Je leto, ale politická uhorková sezóna v Čechách ešte nenastala. Akoby mohla, keď v centrále, teda v Bruseli, sa hašteria, kto zaujme najvyššie miesta v Európskej únii. Podľa tohto príkladu je treba postupovať aj doma.

Občan dúfal, že si bude môcť v pokoji vychutnať na filmovom festivale v Karlových Varoch prechádzku po červenom koberci, skvelé apartmány v hoteloch, nejakú tú recepciu, prípadne škandál. Síce nie osobne, ale napríklad len prostredníctvom televíznej obrazovky. Ono je to takmer jedno, všakže? Hlavne, že sa majú dobre vyvolení predstavitelia národa.

A teraz toto. Adrenalín sa dvíha, človek z ľudu je vzrušený: odíde z funkcie istý Staněk alebo nie? Podal demisiu? Odvolali ho, či platí opak? Že neviete o koho ide? Nič si z toho nerobte, donedávna to nevedeli ani mnohí českí občania. Jedná sa o ministra kultúry Antonína Staňka, ktorý si dovolil niečo strašného: zbavil funkcie riaditeľa Národnej galérie. A zdvihla sa vlna protestov hlavne v umeleckých kruhoch a podľa niektorých dokonca nastala vládna kríza.

Staňka totiž za ministra nominovala sociálna demokracia a tá trvá na tom, aby uvoľnil post.  Prezident Miloš Zeman ale doterajšieho ministra odvolať nechce. A tak sociálni demokrati hrozia, že odídu z vlády. Je to jasné? Že nie? Nevadí, i tak je možné, že zajtra bude všetko inak.

V každom prípade je až dojemné, aké obavy o osud sociálnej demokracie majú iné politické strany. Aké skvelé, správne a hlavne nezištné rady jej poskytujú. Ak ich neprijme, tak skončí v prepadlisku, zosmiešni sa, bude navždy zatratená.

Nuž ťažkosti táto strana má. Nejde však zďaleka len o jej súčasnú taktiku. Súvisia predovšetkým so zmenami na javisku, ktoré si hovorí politika. Stačí spomenúť problémy, ktoré majú sociálni demokrati v Nemecku.

Rošády okolo Staňka na chvíľu zatlačili do úzadia protesty proti premiérovi Andrejovi Babišovi a ministerke  spravodlivosti. Ale vraj po lete nastanú znovu veľké demonštrácie. Niekomu pripomínajú situáciu na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Na tomto mieste spomeniem aspoň jednu odlišnosť: za Babišom stojí  Zeman.

Vôbec, prezident je jednoznačne hlavným aktérom terajšej politickej scény v ČR. Tiahne figúrkami na šachovnici a svoje postavenie si zjavne užíva. Až sa chce spolu so spisovateľom povedať: Kráľ sa baví. Lenže táto hra nie je doživotná: prezident v Čechách stále nie je kráľom a jeho funkčné obdobie je časovo vymedzené.

Veľtoče okolo ministra zatlačili do úzadia aj také politické hity ako bol proces s bývalým politikom Davidom Rathom alebo vznik hnutia Trikolóra V. Klausa mladšieho. Je to nespravodlivé, ale možno v politike sa až tak na spravodlivosť nehrá. Občan sa diví, krúti hlavou, zalamuje rukami. Niekto plače, iný sa smeje. Aspoň na chvíľu sa pozabudne na problémy napríklad v zdravotníctve, sociálnej starostlivosti, životnej úrovni dôchodcov, pri výstavbe diaľnic atď.

Tak veru. Reči sa hovoria a chlieb sa je. Pesimisti sú toho názoru, že spoločnosť sa delí na tých, čo si nakradli a na tých, čo nie. To je ale statický pohľad, treba byť optimistom: kradne sa a kradnúť bude. Na tomto poli vstanú noví bojovníci a tí zajtrajší nemusia mať obavy, že im sa neujde.

To všetko je ale teraz vedľajšie. Zo svojho panelákového bytu zúfalo hľadím smerom k prezidentskému sídlu: preboha, vyriešte otázku kľúčového ministra, nedajte nám zahynúť! 

Ak sa medzitým „kríza“ zažehnala, ospravedlňujem sa jej aktérom i čitateľovi. To preto, že bude hneď aj zabudnutá. Pravda a láska opäť zvíťazili. Hor sa do ďalšej búrky v pohári vody. V prípade, že „kríza“ trvá, verím, že  navzdory tomu zajtra vyjde slnko a dokonca i noviny.