Tak nám vyhodili ministrov. Možno nejako podobne by sa pani Müllerová, stvárnená kedysi spisovateľom Jaroslavom Haškom, vyjadrila k posledným zmenám v českej vláde. Samozrejme, že smrť následníka rakúsko-uhorského trónu, ktorú pani Müllerová komentovala slovami „Tak nám zabili Ferdinanda“, bola udalosť iného kalibru. Kvôli odchodu dvoch štátnych úradníkov azda svetová vojna nevypukne.

Ministri totiž prichádzajú a odchádzajú, mená tých bývalých upadajú veľmi rýchlo do zabudnutia. Ostatne, v prípade rezortu zdravotníctva stojí teraz v jeho čele od začiatku koronavírusovej epidémie už štvrtý šéf. To už o niečom svedčí, hlavne v súvislosti s tým, že hlavnou osobou v boji proti pandémii je predseda vlády Andrej Babiš.

Prečo však o výmenách ministrov píšem, keď nejde o pozoruhodné udalosti? Dôvodov je viac. V prípade nedávneho šéfa zdravotníctva Jana Blatného sa najskôr zastavím pri spôsobe jeho odchodu. Mám na mysli bezohľadný a nemilosrdný postup, akým premiér vykopol svojho podriadeného.  Ktorého si - len tak mimochodom - sám vybral, nikto mu ho nevnútil.

Blatného osobne nepoznám. Od začiatku som ho ale nepovažoval za vhodného muža na uvedený post. Hlavne preto, že s politikou nemal žiadne skúsenosti, na boj v aréne s levmi nebol pripravený. Zdal sa príliš nesmelý, slušný a  nepriebojný. Všetko vlastnosti, ktoré ťa v dnešnej politike znevýhodňujú. Pravdu povediac, nechápem, prečo tento docent pediatrie súhlasil s tým, že sa ujme katapultovej funkcie. Ak ho k tomu skutočne viedla len snaha pomôcť, venovať všetky sily boju proti pandémii, tak moja hlboká úcta a uznanie. Dopustil sa chýb, ale kto v jeho pozícii by ich neurobil? Vykopnutie z hodiny na hodinu si určite nezaslúžil. Vďačnosť v politike? Čo to je? Vďačnosť je choroba, ktorou trpia psy, povedal vraj Stalin.  

Babiš nestojí za svojimi ľuďmi. Ak nastane problém, s obľubou ukazuje na niekoho iného: to on, on je zodpovedný. Ja všetko robím dobre. V premiérskej pozícii si okrem toho počína ako všemocný vlastník firmy. Ja som majiteľ, len ja rozkazujem, moje slovo je zákon, žiadna diskusia.

Prečo si predseda vlády za nového ministra zdravotníctva vybral Petra Arenbergera, inak renomovaného lekára, vysokoškolského profesora, neviem. Kto však čakal, že s novým šéfom rezortu sa všetko ako čarovným prútikom zmení k lepšiemu, sa asi dosť sklamal. Jeho televízne vystúpenie v sobotu 10. apríla bolo zmätené, v štýle odvolávam, čo som odvolal, nesúhlasím s tým, čo som odsúhlasil. Ak by sa jednalo o súboj v boxerskom ringu, bol by zrelý na uterák. Pán profesor svoju novú funkciu zrejme podcenil. V nej nestoja pred ním úctiví pacienti, ktorí horlivo pritakávajú múdremu pánovi doktorovi, nekladú všetečné otázky a ako laici rýchlo plnia príkazy.  Jeho kroky sleduje verejnosť, kritickí občania a politici. Ak niečo povie, nemusí to pre nich automaticky znamenať pravdu, sväté písmo. Hlavne nie vtedy, keď jeho slová nemajú hlavu ani pätu.

Čo sa týka zmeny na druhej pozícii, teda ministra zahraničia, túto funkciu obsadzuje v súčasnej vláde sociálna demokracia. Doterajší minister Tomáš Petříček prehral mocenský boj s predsedom strany Janom Hamáčkom a kreslo stratil. O situácii v sociálnej demokracii, ale ostatne i v celej vláde  svedčí to, že pôvodne avizovaný kandidát post odmietol. Ministrom sa stane istý Jakub Kulhánek. Že neviete, o koho ide? Priznávam sa, že som to nevedel ani ja. Pritom kandidát nie je nepopísaný list. Je námestníkom ministra vnútra a zastával aj iné dôležité funkcie. Babiš sa o ňom vyjadril, že je to „slušný kluk“. Ja som do školy chodil s istým  Jozefom Fazuľkom. Označil by som ho za slušného chlapca, ale nikdy by som si nemyslel, že je to kvalifikácia na ministra.

Pohyby na šachovnici je vidieť dobre, oveľa menej už hráčov, ktorí tiahnu figúrkami. V tejto súvislosti sa najviac hovorí o prezidentovi Milošovi Zemanovi. S oboma bývalými ministrami mal dlhodobé problémy, ich výmenu uvítal, zrejme aj sám podnietil. A Babiš poslúchol, veď čo iného mu zostáva. Blížia sa totiž voľby do Poslaneckej snemovne, teda do dolnej komory českého parlamentu, ktoré budú už v októbri tohto roka. Je možné, že nastanú hviezdne hodiny a dni prezidenta, ktorý má značné manévrovacie možnosti pri menovaní nového predsedu vlády.  

Predovšetkým COVID-19, spôsob a doterajšie výsledky boja proti nemu zamiešali českou politickou scénou. Hnutie ANO premiéra Babiša stráca, do popredia sa tlačí volebná koalícia Piráti a Starostovia, označovaná niekedy za stred politického spektra.  Samozrejme, že do volieb pretečie Vltavou ešte nemálo vody, všeličo sa môže prihodiť. A už aj sa stalo: komunisti vypovedali dohodu o tolerancii vlády, ktorá sa tak nemôže opierať o ich tichú podporu. Je to Babišova prehra: sľúbil, čo vlastne nemohol splniť a jeho partnerovi došla trpezlivosť.  

Opozícia váha a háda sa, čo urobiť. Tak veru. Kritizovať, nesúhlasiť, prevracať oči a zdesene krútiť hlavou je oveľa ľahšie, ako odhodlať sa k činu, prijať vlastné rozhodnutie a byť zaň zodpovedný.  Zbierať podpisy na vyvolanie hlasovania v Snemovni o nedôvere vláde?  Ak ju však týmto spôsobom porazí, čo potom? Karty v rukách by mal predovšetkým Zeman. Mohol by nechať vládnuť kabinet v demisii až do volieb. Možné je i to, že by vymenoval úradnícku vládu. Na rozpustenie snemovne a predčasné voľby to nevyzerá.  I preto nie, že ČR stále nemá platný volebný zákon.

Prezident v centre pozornosti. Nechcem ho kritizovať, to robí dnes takmer každý, a to pri každej vhodnej i menej vhodnej príležitosti.  Len by ma zaujímalo, ako by sa včerajší Zeman ako predseda vlády alebo parlamentu, teda Zeman v plnej sile, díval na toho dnešného Zemana. Republika dnes nepotrebuje prezidenta, ktorý iba v pozadí ťahá nitky, baví sa zákulisnými hrami, sarkastickými, ba opovržlivými výrokmi. Potrebuje hlavu štátu, ktorá ide príkladom, stojí v čele svojich ľudí, povzbudzuje ich v boji proti pandémii.  Obdobu britského kráľa Juraja VI. počas druhej svetovej vojny, keď zostal v bombardovanom Londýne aj s manželkou, ukazoval sa na verejnosti. Domnievam sa, že prezidenta zďaleka neobmedzuje len jeho zdravie. Čo sa týka pani manželky, tá sa zmenila na pani Columbovú. Nevidieť ju, neslýchať o nej.

Každá radosť však raz skončí. Zeman môže svoje hry predvádzať ešte približne dva roky, pretože v roku 2023 jeho druhé, teda posledné funkčné obdobie skončí. Mám obavy, že na základe svojej doterajšej činnosti, lepšie povedané niekedy nečinnosti, sa vo funkcii prezidenta nezapíše  zlatými písmenami do dejín krajiny.

Čítam po sebe, čo som napísal a hovorím si: Nie si príliš kritický? Kde je to lepšie, u ktorých susedov? Azda na Slovensku, v Poľsku, Nemecku? Aj tam majú svoje hádky a svojich verejných činiteľov. Možno by ich vymenili, ale za koho? Kde sú tí lepší? Kto je lepší?