Rok 2021 spojený s nádejami. Že s akými? Prirodzene s tými, že bude vakcína proti koronavírusu, že ma zaočkujú, že prežijem. Každý deň som s vďakou myslel na Európsku úniu (EÚ), ktorá nám zaobstarala príslušnú látku, postarala sa o nás. Súčasne som ľutoval občanov štátov, ktorí v tom skvelom spoločenstve nie sú, nemôžu sa podieľať na jeho vymoženostiach, tentoraz na poli zdravotníckom.

Ale v tom, ajhľa. Napísal mi známy zo Švajčiarska, približne v mojom veku, že začiatkom januára ide na prvé očkovanie. V Izraeli dostávajú občania dokonca mladší ako ja vakcínu už po druhý raz. Rýchlejšie sa príslušná akcia rozbehla aj v Británii. Ako je to možné? Nevšimol som si azda, že prvé dva štáty narýchlo do EÚ vstúpili, aby mohli získať obrovské výhody, ktoré im z členstva vyplývajú v boji proti pandémii a okrem toho predbehli ostatných? Zrušili Briti brexit? Nie, v novinách ani na internete o tom nič nie je.       

Kde súdruhovia z NDR urobili chybu? pýta sa herec Kodet v známom českom filme Pelíšky. Súdruhovia EÚ neriadia, okrem toho dnes sa treba pýtať inak, vyvážene, genderovo. Kde teda dámy a páni z únie spravili chybu? Pátram v oznamovacích prostriedkoch i na sieťach. Koľko je len dôvodov, výhovoriek, vzájomného obviňovania. Máme kvalitnejšie zmluvy ako iní, preto dodávky vakcín začali neskôr (obsah väčšiny zmlúv je však zatiaľ pre istotu neznámy). EÚ dostala kompetencie vo verejnom zdravotníctve až roku 2020. Vakcín je dosť, ale členské štáty chybujú v rozvozoch. Francúzi tlačili na väčšie uplatnenie svojho výrobcu. Kapacita producentov je nedostatočná. Mám pokračovať? Myslím, že je to zbytočné. Keby som sa aj dozvedel skutočné dôvody, naočkujú ma preto skôr?

Predovšetkým ma zaujíma, kedy sa dostane rad na mojich najbližších a na mňa. Aké mám šance, že vyhrám preteky so smrťou? Každý deň sa teraz nakazí Covidom 19 v ČR okolo 10-tisíc ďalších ľudí, približne dvesto z toho dôvodu zomrie. Úmrtnosť v mojej vekovej kategórii je ešte podstatne vyššia. Podľa plánu ma majú zaočkovať niekedy od marca tohto roku. Hurá, takže musím vydržať už len asi dva mesiace. Počkaj, počkaj, kamarát, zavraciam sa vzápätí, ale tvoja etapa má trvať až do júna. Ak som teda správne vylúštil príslušnú tabuľku. Bližšie vysvetlenie zatiaľ chýba. Ospravedlňujem sa jej tvorcom, že ja, laik a neodborník, ho potrebujem.  

V počte obetí pandémie na 100-tisíc obyvateľov je ČR momentálne medzi najhoršími na svete. Dramatická je situácia v nemocniciach, kritický je nedostatok zdravotníkov. Pritom pri prvej vlne si z nás niektoré krajiny brali vzor, rúška sa u nás nosili už vtedy, keď si v Nemecku z nich ešte robili žarty. Ďalší údaj zo súčasnosti: v rýchlosti vakcinácie vraj patríme k posledným v Európe. Chýbajú údaje o počtoch zaočkovaných, ich vekovej, profesionálnej, regionálnej štruktúre. Som taký drzý, že už včera som chcel vedieť, kedy dostanem vytúženú vakcínu a kde ma budú očkovať. Že to nie je možné, že je príliš veľa neznámych? Ale veď predsa o tom, že prebehne vakcinácia, sa vedelo už pred niekoľkými mesiacmi. Ako to, že nie sú pripravené rôzne scenáre? Ako to, že až juhočeský hajtman prišiel s tým, že vo svojom kraji zriadi veľkokapacitné očkovacie strediská? To si nikto zo zodpovedných na centrálnej úrovni nevšimol skúseností z Nemecka?

Kto vlastne v ČR riadi boj proti pandémii? Ako majú rozdelené úlohy premiér, minister zdravotníctva, šéf ústredného krízového štábu, hlavná hygienička? Zmätky. Aspoň že predseda vlády nestráca zmysel pre humor. Vyhlásil, že on sám bude zmocnencom pre očkovanie. Potom zase, že nie, šlo o zveličenie. Nová verzia (bude aj ďalšia?): áno, on to riadi.

Minister zdravotníctva je podľa neho pracovitý, ale nemá skúsenosti zo štátnej správy. Otázka sa priamo vnucuje: prečo si takého človeka práve v čase krízy vybral? Mimochodom, ide už o tretieho ministra, ktorý počas pandémie stojí v čele tohto rezortu. Jeho predchodca, skúsený odborník i riadiaci pracovník, musel odísť. Neposlúchal azda dostatočne?

Očkovať v ČR sa má hlavne v určených strediskách a u praktických lekárov. Čo sa týka prvej možnosti, ktoré to napríklad v Prahe, kde bývam, budú? Druhá - sedeli niekedy tvorcovia tohto nápadu v čakárni obvodného lekára? Kde, keď sme traja, je nás už priveľa? Poliklinika, kam sa nedovoláte a nedovoláte. Kde sa príslušní lekári na môj vkus príliš často striedajú.

Pre ilustráciu uvediem svoje skúseností z očkovania proti chrípke. Moje telefonáty každý rok a príslušné odpovede: Ešte nemáme (vakcínu), zavolajte o týždeň, dva atď. Hurá, konečne, môžem prísť. Ešte horšia situácia bola vlani, keď z dôvodu strachu pred Covidom bol podstatne väčší počet záujemcov. Telefonujem. Skvelé, niekto dokonca zdvihol slúchadlo. Chcem sa prihlásiť. Odpoveď: To pôjde ťažko, hlási sa veľa ľudí.  Ja: Ale mňa očkujete každý rok a okrem toho patrím do rizikovej kategórie.  Zdravotníčka: Tak dobre, zaznamenám si vás.

Uplynuli dva týždne, hlásim sa o termín. Odpoveď: Ešte nevieme, ale poradovník máme už plný, na vás sa nedostane. Ja: Už som sa predsa prihlásil. Zdravotníčka: Zrejme u kolegyne, niekde ten zoznam zapatrošila. Zapíšem vás.

Prešli ďalšie dni, telefonujem. Odpoveď: Vakcínu už máme, ale vy ste sa neprihlásili, neberieme vás. Ja: Prosím, veď som v zozname. Zdravotníčka: No dobre, tak príďte. Ale načas, v čakárni sa pacienti nesmú stretávať.    

Prichádzam na minútu presne. V zmieňovanej čakárni sedia dvaja ľudia.

Ešte k tomu očkovaniu proti chrípke. Skrúšene sa priznávam, že ani jeden rok som nezisťoval, či ho absolvoval predseda vlády, nejaký minister atď. Šiel som naň svojvoľne, nemal som pred očami príklad žiadneho nášho významného činiteľa.  Kajám sa. I za to, že politikov nepovažujem za svoje vzory. Ani nikto z mojich známych. Nepotrebujem ich príklad, aby som sa dal zaočkovať, tentoraz proti Covidu. Naopak, ak naň idú pred mnou a sú mladší, považujem to za predbiehanie. K tomu správa z tlače: v situácii, že keď sa naočkuje milión najstarších, počet úmrtí na pandémiu sa zníži údajne o 70 percent. Asi som drzý: ako len môžem klásť znamienko rovnosti medzi život politika a prostého človeka?   

O chybách v predchádzajúcich etapách pandémie sa v ČR píše a diskutuje. Na druhej strane, Covid nemá plán, sotva možno predvídať vývoj, krízové riadenie je veľmi ťažké. Čo však chýba, je rozhodnosť. Opatrenia sú polovičaté, váhavé, uplatňuje sa salámová taktika. Utiahnuť skutky, ale opatrne. Len v rozprávke sa však vlk nažerie a koza zostane celá. 

Faktom je aj to, že časť ľudí nedodržuje pravidlá a nariadenia. Rastie ľahostajnosť, chýba väčšia solidarita a spolupatričnosť. Únava a netrpezlivosť sa zvyšujú. Áno, nejednému podnikateľovi ide o existenciu. Ale miliónom o zdravie. Tisíce a tisíce svoj boj o život už prehrali. Čo je priorita? Možno odpoveď je i v tom, že na nákup vakcín proti Covidu vydala EÚ len zlomok čiastky, ktorú schválila na ekonomický fond pomoci.

Ak sú reštrikcie, nutná je aj kontrola ich dodržovania a v prípade porušenia sankcie. Ani v tomto smere nie je v ČR postup zďaleka dosť rázny. Na Staromestskom námestí v Prahe bolo nedávno takmer tritisíc demonštrantov. Jasné nerešpektovanie vládnych opatrení. Ako to, že polícia takú masu na námestie pustila? Okrem toho nemali rúška a nedodržovali rozstupy. Gavalierske delikty? To sotva. Ide predsa o život.