Sviatky jari sa blížia, a tak Staromestské námestie i ďalšie miesta v centre Prahy ožili tradičnými veľkonočnými trhmi. Ponuka je skutočne bohatá, výzdoba pekná. Početné stánky, umelecké dielne, ukážky ľudových remesiel, programy pre deti, vystúpenia tanečníkov, spevákov i folklórnych úborov. Kraslice, korbáče, maľované vajíčka, gastronomické špeciality.

Dospelých čakajú štyri dni voľna a školákov dokonca až päť. Nepríjemné je, že počasie zatiaľ nepraje, ale ľuďom náladu oveľa viac kalia ceny. V jednom článku som si prečítal, že Veľká noc 2023 bude najdrahšia v českej histórii. Neviem, na základe čoho autor k tomuto záveru dospel, či si skutočne preštudoval celé dejiny českého národa. Odhaduje sa, že ľudia pri príležitosti nadchádzajúcich sviatkov utratia 11 miliárd korún, čo predstavuje okolo tisíc korún na osobu. Veľká noc je pre obchodníkov po Vianociach a Silvestri tretia najvýznamnejšia akcia roku.

Cena veľkonočného nákupného košíka sa oproti roku 2022 zvýšila o viac ako 30 percent, čo je už veru poriadny útok na peňaženku. V prípade toho útoku mám na mysli, samozrejme, obyčajnú, priemerne situovanú rodinu. Tí bohatší si môžu užívať plnými dúškami. Šibačku prípadne strávia na atraktívnom zájazde pri mori či na vysokohorskej lyžovačke.

Tak tomu bolo a zrejme i bude: Ten komu sa darí, si pochvaľuje, neúspešný horekuje a nadáva. Čo sa mňa týka, som zmätený. Vďaka tomu málu, čo som z vymožeností techniky pochopil, udržujem po internete kontakty so známymi v zahraničí, ostatne niekdajšími obyvateľmi Československa.

Ako je tam u vás, teda u nás? vypytujú sa. Ja neviem, odpovedám po pravde. Včera som si vypočul názor vládneho predstaviteľa, podľa ktorého sa darí. Dnes však zástupca opozície tvrdí pravý opak.

Dobre, prerušujú ma netrpezlivo, ale aké sú tvoje pocity? Aké, aké? Videl som reportáž z čiernej Afriky a na jej konci som si s úľavou vydýchol: To sa mám, že žijem v srdci Európy. Potom som si však prečítal, že naše platy akosi stále nedosahujú  výšku tých nemeckých a klesol som na duchu. Moje nálady sa teda striedajú. Volajte mi, hovorím, keď budem mať dobrú. Povzbudím vás, ak sa budete zlostiť v súvislosti s brexitom vo vašej Británii alebo s nepokojmi vo Francúzsku.

V televízii (v tej našej, českej) som videl zábery z demonštrácie proti chystanej dôchodkovej reforme. Konečne, povedal som si, že sa odbory zobudili. Veď človek o nich takmer ani nevie, kde tie majú do bojovnosti kolegov v západnej Európe. Odbory si sťažujú, že vláda s nimi nekomunikuje. To je chyba, myslím si, mala by so zástupcami ľudí práce hovoriť. O deň neskôr mi však jeden vzdelaný ekonóm vysvetlil, že nemám pravdu: Až bude reforma pripravená, tak sa o nej kabinet môže  baviť s partnermi.

Tak sa to teda robí: Uvariť vo vládnej kuchyni opatrenia, a keď budú hotové, už len diskutovať o tom, ako ich čo najlepšie realizovať. Nikto ešte nezvyšoval dôchodky v takej miere ako my, pochválil sa vládny predstaviteľ. Zabudol už dodať, že tento rast znehodnotila inflácia, i to, že kabinet tak nerobil dobrovoľne, ale pretože na základe príslušných zákonov musel.

Premiér sa diví, že ľudia protestujú, i keď rozhodnutie v danej otázke ešte nepadlo. Prečo ale nezariadi, aby jeho podriadení nevystupovali s predčasnými vyhláseniami, ktoré si vzájomne odporujú a iba mätú ľudí? 

Je nutné šetriť, rozpočtový deficit je hrozivý, výdaje štátu sa majú znižovať. Treba sa však sústrediť na opatrenia, ktoré skutočne prinesú efekt. Nebudú bezbolestné, a preto verejnosť musí vedieť o čo ide, prečo sa dané kroky prijímajú, čo sa nimi dosiahne. Nie uplatňovať salámovú taktiku, vyťahovať jednotlivé rozhodnutia ako králiky z klobúka. 

Inak sa nevôľa zvyšuje, pohár nespokojnosti napĺňa a človek si kladie otázku, dokedy si nechajú ľudia skákať po hlavách, aké porcie nevšímavosti vlády ešte znesú.

Posledný príklad: Česká pošta. V médiách sa objavila správa, že sa zrušia stovky jej odbočiek. Dôvod: pošta je stratová. Nie som v danej problematike odborník, ale predsa si len dovolím poznamenať, že poštárky s veľkými taškami už teraz dychčia na chodníkoch a sťažujú si, že nestíhajú. V svojej odbočke často musíš aj dlhšie čakať, aby si sa dopracoval k doporučenému listu. A personálu i zariadení bude ešte menej. Aké to bude mať dôsledky? Nikto sa neopýtal na názor napríklad zástupcov miestnych orgánov.  No a čo? Kto je tu ministrom?

Doteraz som sa mylne domnieval, že pošta je trochu aj služba verejnosti. Ostatne, prečo takto nezvýšiť efektívnosť aj v ďalších oblastiach? Značné výdaje z rozpočtu idú na zdravotníctvo. Čo tak zrušiť nejakú tú nemocnicu? Lekárov je i tak nedostatok, ľudia si sťažujú na stále horšiu dostupnosť zdravotníckych služieb.  Človeka ale poteší, keď vidí v televízii reportáž, že v napríklad v Kambodži sú s lekármi z ČR spokojní. Rovnako tak hrejú zábery z našich špičkových pracovísk. Že tebe nemá kto ošetriť zub je výlučne len tvoj problém.

Iná oblasť: školstvo. Základné vzdelávanie končí tento rok silný ročník, deti tzv. Husákových detí. Zrejme aj absolvent jediného semestra demografie by na základe dostupných údajov vypočítal, aká kapacita stredných škôl bude potrebná. U nás si zodpovední ľudia s tým hlavu nelámali, a tak miest je nedostatok. Voláme síce po zvyšovaní vzdelanostnej úrovne, ale aj robotníkov predsa potrebujeme. Nejeden študentík z Prahy bude do školy dochádzať napríklad do Hornej Dolnej. Problém? V minulosti tomu bolo naopak a kedysi taký uchádzač o vzdelanie šliapal denne peši z dediny do mesta. Možno frflal, ale pomohlo mu to?

Oblastí pre racionalizáciu by sa dalo nájsť oveľa viac. Stratová je aj verejná doprava. Čo tak zrušiť niektoré linky? Kde je napísané, že z miesta A do miesta V sa musíš dostať priamym spojom? Najprv pôjdeš do bodu C, tam si presadneš na linku do bodu F, potom ešte zmeníš spoj v bode H a už sa priamo, bez problémov dopravíš do toho V. 

Úsporné opatrenia sú nutné. Možno sa však má trochu myslieť aj na človeka. Nepracujúci dôchodca bude sotva ziskový. Čo s ním?

Ospravedlňujem sa čitateľovi, že tento článok mu nepriniesol zisk, ale iba časovú stratu. Pre istotu dodávam, že ja som na tej odborárskej demonštrácii nebol, ja som prosím disciplinovaný, poslušný občan. Dúfam preto, že som sa nedopustil nejakého názoru. Ešte si len znovu zvykám na autocenzúru, prepáčte mi preto prípadné nedostatky v tomto smere.