Od uvedenia amerického filmu Vrtieť psom už ubehol nejaký čas (je z roku 1997). Jeho názov sa však stále uplatňuje, ak sa chce poukázať na snahu odvrátiť pozornosť od skutočných problémov.

Lenže, ktoré sú tie skutočné? Ja si ich vyhľadávam sám podľa svojho gusta. Aspoň sa nemusím trápiť tými, ktoré hlavne znepokojujú mojich spoluobčanov. Mám sa každú chvíľu rozhorčovať nad infláciou a rastom cien? Alebo sa bez prestávky triasť pred nebezpečenstvom celosvetového vojnového konfliktu? Veď české média mi ponúkajú množstvo iných otázok, pri riešení ktorých môžem v hostinci, medzi známymi, či doma oproti stene vyjadriť svoj názor, prejaviť sa.

Príklad: nedávne majstrovstvá sveta v hokeji. Česi sklamali a v rebríčku klesli až na ôsme miesto, čo je doteraz ich najhoršie umiestnenie. Môže byť niečo strašnejšie? Prečo len máme fínskeho trénera a čo zloženie útokov? Tí brankári. Prečo majstrovstvá neprebiehali len v jednej krajine? A prečo sa konali až v máji?

Čítam nekonečné analýzy v novinách, do noci sledujem komentáre odborníkov v televízii. Jasné, že hokej je náš hlavný problém. Čo tam po tom, že úrady si nespomenuli na to, koľko detí končí v tomto školskom roku základnú dochádzku. Miest na stredných školách  je v mnohých regiónoch preto málo. Zúfalí rodičia píšu, telefonujú, rozhorčujú sa, ako je to možné. Pre ich potomkov sa zrútil sen o budúcom povolaní, ktoré si vybrali. Dokonca som čítal, že niekde neprijali do učenia ani všetkých uchádzačov o kvalifikáciu stolára, zámočníka alebo sústružníka. A potom vraj, že remeselníkov máme nedostatok. Horkýže, úradníci to vedia lepšie.

Ale nič nie je stratené. Pomaly predsa ďalej zájdeš. Po prijímacích skúškach, teda trochu oneskorene, sa vláda pustila do práce. Majú sa realizovať opatrenia, o rok bude už vraj lepšie. Aj nového ministra školstva máme. Sladkým tajomstvom zostáva, čo vykonal jeho predchodca.

Ďalší problém, ktorý bol v minulých dňoch v centre mojej pozornosti. Do sporu sa vraj dostala ministerka obrany s náčelníkom generálneho štábu. Striaslo ma od strachu: neohrozí to našu bezpečnosť, ba obranyschopnosť celého paktu NATO? Robte niečo! kričal som v zúfalstve, ale pre istotu len doma v byte, zato smerom k sídlu vlády. I tak ma vypočuli. Premiér sa stretol s obidvoma predstaviteľmi. Vraj nijaký spor nie je. Prečo sa teda rokovalo? To je predsa jasné. Preto, že žiadne diferencie neexistujú.   

Takéto záležitosti mi ležia na srdci a nie taľafatky, ako že ľudia, ktorí odišli do penzie mesiace čakajú na vyplatenie svojho prvého starobného dôchodku. To však nie je koniec kanadského žartíku úradov. Nádejní penzisti okrem toho dostávajú upomienky, že nezaplatili zdravotné poistenie, pretože príslušná inštitúcia ich stále vedie ako zamestnaných. Hrozia im aj penále za omeškanie. Nemáš z čoho zaplatiť účty, pretože štát ti nedal to, na čo máš právo, ale od teba požaduje peniaze, na ktoré on nemá právo. Železná logika, ktorou zrejme nič neotrasie.

Priťahujú ma aj ďalšie kľúčové správy. Napríklad ťahanice okolo rozchodu bývalej kráľovnej krásy a známeho skladateľa a herca. S napätím čítam informácie z ich spoločného, a teraz už rozdeleného života. Kto má pravdu? Takí mladí a krásni ľudia. Preboha, azda len všetko dobre dopadne.  

To je dôležité a nie, že údajne sú vážne problémy s lekárskou starostlivosťou a je nedostatok niektorých dôležitých liekov. Stačí si predsa prečítať správy v novinách, že kedy už liečivá budú. Že sa termín neustále posúva? No a? Ani Pán Boh nestvoril svet za jediný deň. Treba si uvedomiť, čo všetko sa robí pre zdravie pracujúcich i tých, ktorí si dovolia nepracovať, teda dôchodcov.  Človek usína spokojne, postarajú sa o neho. Nič to, že tvoja spokojnosť trvá len do chvíľ, keď sa hodiny a hodiny nemôžeš dovolať k svojmu doktorovi alebo v lekárni ti s ľútosťou oznámia, že bohužiaľ na daný recept túžobný prípravok  veru nedostaneš. Keby bude? To sa nevie.

Ale odsuňme na bok drobnosti a venujme sa radšej inej zásadnej otázke. Až sa mi dych zastavil od rozhorčenia pri správe, ktorú som sa nedávno dozvedel. Totiž, že otcovia nemohli byť v čase Covidu pri pôrodoch svojich detí. Nevídané, neslýchané. Ja to viem najlepšie. Keď som sa pred desiatkami rokov narodil, prvé čo som urobil, začal som sa obzerať na pôrodnom sále a kričať: Kde je môj otec? Nebol prítomný, vtedy sa to ešte nedovoľovalo. Trpím tým celý život.

Všímam si aj iné ťažiskové fakty. Napríklad, že prezident republiky, len si to predstavte, cestuje bežnou leteckou linkou. Alebo pravidelným vlakovým spojom. Dokonca do zahraničia sa vydal na motorke. Čo za odvaha a novátorstvo. A aký je to fešák. Jeho manželka, naša prvá dáma, ako vkusne sa oblieka. Nanajvýš podstatné.  

Zaujala ma istá pani, ktorá o. i. vyhlásila, že šéf odborov je medzi tými, čo eskalujú napätie a chcú zvrhnúť vládu.  Ja som síce počul iba, že ten predák nesúhlasí s vládnym balíčkom úspor, ale čo keď daná pani má zvláštny talent, na základe ktorého počuje aj trávu rásť?

Rád by som čitateľom poskytol aj údaj, ktorý miliardár kam pôjde na dovolenku. Lenže je ešte len začiatok júna, na tieto  správy si musíme počkať. Že to nie je dôležité? Tak pozor: vy máte problémy napríklad s tým, ako zaplatiť nájomné, ale aj významný človek má svoje. S ktorou spoločnosťou sa vybrať na cestu okolo sveta, alebo čo si obliecť na gala večer filmového festivalu? Nepodceňoval by som to. Celý zúfalý si nevie rady, a to sa môže negatívne prejaviť v jeho okolí. V zlej nálade prepustí svojho komorníka alebo uzavrie závod, ktorý mu prináša iba dvesto percentné zisky.

V závere sa vrátim na začiatok článku. Jeden z výkladov vrtenia psom je taký, že pes predstavuje verejnosť a chvostom sú média. Čo dodať? V rámci možností si prajem príjemné psie dni.