Neviem, či slovenský čitateľ postrehol, že vo štvrtok 19. marca mal v súvislosti s koronavírusom televízne vystúpenie prezident ČR Miloš Zeman. Nechcem ten prejav komentovať, ostatne po niekoľkých dňoch je na to už trochu neskoro. Ani ho kritizovať v štýle terajšej českej opozície, ktorá čokoľvek prezident alebo premiér Babiš urobia, nenechá na nich ani niť suchú. Má na to právo. Tá opozícia. Preč sú časy, keď sa hovorilo: Kritizovať, súdruh, to áno, ale konštruktívne. A čo je konštruktívne, to určujem ja, kritizovaný.

Ostatne, zmieňovanému prejavu sa stalo to najhoršie, čo sa mu mohlo stať: zabudlo sa naň.  Nečudo. Udalosti sa ženú, jedno smutné číslo nahrádza číslo ešte smutnejšie. Kedy to všetko skončí, kedy znovu vyjdeme do ulíc? Nevedno, ale najhoršie by teraz bolo podliehať panike a beznádeji.

Kto mohol predvídať dnešnú katastrofu? V zahraničnej televíznej stanici  popredný virológ povedal, že pandémia má rozsah, ktorý bol pre neho donedávna nepredstaviteľný. Namiesto toho byť dodatočne múdry, je treba sústrediť sa na potrebné opatrenia a dodržiavať ich. A samozrejme aj zbierať skúsenosti a tie neskôr vyhodnotiť, aby nás podobná pohroma, ak nastane, nenašla natoľko nepripravených.  Pravda, v takom prípade už nebude pohroma.

V nesmrteľnom románe Jaroslava Haška Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války vystupuje aj trápna a poľutovaniahodná figúrka istého poručíka Duba. Ten všetko predpokladal, všetko dopredu vedel, ostatne už pred vojnou o tom hovoril so svojím okresným hajtmanom. Len škoda, to už dodávam ja, že tej vojne nezabránil.

Koľkože je hodín? Aha, blížia sa správy. Zapnem si televízor, pozriem sa, čo ten Babiš alebo Matovič vymysleli. A potom ich poriadne skritizujem. Ja by som teda urobil to a ono, len ma nikto nepočúva. Sú ľudia, ktorí nedávno lyžovali v Taliansku, ale nepriznali to. Dnes viac ako inokedy je aj sebadisciplína odvahou, skúškou charakteru. Ak som už ohrozil seba, nevystavím nebezpečenstvu svojich blížnych.

Myslím si, že obyvatelia môžu byť vďační terajšej vláde ČR a tej minulej na Slovensku. Obe našli odvahu k razantným opatrením, kým inde v Európe ešte vyčkávali. Niečo sa určite dalo zvládnuť lepšie, ale nesporne aj horšie. Kto kritizuje, mal by sa najskôr pozrieť na počet nakazených a mŕtvych inde v Európe.

Nemci sa čudovali našim rúškam, veselo sa naďalej zhromažďovali. Jednotlivé spolkové krajiny sa nemohli medzi sebou dohodnúť na opatreniach. Výčitky smerovali voči Bavorsku, ktoré ako prvé prijalo rozhodnejšie kroky. Ale na pozadí tejto kritiky sa možno hrá aj o iné: kto bude kandidátom na kancelársky post. 

Ešte pred niekoľkými dňami som si prečítal v internetovom vydaní jedného  nemeckého časopisu článok, ktorý sa podivoval nad krokmi proti koronavírusu tam niekde vo východnej Európe. Dával to do súvislosti s nedostatkami nášho zdravotníctva i s tým, koľko lekárov odišlo z našich krajín. Autor zrejme vie, kam sa tí doktori pobrali. Tam, kde ich oveľa lepšie zaplatili. Naše platy sa zďaleka nevyrovnajú tým v Nemecku alebo v Rakúsku, a to nielen v zdravotníctve. Je ľahšie si niekoho najať, ako si ho vychovať. Je to korektný prístup? Ide predsa o zdravie ľudí. Ale na západ od nás je zrejme hodnotnejšie. Aj to je Európska únia, aj keď netvrdím, že to ju charakterizuje.

Prečo sa toľko rozpisujem o Nemecku? Vôbec nie preto, že by som na Nemcov chcel ukazovať prstom alebo ich ohovárať. Ale sme susedmi, práve s touto krajinou má ČR najdlhšiu hranicu.

Ak som pochválil terajšiu českú i bývalú slovenskú vládu za opatrenia proti pandémii, neznamená to, že neboli chyby. Stali sa a bude ich treba analyzovať, vyvodiť závery, prijať lepšie opatrenia. Ale opakujem, že podľa mňa sa teraz treba sústrediť na riešenie situácie. Nový slovenský premiér začal tak, ako som sa obával: kritikou svojho predchodcu za opatrenia kvôli koronavírusu. Naproti tomu nový predseda parlamentu, aspoň tak som to zaregistroval v televízii, bývalého predsedu vlády za tieto jeho kroky pochválil.

V ČR opozícia kritizuje prezidenta Zemana, že si dovolil poďakovať Číne za dodávku zdravotníckych pomôcok. Predstavte si to len: Číne. Veď z tejto krajiny sa pandémia rozšírila. Niekto v tejto súvislosti „vtipne“ navrhol, aby sa koronavírus premenoval na čínsku chrípku. Objavila sa však i správa, že to USA sú pôvodcom nákazy. Veru tak, sprisahanecké teórie je to, čo nám dnes pomôže.

Neviem, či na Slovensku najviac pochybila Správa štátnych hmotných rezerv alebo nejaká komisia. V ČR sa v tejto súvislosti najviac spomínajú nedostatky ministra zdravotníctva a bývalej hlavnej hygieničky. Na druhej strane si pamätám, aký pokrik sa spustil pred niekoľkými rokmi v Čechách, keď sa nakúpili lieky proti prasacej chrípke. Najhoršie obavy sa nenaplnili a mudrci vinili zodpovedných, že zbytočne vyhodili milióny. Zase vedeli všetko lepšie a prirodzene, že následne.

Vrátim sa ešte k záveru svojho minulého článku. Vyjadril som v ňom nádej, že budem schopný napísať príspevok do ďalšieho čísla Slovenského rozhľadu. A vidíte, napísal som. Či je materiál schopný alebo nie, posúdi čitateľ. V každom prípade sa ale vyplatí byť optimistom. Nič to nestojí a človek sa cíti lepšie.