Témou týchto dní je v Česku Ozdravný balíček, ktorý vláda prezentovala vo štvrtok 11. mája. Diskusie okolo neho neutíchajú, občania i firmy počítajú a premýšľajú, aké konkrétne dopady budú na nich jednotlivé opatrenia mať.

O čo ide? O súbor krokov, ktoré majú prispieť k ozdraveniu štátneho rozpočtu. Deficit verejných financií sa tak zníži z 3,5 percenta hrubého domáceho produktu v tomto roku na 1,8 percenta v roku 2024 a 1,2 percenta v roku 2025.

Toľko aspoň stručne jazyk čísel. Tie bežnému občanovi mnoho nepovedia, toho predovšetkým zaujíma, čo bude balíček znamenať pre neho a jeho rodinu. V každom prípade, ak ide o úspory, je jasné, že sa bude šetriť. Zásadnou otázkou však je, kde, na čom a u koho sa bude škrtať.

Nechápem, prečo sa tlačová konferencia kabinetu oznamovala tak hrmotne. Akoby malo ísť o radostnú udalosť, azda o priamy prenos letu prvého českého kozmonauta na Mars, či o správu, že nastúpime vo finále majstrovstiev sveta vo futbale. Celá prezentácia začala o 11:55 hod., čiže ako to uviedli samotní organizátori, o päť minút dvanásť. Nemožno už vyčkávať. Podľa mňa však tento čas vyčítavo ukazuje predovšetkým na nich. Veď terajšia vláda je pri moci od 17. decembra 2021, čo predstavuje takmer poldruha roka. Vyvstáva teda otázka, čo robila doteraz, prečo plán úspor oznamuje až v máji 2023.

Okrem toho, zatiaľ ide len o návrh, ktorý je potrebné rozpracovať a ktorý musí ešte schváliť parlament. Aj keď kabinet má v ňom pohodlnú väčšinu, celý proces nejaký čas potrvá. Opatrenia majú platiť od prvého januára budúceho roku a týkajú sa len rokov 2024 a 2025. Človek si preto musí položiť otázku, čo dovtedy? Veď problémy máme už dnes a je treba ich operatívne riešiť.

Pri prezentácii opäť zazneli výčitky na zlé hospodárenie predchádzajúcich vlád. Možno oprávnené, ale to nie je v tomto prípade dôležité. Podstatné opäť je, prečo, keď si o problémoch s rozpočtom čvirikali už aj vrabce na streche, sa k zmenám pristupuje až od roku 2024. Terajší kabinet sa bije v prsia s tým, aký je odvážny, že až on sa odhodlal k nepopulárnym opatreniam. Dobre, ale prečo tak neskoro?

Pozitívny dopad navrhovaných zmien na štátny rozpočet je na roky 2024 a 2025 vyčíslený na takmer 148 miliárd korún. Bude sa v ňom šetriť a budú aj ďalšie príjmy. Zníženie výdajov sa má dosiahnuť za pomoci škrtania dotácií, úspor na prevádzku štátu, znížením objemu platov vo verejnej sfére atď. Príjmy porastú o. i. na základe rastu daní od právnických osôb, zvýšenia spotrebných daní z tabakových výrobkov, liehu a daní z hazardných hier, zrušením niektorých daňových výnimiek.

Tlačová konferencia vlády, ktorá sa vysielala v priamom prenose, trvala takmer tri hodiny a priznávam sa, že som sa nedíval až do konca. Nebol som sám. Prezentácii sa vyčíta zdĺhavosť a únavnosť. Prejavov bolo mnoho, mne tam chýbalo jasné, stručné a zrozumiteľné zhrnutie, prehľadnosť. Možno však, že to bol i zámer: človek má problémy nielen vtedy, keď má nedostatok informácií, ale aj v prípade, že ich je priveľa. V druhom prípade sa ťažko orientuje, habká v tom, čo je vlastne dôležité, čo sa týka jeho samotného a čo môže pokojne vypustiť z hlavy.  

Nech by bolo údajov a prezentácií ešte viac, všetko vláda nemohla pochopiteľne v ten štvrtok 11. mája povedať. Veď opatrenia je potrebné ešte rozpracovať do konkrétnej podoby. A tak niektorí možno kritizujú predčasne, iní zase až o mesiace zistia, že predčasne jasali. Sú aj názory, že rozpočtové škrty mali byť ešte ostrejšie a že na dane sa siahať nemalo. V tejto súvislosti si spomínam na taktiku jedného z predchádzajúcich ministrov financií. Zvykol oznamovať drastické kroky a ľudia ich očakávali s veľkými obavami. Potom predpokladané reštrikcie o niečo zmiernil a národ bol vďačný: nie je to až také zlé, nejako si poradíme.

Opatrenia budú mať na občanov rozdielne účinky. Pre ilustráciu uvediem rast dane z nehnuteľností. Do akej miery ich majiteľ bytu prenesie na svojho nájomníka? To bude závisieť napríklad aj od bytovej situácie v danom meste či regióne. Iná otázka už je, ako si poradí so zvýšením tohto poplatku osamotený pár dôchodcov niekde na vidieku, ktorý rozdiel nemôže preniesť na nájomníka jednoducho preto, že v danej dedine sa nevyskytuje.  

Čítam o tom, že konzumenti najpopulárnejšieho nápoja v krajine sú nespokojní: pivo totiž bude drahšie. Obavy z tohto dôvodu majú aj majitelia pohostinstiev. Ľudia ešte viac ako doteraz budú pivo nakupovať v obchodoch a konzumovať ho doma. Naproti tomu kníhkupci sú spokojní: knihy by mali byť lacnejšie.

Ako vlastne reagoval na balíček občan? Zatiaľ môžem poslúžiť len prvými reakciami svojich známych. Omáčka okolo, teda o nevyhnutnosti nepopulárnych krokov, ich príliš nezaujímala. Najčastejšie bolo konštatovanie: Všetko sa zdraží, bude sa nám žiť ťažšie. Onedlho sa ukáže, či mali pravdu. Aj to, či najskôr musí byť horšie, aby potom mohlo byť lepšie.   

Škoda, že vláda nepreukázala odvahu priznať sa k tomu, že nesplnila svoj sľub o tom, že nebude zvyšovať dane. Mohla predsa poukázať nato, že v čase, keď nastupovala, nebola ešte energetická kríza ani vojna na Ukrajine. Lenže nejeden odborník už vtedy upozorňoval, že bez zvýšenia daní sa schodok štátneho rozpočtu nepodarí podstatne znížiť.

Na rovnakej tlačovej konferencii ako Ozdravný balíček prezentoval kabinet aj reformu systému dôchodkov. Azda preto, aby sa menej hovorilo o škrtoch a zdražovaní, alebo preto, aby zapadli niektoré nepriaznivé zmeny v penziách? Mimochodom, o nijakú reformu v tomto prípade nejde, zmenia sa len parametre.

Vláda svoje návrhy nazvala Česko vo forme. Podľa mňa si balíček vyžaduje ďalšiu dôkladnú analýzu. Veď ide o takmer 60 opatrení.  Okrem toho otázkou ešte je, aké budú spomínané následné konkrétne kroky, napríklad v oblasti sprísnenia dotácií. Odbory predlohu obratom tvrdo kritizovali a šéf ich najväčšej  ústredne ju premenoval na Česko v deforme. V pondelok 15. mája vyhlásili odborári štrajkovú pohotovosť a objavila sa aj hrozba generálnym štrajkom. Takže tohtoročný máj nie je v Česku len lásky čas.