda podá demisiu a prezident republiky ju poverí výkonom funkcie do menovania nového kabinetu. Rovnako prezident má potom vybrať politika, ktorého poverí rokovaním o zostavení vlády. Závisí len od neho, komu také poverenie dá. Nemusí to teda byť šéf víťaznej strany alebo koalície. Tak veru, také ťažké je rozvažovanie hlavy českého štátu.

Zeman je však chorý a momentálne  je v nemocnici. To je zrejme známe aj na Slovensku. Vie však každý, že v českej ústave je článok 66? Ten sa okrem iného zaoberá problémom, ak prezident republiky nemôže vykonávať zo závažných dôvodov svoj úrad. V prípade, že sa na tom uznesie Snemovňa a Senát, prechádza výkon vymedzených funkcií prezidenta na iných predstaviteľov.  

Doterajšia opozícia  sa v ČR vezie na víťaznej vlne. Je určite len náhoda, že o Zemanovo zdravie prejavili najväčšiu starosť jeho hlavní odporcovia a protivníci. To prenesenie právomocí by bolo iba dočasné, tvrdia, trvalo by len dovtedy, kým sa pán prezident neuzdraví. Medzitým by si prezidentské úlohy rozdelili iní činitelia. Napríklad predsedu a členov vlády by menoval šéf (šéfka) Snemovne. Aká to zhoda okolností. Ale dôležité je prirodzene predovšetkým zdravie pána prezidenta.

Túto problematiku som popísal iba zjednodušene a v skratke. Právnici pridávajú mnohé ale, ak, prípadne, možno.

V každom prípade je zarážajúce, že občan, hoci je dostatočne poučený, že nedávne voľby do Snemovne boli prelomové, osudové a rozhodujúce, pričom v nich šlo o všetko, venuje väčšiu pozornosť akémusi Covidu a zdražovaniu. Takí obmedzení sú niektorí ľudia. Vodcovia sa však musia povzniesť nad prízemné pohľady. Podľa názvu známej knihy českého autora: Vládneme, nerušiť.

Internetové články mi donekonečna pripomínajú dôležitosť úsmevu, pozitívneho prístupu. Nebrbli, nesťažuj sa, nefňukaj. Pousilujem sa preto tieto riadky uzavrieť optimisticky. Pomohol mi jeden známy. Čo by si ešte chcel? napomenul ma. Sme na tom predsa podstatne lepšie než naši otcovia a matky: nezažili sme vojnu, netriasli sme sa v nej o svoje životy. Tak veru, hneď som spokojnejší. Človek si len musí nájsť správne meradlo. Neuvedomil som si, ja hlupák, že čím nižšie si latku postavím, tým ľahšie ju preskočím.