Je leto, slnko svieti a vtáci spievajú. Do novín by sa teda hodilo téma odpočinkové, odľahčené, také dovolenkové. Premýšľam a hľadám, ale nájsť akosi  nemôžem. Situácia je predsa vážna, COVID-19 naďalej hrozí, ani Lukašenko nedá pokoj, ako sa tu veseliť, ako rozptýliť ťažké chmáry?

Len nedávno bolo ničivé tornádo na južnej Morave. Obete na životoch, miliardové škody, chudáci obyvatelia prišli o majetky, o strechy nad hlavou. Ale hneď potom sa zdvihla  obrovská vlna solidarity, rýchly bol zásah záchranných zložiek i pomoc dobrovoľníkov.

Povedal som si, odpočinieš si od problémov svojho každodenného šedivého života, vydáš sa trochu za poznaním, do zahraničia. Sadol som si k počítaču, reku vyberiem si krajinu, protiepidemické opatrenia ktorej dokonca aj pochopím. Hľadám a hľadám, vybrať si nemôžem. Nariadenia sa totiž neustále menia, ja človek nielen prostý, ale aj starý, nedokážem sa v nich orientovať. Napríklad: splníš predpisy daného štátu, máš požadované dokumenty, ale do lietadla ťa nepustia. Čo sa to deje? Nuž letecká spoločnosť má ešte svoje, iné obmedzenia.  

Vyhovel som im, hurá už som vo vzduchu, dovolenka ma teda neminie. Zrazu sa len spotím. Čo keď podnik, ktorý má v mieste môjho pobytu na starosti letisko, má tiež svoje predpisy, a to odlišné? A čo autobusová firma, ktorá prepravuje ľudí z letiska? Nehovoriac už o hoteli, kde mám bývať, o reštaurácii, v ktorej sa mám stravovať. A čo pohyb po uliciach, za akých podmienok je ten povolený? Nie, ďakujem, radšej nikam za hranice nepôjdem. Veď ani naša hlava štátu nebude tráviť dovolenku v zahraničí.

Zostávam teda doma, budem chodiť na výlety v štáte, v ktorom žijem, tu ma azda nič nepríjemné neprekvapí. Len, aby niekde neopakovali akciu Prestretý stôl. Vy si ju nepamätáte? V Prahe na Karlovom moste sa pred niečo viac ako rokom  zišlo bez rúšok a rozstupov  pri asi polkilometrovom stole okolo 2000 ľudí. Veselili sa a hodovali bez ohľadu na COVID. Medzi nimi aj niektorí politici. Myslíte, že sa potom schovali pod stôl? Kdeže! Čo bolo, to bolo, terazky som poslancom.  

Preč však s minulosťou, máme tu nové, krásne leto. V našej peknej republike môžem ísť kamkoľvek. Ale čo to? Dve dámy, zhodou okolností ministerky, sa chceli vybrať na návštevu do istej dediny. Starostka, členka opozičného hnutia, ich však odmietla: Foťte sa pred PENAM-om, dievčatká! Pre vysvetlenie, PENAM je pekárska firma, ktorá patrí do koncernu AGROFERT.

Takže, uvedomujem si, ani doma to nebude ľahké. Vyberiem si cieľ svojej cesty a hneď si zistím, ktorá strana, hnutie alebo koalícia tam vládne. Ak ma potom zastavia na hraniciach regiónu či mesta, budem vedieť, ku komu sa mám hlásiť, komu sľúbiť svoj voličský hlas. Pustia ma teda ďalej. Azda len v priebehu môjho krátkeho putovania, veď v Čechách nič nie je ďaleko, nevymenia starostu, primátora alebo hajtmana a ja nevedomý, odpoviem nesprávne.

Ej ty, buchnem sa do čela, čo si spadol z jahody? Krátka cesta, ako sa to vezme. Pustíš sa po našej slávnej diaľnici D1 a tuhľa nehoda, trčíš na ceste hodiny. Ostatne, už na výjazde z Prahy vraj prebiehajú rozsiahle opravy, zdržanie je veľké. Dosť času na výmenu funkcionára. Nie, radšej nikam nejdem. 

Dobre, vydám sa aspoň do blízkych lesov a hájov na prechádzku a na huby. Stromy šumia, kvety voňajú, milé zvieratká sa preháňajú po lúkach, prípadne poletujú v povetrí. Idyla. Horkýže! Akýsi poľovník vraj pytliačil na Šumave a v mraziacom boxe u neho našli rysa. Nie som síce rys, ale predsa poznáte ten známy horor: Do lesíčka na čekanou šel mladý myslivec... Měla ho ráda dívenka, která šla za ním do lesa atď. Nuž veru, zastrelil ju. Nikam nejdem. 

Zostáva mi teda Praha, doprava rýchlym a bezpečným metrom. Lenže čo to čítam, traja muži obťažovali ženu, osamotený chlap sa jej zastal, nuž ho zbili tak, že musel do nemocnice. Užitočná informácia. Pri vstupe do vagóna si treba všimnúť, kto v ňom sedí. Nemôžem sa do niečoho zapliesť? Ak áno, rýchlo von, šup ho do iného vagóna.

Len sa nechlap, hovorím si. Myslíš si, že ty, starší dorastenec, máš dosť ostrý zrak a okrem toho, ako by si dokázal tak rýchlo prestúpiť? Ostaň radšej pekne-krásne doma.

Skočím si teda aspoň do reštaurácie pri našom paneláku, je to len niekoľko metrov, azda tam ma žiadne nepríjemné prekvapenie nečaká. Dám si pstruha na modro, mám na neho dávno chuť. Máš ho vidieť. Výskumníci nedávno zistili, že pstruhy kontaminované pervitínom sa stanú závislé na tejto droge. Ako sa to prejaví na kvalite ich mäsa, sa neuvádza. Čo ale, keď takého pstruha zjem, a zrazu som závislý aj ja? Žiadna ryba, postačí mi chlieb s maslom, a to pri našom jedálenskom stole.

Som doma, prečítam si aspoň správy. V poslednom čase ma potešilo, ako silnie opozícia, predpovede hovorili, že vyhrá voľby. Konečne. Všetko sa zmení, z čierneho bude biele a naopak. Víťazi sľuby splnia a už nám bude len skvele. Ako toľkokrát v minulosti. Neklamú ma však oči? Posledné informácie hovoria, že Babišovo hnutie ANO opäť posilňuje. Vypínam internet.

Ale koniec dobrý, všetko dobré. V Brne vraj vyvinuli keramický pancier. Je odolný proti guľkám i explóziám, prečká extrémne teplo aj chlad polárnych nocí. Ak si ho kúpim, zavolám si na pomoc ešte Supermana, Spider-Mana a možno i ďalších amerických –manov, nemám sa už čoho báť, v zdraví prečkám aj toto krásne leto.