Keď vyjde marcové číslo Slovenského rozhľadu, budú zrejme výsledky parlamentných volieb na Slovensku už známe. Nie, nechcem nijako komentovať priebeh kampane, ani vyjadrovať sa ku kandidátke jednotlivých politických strán. Negatívny príklad určitých štátov, ktoré údajne zasahovali do  volebných dejov štátov iných je pre mňa dostatočným poučením. Že môj názor nemá význam? To je pravda, ale čo keď zaváži čo i len hmotnosť jedného mikrogramu? Kto to bude mať prosím na svedomí, kto za to prevezme zodpovednosť?

Nemožno povedať, že to, kto na Slovensku vyhrá a kto prehrá, kto zostaví novú vládu a kto sa ocitne v opozícii, je momentálne v Čechách v centre pozornosti. Priebeh procesu v Pezinku ale určite áno. Čo sa to len u bratov deje (dialo), zalamujú rukami moji známi. Pochopiteľne, že bránim rodnú hrudu, aj keď ľahké to veru nie je, fakty, ktoré vychádzajú najavo sú zarážajúce. Argumentujem aj tým, že najprv by sme sa mali pozrieť na seba, do zrkadla, zaoberať sa vlastnými problémami, ktoré sú nemalé. Ale keď riešiť ťažkosti u suseda je také ľahké a dobrá rada nič nestojí a hlavne neprináša žiadne riziko.

Tie slovenské problémy v ČR tak úplne cudzie však nie sú. Veď sme predsa bratské národy, nikto vraj nemá k sebe bližšie ako Česi a Slováci. Vzájomne sa pozorujeme a vzájomne si prajeme – len to najlepšie. Som presvedčený o tom, že tak ako sa termín volieb na Slovensku bude blížiť, bude sa aj zvyšovať záujem o ne na západ od rieky Moravy. Určite ich priebeh a výsledky budú pozorne študovať predstavitelia českých politických strán. Veď do Poslaneckej snemovne, teda dolnej komory českého parlamentu sa bude voliť už v roku 2021. Sú takí, čo dúfajú, že pôjde o zápas všetci proti Babišovi, ale kto vie? Kým sa občan (ten český) dostaví k volebným urnám, utečie ešte veľa vody dole Vltavou, mnohé sa môže zmeniť. Kto tušil, akú lavínu ďalších udalostí spustí vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, aké zemetrasenie vyvolá, čo všetko vyjde najavo. Veličiny padajú, ľudia neveriaco krútia hlavami.  Dúfajme, že k takej podlej vražde v Čechách nedôjde, ale lavínu môže niekedy spôsobiť i zdanlivá maličkosť.  

Čím momentálne žije Česká republika? Zomrel predseda Senátu Jaroslav Kubera, predtým dlhoročný primátor Teplíc. Svojrázny a populárny politik. Len pripomeniem, že Senát je horná komora českého parlamentu, čo je vymoženosť, ktorú Slovensko zatiaľ nemá. Okolo toho Kuberu sa pred časom rozhorel veľký spor, či má realizovať svoj zámer a teda navštíviť Taiwan. Ako to vraj ohrozí či naruší naše vzťahy s Čínou. Nuž predseda Senátu zomrel a problém aspoň momentálne nie je aktuálny. Čo sa týka Číny, tá má dnes úplne iné ťažkosti ako vzťahy s ČR. A nielen ona, vlastne celý svet.

Ak chcete vedieť ďalšie problémy v ČR, stačí otvoriť noviny. Napríklad také sociálne dávky. Alebo ďalší trest pre bývalého politika D. Ratha. Ako to bude s maturitami z matematiky? Budú či nebudú povinné? Podstatne neskôr ako na Slovensku sa v Čechách majú zaviesť elektronické diaľničné známky, ale aký neočakávaný cirkus okolo toho vznikol. Vysielať vojakov do cudziny bez predbežného súhlasu parlamentu? Atď., atď. A to som ešte vynechal evergreeny ako zvyšovanie cien, nedostatok snehu alebo dotácie istej firme, ktorá sa volá Agrofert.

Nečudujte sa teda, že Česi zatiaľ nežijú slovenskými voľbami. Ostatne vo svete sa dejú aj iné, aj keď pochopiteľne menej dôležité udalosti. Napríklad taký Brexit. Alebo ťaženie demokratov v USA proti prezidentovi Trumpovi. Alebo taký koronavírus. Ospravedlňujem sa, že o ňom začínam aj ja. Ide zrejme o vážnu hrobu, inak by svet a jednotlivé štáty neprijímali také rozsiahle opatrenia.

V Čechách sa často premieľa citát Keď nejde o život, ide o ho.no. Trochu pritiahnuté za vlasy, trochu vulgárne. Riziko koronavíru núti štáty k okamžitým zásahom i k intenzívnejšej spolupráci. Aké sú v svetle takej hrozby pre ľudstvo malicherné naše denné spory a hádky. Veru aj výsledky volieb. Niekomu v nich ide o moc, inému o koryto, ďalšiemu o presadenie svojich zámerov, pretože len tie najlepšie poslúžia národu. Pri všetkej úcte k inštitúcii volieb, doslova o život by v nich ale nemalo ísť. Zatiaľ čo na spomínaný vírus zomreli už stovky ľudí.   

O čo by teda vo voľbách malo ísť? O čestný boj myšlienok a zámerov, súboj ľudí, ktorí chcú niečo vykonať nie hlavne pre seba,  ale pre svojich blížnych. O možnosť povedať svoj názor a pritom rešpektovať postoj súpera. Poraziť ho argumentami, ktoré sa po víťazstve prerodia v činy. Naivita, sen a utópia? 

Neviem, či sa ešte na Slovensku používa výraz „zvolebnieva sa“. Dokonca ani to, či je spisovný. Mne sa teda nikdy nepáčil. Akoby to slovo uvádzalo, že nastáva čas, keď sú možné a vhodné takmer všetky prostriedky v záujme toho najvyššieho cieľa, teda úspechu, víťazstva. Akoby účel svätil prostriedky. Veď pôjde (koľký raz už?) o voľby kľúčové, rozhodujúce, osudové.  Keď to píšem, nemám samozrejme na mysli len voľby na Slovensku.

Nerobím si ilúzie, že niekto z rozhodujúcich aktérov pri voľbách si tieto riadky prečíta a dokonca prípadne zmení svoje chovanie. Ale aspoň som napísal, čo si myslím. A to sa zatiaľ smie. A dúfajme, že sa bude smieť aj po voľbách v ČR, SR a iných štátoch.  Aj keď podaktoré trestné oznámenia či obvinenia mi na optimizme nepridávajú. Niekedy mi to pripadá tak, že lepšie je neozývať sa. Sklopiť hlavu a uši, poslúchať, pracovať, starať sa iba o svoje a o seba. Ostatne, nič nového pod slnkom, to sme už zažili. Opakovanie však nemusí byť vždy matkou múdrosti. Môže byť aj otcom hlúposti.