Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:
www.sportlandia.sk

Pohľad od Vltavy – Milan Lažák

Pražský Inštitút klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) možno považovať za vlajkovú loď českého zdravotníctva. Občania prostredníctvom médií s pýchou sledujú jeho úspechy v liečbe kardiovaskulárnych chorôb, pri transplantácii orgánov i v iných oblastiach. Množstvo pacientov vďačí tamojším lekárom a ďalším pracovníkom za zlepšenie svojho zdravotného stavu. 

V roku 2017 tu napríklad ako prví v ČR a tretí na svete voperovali pacientovi plne umelé srdce a v roku 2019 bol IKEM najväčším transplantačným centrom v Európe.  Človek mal dojem, že ide o vzorné pracovisko, na ktorom všetko funguje ako kvalitné švajčiarske hodinky, a kde zamestnanci na základe svojho umu a úsilia žnú úspechy na poli vedy a lekárskej starostlivosti.

O to viac prekvapuje správa, že IKEM má v priebehu necelého mesiaca vo svojom čele už tretieho šéfa. 18. augusta odišiel dovtedajší riaditeľ inštitútu, a to údajne v súvislosti so svojimi hospodárskymi aktivitami. Dočasne ho nahradil štatutárny zástupca, o ktorom však zakrátko vyšlo najavo, že ho vyšetruje polícia. A tak od prvého septembra má ústav inú poverenú vedúcu. V IKEM zasahovali policajti, skúma sa podozrenie z vydierania, korupcie, nátlaku.

Človek si nevdojak položí otázku, že keď na pracovisku, ktoré doteraz považoval za príklad pre ostatné zdravotnícke zariadenia, nevládli zrejme idylické vzťahy, ako je to inde. Občan je zmätený. Komu a čomu vlastne veriť? Tí, čo sú momentálne pri vesle, nás podľa vlastných tvrdení vedú od úspechu k úspechu.   Protivníci poukazujú na pravý opak. Potom sa úlohy vystriedajú a z bieleho je čierne, z čierneho biele. V kraji, ktorým tečie Vltava sa točíme v kruhu, utápame sa v malicherných sporoch, šťastné zajtrajšky sa nepribližujú. 
Ľudia majú takmer denne na tanieri nejaký nový škandál alebo prípad. Dnes je to IKEM, včera to boli problémy ministra spravodlivosti. Niečo sa nájde aj na zajtra a na ďalšie dni. Čo sa okorení ešte nejakou šteklivou správou, ktorá celebrita oznámila rozchod, aby sa vzápätí spojila s inou. Odvracia sa tak pozornosť od skutočných problémov, od toho, že sa nedarí a prečo sa nedarí. Na základe toho, že z času na čas si dovolím nahliadnuť aj do iných ako českých médií, netvrdím, že inde sú na tom lepšie. Ale cudzie nešťastie je dosť slabá útecha. 

Dočítal som sa nedávno, že ČR už nie je ekonomický tiger. Nepamätám si, že by ním niekedy bola. Áno, mali sme lepšiu štartovaciu pozíciu ako napríklad Poľsko alebo Slovensko. Dnes sa množia články, že severný sused nás dobieha a v mnohom aj predbehol. Tunajšia hospodárska komora poukázala nato, že Česko vyčerpalo všetky doterajšie faktory rastu a stratilo svoje konkurenčné výhody. Dôsledkom bude o. i. dlhodobá ekonomická stagnácia, spomalenie rastu životnej úrovne. Problémom je, že ekonomika zabezpečuje len nízku pridanú hodnotu. V tomto ukazovateli patrí ČR k najhorším v Európskej únii.

Tlieskal som výroku českého premiéra, že chce, aby sme sa stali sebavedomou krajinou, ktorá je schopná presadzovať svoje záujmy. Ale slová sú jedna vec, činy druhá. Ako si vedieme na medzinárodnej scéne, vo svojich postojoch k Bruselu? Prečo svoje sebavedomie nedemonštrujeme napríklad voči veľkým nadnárodným firmám, ktoré z krajiny odvádzajú vo forme dividend obrovské prostriedky? Nie je to problém, ktorý spôsobila dnešná vláda, ale to neznamená, že ho nemôže riešiť.  Známa ekonómka v tejto súvislosti konštatovala, že českí politici sú zbabelí amatéri, ktorí nechcú ísť do konfliktu s korporáciami a Európskou úniou. 
Chceme štíhly a efektívny štát, ale vládne byrokracia, úradníci a pečiatky. Podnikateľov ubíja administratíva, hlásenia, množstvo predpisov, stovky a stovky povinností voči štátu. Rôzne povoľovacie procesy trvajú zbytočne dlho, zahraničný odborník, kým získa súhlas pracovať v ČR, odíde radšej inam.

Značnú pozornosť si zasluhuje vzdelanie. Treba veriť, že štát problémy v tejto oblasti zvládne v budúcnosti lepšie ako prijímanie detí na stredný stupeň v závere minulého školského roka. Na začiatku tohto septembra však nejedna škola zápasí s nedostatkom pedagógov. Tí sú nespokojní s výškou svojich platov. Nízke sú počty vysokoškolákov. Objavilo sa varovanie, že ak nedôjde k náprave, problémy vo vzdelávaní budú limitujúcim faktorom hospodárskeho rozvoja. 

Je jasné, že ČR potrebuje strategické investície do jadrovej energetiky, oblasti umelej inteligencie, do diaľnic atď. To si vyžiada značné prostriedky, pričom náklady nemôžu spočívať len na pleciach štátu. Na druhej strane je tu donekonečna chystaný tzv. ozdravný balíček, ktorý má vylepšiť stav verejných financií. Znamená úspory, zníženie výdajov. Aj keď ide o rozdielne skupiny problémov, dôležitá je atmosféra, v ktorej sa otázky riešia. Zmätený občan si povie: čo vlastne chceme, šetriť alebo investovať? V ovzduší, v ktorom sa presadzujú škrty, sa o to ťažšie bude argumentovať na podporu strategických výdajov v mene lepších budúcich rokov. 
Na záver tohto článku mi nedá, aby som predsa len nezakorčuľoval do politiky. V súvislosti s blížiacimi sa voľbami na Slovensku sa v českých oznamovacích prostriedkoch často vyslovujú obavy z vývoja v SR. Nuž, tie mám aj ja. Ako som len rád, že žijem v povodí Vltavy. Trochu smrad, ale hlavne, že je tu teplo.