Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Pohľad od Vltavy – Milan Lažák

Súčasní českí vládni politici sa obliekli do hroších koží. Čo to znamená? Že nevedia, čo to je pocit hanby,  že sebakritika  je pre nich cudzie, neznáme slovo, že ignorujú iné názory. Arogancia spojená so strašením populistami a extrémistami má byť receptom na riešenie súčasných problémov. Treba predsa odvrátiť pozornosť od neplnenia sľubov, opatrení  proti ľuďom práce, od neúspechov v hospodárstve.

 

Hladinu v poslednom čase najviac rozbúrili fakty, ktoré vyšli najavo okolo streľby na pražskej Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v decembri minulého roka. Ukázalo sa totiž, že zodpovední činitelia nielenže niektoré údaje zatajovali, ale dokonca aj klamali. Nejde pritom o kritiku policajtov, ktorí zasahovali v teréne, ale o tých, čo ich viedli a vedú. Všetko nebolo také skvelé a bezchybné, ako sa snažili líčiť minister vnútra a policajný prezident. Nečudo preto, že sa objavili  požiadavky na ich odstúpenie.

 

Najostrejšie vystupujú pozostalí po obetiach streľby, čo je pochopiteľné. Matka jednej z nich ministra a jeho hlavných policajných podriadených obvinila z toho, že sa nevedia postaviť čelom k faktom. Od začiatku hovoria iba o láske k svojim funkciám.

 

Lenže požadovať v tomto prípade demisie znamená nechápať mechanizmus pôsobenia aktuálneho kabinetu. Ide o domček z karát. Uvedený minister je nielen šéfom rezortu a nemožno ho len tak nahradiť  inou figúrou.  Vedie totiž aj jednu z hlavných strán súčasnej koalície a  jeho rezignácia  by ohrozila celú vládu, mohla by znamenať jej rozpad. Pripomína to zoskupenie kumpánov, ktorí sa v dobrej nálade vracajú domov z podareného ťahu. Aby sa udržali na nohách, vzájomne sa o seba opierajú. Pád jedného z nich by pravdepodobne dostal na dlažbu aj všetkých ostatných. A tak sa spoločne tiahne ďalej. K ďalším neúspechom a trápnym výhovorkám, nepravdám a klamstvám. Nič to, hlavne, že sme pri kormidle.

 

Musíme dúfať, že v čase dovoleniek celá záležitosť zapadne prachom. Veď je leto, ľudia sa majú tešiť zo zaslúženého odpočinku, premýšľať o tom, aký opaľovací krém si kúpiť, pri pive riešiť, ako to, že českí futbalisti vypadli tak skoro na majstrovstvách Európy. A zabudnúť na starosti.

 

Podobne ako na nedávne nešťastie  na železničnej stanici v Pardubiciach. Čaká sa na vysvetlenie, prečo tu nebolo fungujúce zabezpečovacie zariadenie. Na nádraží, rekonštrukcia ktorého stála miliardy.

 

Vrtieť psom sa podľa rovnomenného amerického filmu zvykne nazývať metóda na odvrátenie pozornosti. A tak od ministra dopravy prichádza bombastická správa, že Česko chce vyslať do vesmíru kozmonauta. Má to byť do piatich rokov a podľa šéfa tohto rezortu sa investované peniaze vrátia. Príslušnú analýzu som síce nečítal, ale prečo by som nemal veriť svojmu ministrovi? Aj o Vladimírovi Remkovi sa zrazu znovu píše. Vraj do vesmíru pôjde onedlho druhý Čech. Neviem, síce akú národnosť Remek má, toľko si ale pamätám, že do kozmu letel ako občan Československa.

 

Do tretice ešte jeden člen terajšej slávnej vlády. V centre pozornosti médií je minister školstva. Nedávno ho prichytili, keď so zapnutým výstražným znamením na aute uháňal záchranárskou uličkou.

 

Keď má človek smolu, tak poriadnu. Na pána bývalého rektora sa to začalo valiť. Je prosím aj senátorom, za čo berie nemalé peniaze. V hornej komore parlamentu však od roku 2022 na pléne nevystúpil. Pretože má trvalé bydlisko v Brne, musí chudák dochádzať. Aby mu to jeho ministerstvo osladilo, platí mu v Prahe prechodné ubytovanie. Údajne toľko, že zo všetkých členov vlády ho má najdrahšie. Vraj papalášske chovanie, ozýva sa kritika. Ale uznajte, keď ste šéf, musíte aj reprezentovať. Bez majáčika?  Nemysliteľné. A bývať máte azda pod mostom?

 

Ak sa pohybujete vysoko vo vesmíre, pozemské starosti vám pripadajú malé, ba malicherné. Napríklad neustály kolaps na našej diaľnici pri Brne. Zapnete si majáčik a letíte s vetrom opreteky. Tak rýchlo, že sotva  stačíte čakajúcemu plebsu ukázať dlhý nos.

 

Len tak mimochodom, v terajšej vláde som napočítal dvoch niekdajších rektorov. Možno je ich viac, ale ja viem iba o dvoch. Pri ich terajších výkonoch si človek povie, že dobré je aspoň to, že už neriadia univerzitu, v čele ktorej stáli. Čítal som vyjadrenie odborníka z praxe, že vraj absolventi vysokej školy z jeho odboru nemajú dnes ani také znalosti, ako kedysi tí, čo ukončili iba priemyslovky. Netvrdím, že na vine sú rektori, aj keď u nás sa zvyklo hovorievať, že ryba smrdí od hlavy.

 

Keď už v tomto článku toľko skloňujeme vládu, dodajme ešte, že sa objavila správa, podľa ktorej jeden z jej členov má ísť za eurokomisára. Kto si spomenie na jeho zmätočné vyjadrovanie počas energetickej krízy, keď odvolával, čo odvolal a súhlasil s tým, s čím nesúhlasil, tak si povie: Skvelé, nech si ho v Európskej únii (EÚ) ponechajú čo najdlhšie.

 

Ale neradujme sa predčasne, handrkovanie o túto funkciu ešte neskončilo. Vzorom sú zrejme i v tejto oblasti zákulisné boje o ešte teplejšie miesta v Bruseli. Náš kontinent čaká ďalšia výborná správa: terajšia pani predsedníčka Európskej komisie si má svoju funkciu zopakovať aj na druhé volebné obdobie. A povedie nás k novým úspechom, pretože vďaka nej EÚ prekvitá. Z toho vyplýva, že musí kvitnúť aj Česko, nech si Babiš hovorí čo chce. Trochu viac síce prosperujú tí s majáčikmi, ale nezáviďme im. Viete, aké náročné je riešiť  len na počkanie, k tomu za nepríjemného hukotu výstražného svetla problémy zemegule?