Je to zrejme najznámejšia panoráma Prahy: pohľad od Karlovho mosta smerom na Hradčany. Nejedného občana uspokojuje, ak nad hradom vlaje prezidentská štandarda. Znamená to, že domáci pán je prítomný a keby sa stalo niečo nepredvídané, došlo k mimoriadne vážnej situácii, hlava štátu zasiahne, ukáže nám smer, postaví sa do nášho čela.

Pražský hrad, sídlo prezidenta, sa týči nad hlavným mestom.  Akoby symbolizoval úctu, ktorú si občania spájajú s týmto úradom. Niekto by mohol namietnuť, že ide o funkciu novú, veď prvého prezidenta ČR zvolili až roku 1993. Ale nezabúdajme na to, že predtým tu úradovalaaj hlava Československa a ešte dávnejšie české kniežatá a králi. Okrem toho súčasťou hradu je aj katedrála svätého Víta, kde sú hroby českých kráľov a sú tu uložené korunovačné klenoty. 

Na začiatku budúceho roka si Česi budú voliť nového prezidenta. Tomu doterajšiemu, teda Milošovi Zemanovi, uplynie v marci 2023 druhé funkčné obdobie a bezprostredne znovu sa o funkciu nemôže uchádzať.

Zdá sa, že do volieb je ešte času dosť, ale kampaň i tak naberá obrátky. Hlásia sa ďalší kandidáti, iní takú možnosť zvažujú, o niektorých osobnostiach sa zatiaľ len špekuluje. Hlavné rozhodovacie právomoci má v ČR síce vláda na čele s premiérom, ale opäť: nezabúdajme na úctu, ktorej sa v  krajine tradične teší prezidentský stolec. Objavujú sa i názory, že sídlo prvého ústavného činiteľa by sa malo preniesť „z neba na zem“, teda na menej posvätné miesto. Hrad vraj navodzuje atmosféru, že je tu neobmedzený vládca, majestát, neomylný panovník.

Prirodzene, že netvrdím, že voľba v budúcom roku je hlavnou terajšou témou v českých domácnostiach, na pracoviskách, športoviskách či pri pive. Občana prirodzene viac ťaží vojna na Ukrajine, inflácia a rast cien. Alepredmetom záujmu nesporne je a časté sú diskusie, nechýbajú ani spory, kto má byť budúcim obyvateľom hradu, či akým prezidentom je Miloš Zeman.

Čo sa týka prieskumov, najväčšie šance sa zatiaľ dávajú bývalému premiérovi Andrejovi Babišovi a generálovi Petrovi Pavlovi, ktorý bol náčelníkom generálneho štábu a zastával aj vysokú funkciu v NATO. Je tu i odborový predák Josef Středula, senátor Pavel Fischer, niekdajší minister Vladimír Dlouhý a ďalší. Kto z nich bude skutočne kandidovať, zatiaľ nevedno. Nezabúdajme ani na to, že svojho človeka ešte neoznámila terajšia vládna koalícia. Nevie sa ani, či sa dohodne na spoločnom kandidátovi alebo či v tomto prípade budú maťkoaličné strany svojich jednotlivých uchádzačov.

Sú takí, ktorí poukazujú na to, že vláda má väčšinu v parlamente, a preto by v záujme plurality bol lepší prezident z inejčastipolitického spektra. Ale sú aj postoje opačné: je potrebné, aby v terajšej politickej situácii všetci hlavní činitelia ťahali za jeden povraz. Pravda, nominácia zo strany vládnych strán môže znamenať aj bozk smrti: to vtedy, keď sa napríklad bude prudko zhoršovať hospodárska situácia a čoraz viac ľudí bude žiť v biede.

Babiš má nemálo priaznivcov, ale aj odporcov. Okrem toho je otázkou, ako bude pokračovať jeho trestné stíhanie. K Pavlovi sa vyjadril Zeman v tom zmysle, že nie sme Latinská Amerika, aby sme mali v čele generála. Avšak aj de Gaulle bol vojak a kde leží Francúzsko všetci vieme. Pravda, vtedy boli odlišné okolnosti, iná doba. Ale vždy nejaká je a nikde nie je napísané, že nový prezident to bude mať ľahšie ako kedysi de Gaulle.

M. Zeman má za sebou pomerne dlhú politickú kariéru. K jej výšinám patria funkcie šéfa sociálnych demokratov, predsedu snemovne, premiéra a naostatok vyvrcholenie: prezident. Z jeho pohľadu boli aj chyby: napríklad, keď si za svojho nástupcu vybral Vladimíra Špidlu. Nechýbalo ani trpké vytriezvenie: to, keď ho pri voľbe prezidenta v roku 2003 zradili jeho ľudia.

Pripomeňme si, že M. Zeman je prvým prezidentom ČR, ktorý bol priamo zvolený občanmi. Že tento postup môže priniesť prekvapujúce výsledky, ľudia na Slovensku dobre vedia. Kandidátna prezidenta ČR musí mať najmenej 40 rokov. Okrem toho nazbierať podpisy aspoň 50 tisíc občanov, alebo minimálne 20 poslancov či desiatich senátorov. Aj ďalší postup je jasný: ak v prvom kole volieb získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, môže sa sťahovať na hrad. V opačnom prípade do druhého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti a vyhrá ten, kto má viac hlasov.

Toto nemá byť článok, ktorý by hodnotil Zemanove výsledky v pozícii prezidenta. K tomu by bola potrebná oveľa hlbšia a dôkladnejšia analýza a okrem toho sa necítim byť k nej povolaný. Toľko si však trúfnem poznamenať, že v druhom funkčnom období boloprezidentovo pôsobenie pre mňa sklamaním. Zeman sa postupnestal málo neviditeľný, je pasívny, nedáva o sebe vedieť. Nakoľko tento dojem spoluvytvárajú neprajní politici a média, nie je až také dôležité. Na tomto mieste nechcem ani rozoberať, či to zapríčinil prezidentov zdravotný stav. Podstatné je, že momentálne má nízku podporu verejnosti, ľudia si už odvykli pýtať sa a byť zvedaví nato, čo prezident, aký je jeho názor.  Vnútorná i zahraničná politika ČR akoby šla mimo hradu i zámku v Lánoch, kde je Zeman ostatne najčastejšie. V čele vlády je Petr Fiala a nie prezidentov donedávna obľúbenec Babiš. Prezidentova orientácia na Čínu neprináša sľubované plody vo forme investícií. Do zahraničia Zeman necestuje a aj domáce zájazdy, ktoré predtým obľuboval, patria minulosti.

Zeman nešetrí svojich súperov, často neváha použiť ostrejšie slovo,nejednému protivníkovi šliapol na kurie oko. Za všetko hovorí výrok, ktorý je mu pripisovaný: Dnes som ešte nikoho neurazil. Predsa však prekvapuje miera nenávisti, s akou sa časť politikov o ňom vyjadruje. Slová o zradcovi alebo to, ako voči nemu niektorí vystupovali, keď ležal v nemocnici a nemohol sa brániť,  boli podľa mňa za čiarou.

Kladiem si však otázku, akoby sa Zeman v plnej sile díval na činnosť Zemana-prezidenta. Akými ironickými bonmotmi by ju komentoval. Napríklad prezidentov tvrdošijný názor na to, že známy novinár Ferdinand Peroutka (1895-1978) napísal kedysi článok s titulkom Hitler je gentleman. Skutočne je to ťažisková otázka pre občanov, problém, ktorý má zamestnávať hlavu štátu?

Dovolím si napísať, že keby mohol Zeman teraz znovu kandidovať,občania by ho asiza prezidenta nezvolili. Lenže nikto nevieme, čo bude. V práci sme hovorievali: nenadávajme na svojho šéfa, nástupca môže byť ešte horší. A často to bola pravda.