Pravda, ľúto je mi aj cudzincov. Na cestu vynaložili nemalé náklady, tešili sa na rekreáciu a nové zážitky. Do dovolenkových destinácií  prinášajú peniaze, ale miestni ich aj tak nechcú. Aké sklamanie.

Len mi pripadá zvláštne, že nikto neľutuje mňa. Veď i Praha je veľkým dejiskom turistického ruchu a v týchto dňoch sa to cudzincami v hlavnom meste len hemží. V jeho strede je hlava na hlave, fotí sa a filmuje, ochká a obdivuje. Plné sú reštaurácie a kaviarne. Či ma títo ľudia znervózňujú? Priznávam sa, že trochu áno. Všade postávajú, namiesto pod nohy hľadia do mobilov a sprievodcov, často zmätene pobiehajú. Niektorí dokonca nepoznajú ani také svetoznáme stanice metra ako sú Malostranská alebo Staromestská. Vypytujú sa, nevedia, kde majú vystúpiť. A to predsa ovláda každý Pražan, hoci sa možno nepremáva po celej zemeguli.

Viete, ja tých návštevníkov však predovšetkým obdivujem a súčasne ľutujem. Že prečo? Nuž plahočiť sa v lete po rozhorúčených mestských uliciach, to je už slušný športový výkon a pri pohľade na niektorých cestovateľov sa mi zdá, že ide aj o zdravie. Na druhej strane, keď sú už tu, tak predsa nemôžu vynechať čo i len jediný bod programu, nech to stojí, čo to stojí.

Takže svoje slová, že ma trochu znervózňujú beriem späť. Okrem toho som uvedomelý, a preto si uvedomujem, čo všetko cestovný ruch pre Prahu znamená, aké peniaze prináša do jej rozpočtu. Teda hlavne majiteľom reštaurácií, hotelov a bytov, poskytovateľom všemožných služieb. Ale nezávidím. Prečítal som si, že nájom bytu v centre stojí tak od 30 000 korún mesačne, ale vyskytuje sa aj za vyše  sto tisíc. Aj byt si tu môžeš kúpiť. Ceny: 14 miliónov, 30 miliónov atď.  Netvrdím, že je to úplný prehľad, na ten by tento článok nestačil. Ja záujem nemám. Kto by chcel žiť v tom neustálom hluku a ruchu? Okrem toho nablízku nevidím veľkú samoobsluhu potravín. Kde by som uskutočňoval svoje nákupy piva? Aj s parkovaním by tu asi boli problémy. Ale hlavne záujem nemám preto, že o spomenutých peniazoch sa mi ani nesníva. Nezávidím však, pretože som si sám na vine. Nenazbíjal som si, nuž teda nemám.

Ja turistom rád ukazujem novú atrakciu Prahy. Je ňou znovu rozkopané Václavské námestie. Predstavte si, že v jeho hornej časti budeme mať opäť električky. Premávali tu do roku 1980. Pamätám si, že keď trate pre ne rušili, uzavierali sme stávky, kedy ich obnovia. Všetci sme odhadovali termín zle, predpokladali sme, že to potrvá najviac tak desať rokov.

Ale boli iné, náročnejšie úlohy. Teraz, keď je stav ciest v Prahe už perfektný a verejná doprava, teda až na to Václavské námestie dokonalá, možno pristúpiť k veľkému dielu. Stavba vraj potrvá tri roky a stáť bude bagateľ, necelých jeden a štvrť miliardy korún.

Turistov sa tiež pýtam, či by chceli vidieť diaľničné podmienky v hlavnom meste. Niektorí neisto prikyvujú. Vodím ich neďaleko od miest, kde bývam. Premávajú sa tu obrovské kamióny. Navzdory nemalému úsiliu a vynaloženým nákladom pražský okruh ešte stále nie je dokončený. Termín sa neustále odsúva, ten predposledný je v roku 2031. Predposledný preto, že v posledný už neverím.  Pritom prvý úsek okruhu otvorili už v roku 1983.

A tak aspoň s radosťou sledujem v televízii ako otvárajú obchvat za obchvatom okolo rôznych českých miest. Niekedy mi pripadá, že ho má už každé, pravda okrem Prahy. Ale to sa určite mýlim, to hovorí zo mňa nepekná závisť.

Inú pražskú raritu cudzincom zväčša predstavovať nemusím, oboznámili sa s ňou už na vlastnej koži. Je to cesta z a na letisko. Dnes ju z centra môžete prekonať vlastným autom, autobusom, taxíkom, prípadne kombináciou metra a trolejbusu. Kto zažil zápchy, nehody a obchádzky v Prahe, tak vie, aké nervy to niekedy stojí, aby si sa na odbavenie lietadla dostavil včas.

Aj premýšľanie o vylepšení tejto trasy už nejaký rok trvá. Koncepcie boli rôzne, čítal som o metre, rýchlodráhe, len lodná doprava chýbala. Teraz je už aspoň jasné, že zo stredu Prahy povedie na letisko elektrifikovaná železničná trať. Že odkedy? Termíny boli viaceré,  najčerstvejší hovorí, že vraj od roku 2031.

A tak si znovu a znovu si hovorím, akí múdri boli naši dávni predkovia. Za ich čias pojem cestovný ruch ešte neexistoval, ale predsa len platilo Všade dobre, doma najlepšie. Ani televízory nemali. Teraz si ten prístroj zapnem a celý svet mi leží pri nohách. Malorka, centrum Prahy, Barcelona atď. Ako krásne vypadajú na obrazovke.