Nedalo sa pred tým ujsť, vyhnúť sa tomu, ani sa schovať. Spoza každého rohu, z oznamovacích prostriedkov, v práci, na ulici, u lekára hľadeli na teba tváre kandidátov, prihovárali sa ti predvolebné prognózy, útočili na teba argumenty, v aký dokonalý štát sa krajina zmení, ak zvíťazí práve ten a ten uchádzač.

Reč je o atmosfére pred nedávnym prvým kolom prezidentských volieb v Česku. Ako dopadlo, vie pochopiteľne už i čitateľ na Slovensku. Nedokážem povedať, či zaujalo aj občana v Bangladéši alebo v USA, s nikým z týchto štátov som nehovoril. Svetovými burzami však neotriaslo, aspoň nič také som nezaznamenal.

Ale pre krajinu, ktorou preteká Vltava, majú prezidentské voľby nemalý význam. Ide predsa o to, kto bude hlavou štátu. Rozhodne o tom až druhé kolo, ktoré sa bude konať 27. a 28. januára. Prvé skončilo viac-menej podľa očakávania: najviac hlasov dostal generál vo výslužbe Petr Pavel, hneď za ním sa umiestnil bývalý predseda českej vlády Andrej Babiš. Už len medzi nimi dvoma sa bude bojovať o to, kto v najbližších piatich rokoch obsadí pražský Hrad.

Niektorým ľuďom sa priama voľba prezidenta, ktorá ostatne v ČR existuje až od roku 2013, nepáči. Vraj je príliš teatrálna, málo dôstojná, stojí obrovské peniaze, odvracia pozornosť ľudí od skutočných problémov atď. Áno, človeku niekedy liezli krkom všetky tie superdebaty v oznamovacích prostriedkoch. Rovnakí hlavní aktéri, podobné otázky, opakujúce sa odpovede. Ozaj prečo super? To slovo znamená o. i. senzačný, špičkový, najlepší. Boli azda takí kandidáti, moderátori, kameramani, kulisy? Nestačí slovo debata či diskusia? Čo všetko sa dnes propaguje ako super, aby sa neskôr ukázalo, že pravdou bol skôr opak. Keď som sledoval vystúpenia uchádzačov, pýtal som sa v duchu, čo si skutočne myslia, ako vystupujú v realite, ako sa správajú v bežnom živote. Často sa nám predstavovali produkty marketingových tímov, ktoré svojich klientov starostlivo pripravili na to, ako na tú-ktorú otázku odpovedať, ako sa tváriť, aké gesto zvoliť, aké šaty si obliecť.

Je však lepšia voľba nepriama, keď sa všetko upečie v zákulisí, v straníckych sekretariátoch? Nech majú ľudia možnosť prejaviť sa, bezprostredne sa vyjadriť. Možno raz niekto vymyslí iný, dokonalý systém. Ten zatiaľ k dispozícii nie je. Veď ostatne ani to, čo nazývame vládou ľudu, teda demokracia nie je dokonalá.

Prvé kolo volieb skončilo veľkým úspechom A. Babiša. Získal ani nie o pol percenta menej hlasov ako Pavel. Politik ANO zvíťazil vo väčšine okresov a krajov, ale slabší ako jeho súper bol vo väčších mestách. Najviac sa to ukázalo v Prahe, kde generál dostal vyše 51 percent hlasov (Babiš iba niečo viac ako 20 percent). Lenže skutočný víťaz bude až ten, kto vyhrá kolo druhé. Kto si pamätá porazených finalistov?  Nasledujúce dni budú v znamení hesla Všetci proti Babišovi. Teda takmer všetci. Veľká časťneúspešných kandidátov z prvého kola vyjadrila už podporu Pavlovi, na jeho strane sú mnohé média i vláda.

V ďalších dňoch možno očakávať, že predvolebná kampaň sa ešte vyostrí. Jej druhé kolo začal niekdajší predseda vlády vlastne hneď po oznámení výsledkov prvého kola drsnýmútokom proti svojmu súperovi. Nádeje bývalého premiéra na zvolenie sú malé, čo však neznamená, že je úplne bez šance. Otázkou je, či sa mu podarí presvedčiť občanov, ktorí v prvom kole volili iných kandidátov, či zaloví aj medzi Pavlovými prívržencami, prípadne osloví tých, ktorí 13. a 14. januára k urnám neprišli. 

Babišovi určite pomohlo, že súd hosprostil obžaloby v kauze Bocianie hniezdo. Nadruhej strane je pre neho smola, že sa zatiaľ nenaplnili katastrofické scenáre, čo sa týka energetiky a vôbec celkovej ekonomickej situácie obyvateľstva. Ešte vyššia nespokojnosť s vládou by mu hrala do kariet.

Domnievam sa, že pre ČR by bolo objektívne lepšie, keby mala prezidenta, ktorý vláde šliape na päty. Veď kabinet nielen vládne, ale má aj spoľahlivú väčšinu v oboch komorách parlamentu. Inou otázkou prirodzene je, či práve Babiš je najvhodnejšia osobnosť na najvyšší stolec.

Pavel síce nie je vládny kandidát, ale o úrad sa uchádza s podporou vládnych strán.  Zjav, rozvážne vystupovanie, kariéra po roku 1989 hovoria pre neho. Prospelo by mu menej strohosti a viac „šťavy“. Na druhej strane, ak si dá dole rukavice, päste by nemali byť príliš ostré, aby neutrpel jeho imidž korektného, slušného človeka. Rizikom môže byť aj priveľa antibabišizmu. Tento postup sa môže vypomstiť tým, že národ začne chudáka protikandidáta ľutovať.

V politike sa sotva vyskytujú rytieri bez bázne a hany. Domnievam sa, že generál si mohol odpustiť útoky na odchádzajúceho Miloša Zemana. Možno má pravdu, ale prečo ju nevyslovil vtedy, keď bolaj za prezidenta Zemana náčelníkom generálneho štábu? Zrejme preto, že vo funkcii by potom dlho nezostal. Hlava štátu je aj vrchným veliteľom ozbrojených síl.

Politický boj sa nevedie v rukavičkách, nie je to pole pôsobnosti pre útlocitných ľudí. Možno si niekto ešte spomenie na niekdajší súboj Baracka Obamu a HillaryClintonovej o nomináciu Demokratickej strany na úrad prezidenta USA. Ako na seba útočili, osočovali sa. A čuduj sa svete, po voľbách sa Clintonová stala ministerkou zahraničných vecívo vláde svojho niekdajšieho konkurenta. Včerajší protivníci spolupracovali. Dokázali by to aj tí dnešní?

Ešte k Zemanovi. Je známe, že patrí k odporcom Senátu, teda hornej komory českého parlamentu. Na základe jeho činnosti, lepšie povedané často nečinnosti v druhom funkčnom období, si však ľudia viac hovorili o zbytočnosti prezidenta.

Terajšia dlhá kampaň vyhovuje vláde. Predvolebné súboje odvracajú pozornosť obyvateľstva od skutočných problémov, dávajú zabudnúť na to, že terajší kabinet je málo energický, nedostatočne rieši problémy. Takmer každé hlasovanie sme si zvykli označovať za rozhodujúce, osudové. Nemyslím si, že pri voľbeo tom, kto bude budúcim prezidentom ČR, ide o boj dobra a zla. Právny poriadok ČR, jej vnútorná a zahraničná politika, ukotvenie v Európskej únii a NATO nie sú ohrozené. Ide len o to, kto bude hlavou štátu. V ČR vládne vláda, nie prezident.