Že čo je v Prahe nové? Nuž v minulých dňoch napadol prvý sneh. U vás v decembri možno zvyčajná udalosť, ale v českom hlavnom meste biela pokrývka nie je až takým častým hosťom. Niekedy nastanú problémy: dopravné prostriedky sa nemôžu vyšplhať na strmé pražské končiare, kĺžu sa do hlbokých priepastí. Čo je ešte horšie, ľudia si lámu ruky a nohy. Horšie pochopiteľne nie kvôli končatinám, ale preto, že obťažujú zdravotníkov. Ako tí k tomu prídu?

Keby ste sa ma ešte opýtali, čo je nové v našej štvrti, tiež vám dokážem odpovedať. Prekopávajú sa tam chodníky. Pred naším domom bola priekopa už v minulých týždňoch. Zasypali ju a teraz kopú na druhej strane chodníka. Na internete i v časopise mestskej časti som usilovne hľadal prečo, ale dôvod som nenašiel. Kopáčov sa bojím opýtať: v neprívetivom počasí sa netvária príliš prístupne a ja nechcem nebodaj dostať lopatou po hlave. Nie žeby ma ich činnosť príliš znepokojovala. Naopak, rozvíja moju fantáziu: hľadajú zlato, stavajú novú linku metra, chystajú zákopy na vojnu?

Inak je v Prahe aspoň z môjho pohľadu všetko pri starom. To znamená, že ľudia si hlavne sťažujú. Na infláciu, vysoké ceny, vládu. Na druhej strane je zaujímavé, že reštaurácie a kaviarne v meste sú plné, obchodné domy praskajú vo švoch, zaparkovať svojho tátoša pred  nimi dokážeš ťažko.

Ja si už nesťažujem, ani nenadávam. Prečo, načo, pomôžem si? Naopak, iba si uškodím. Mám s tým skúsenosti. Podarilo sa mi zohnať remeselníka na drobnú opravu v byte. Ja, hlupák, namiesto toho, aby som sa veselil a tancoval od radosti, začal som mu vyčítať, že namiesto o zjednanej deviatej hodine ráno, dorazil až o jednej odpoludnia. Majster sa zachmúril: Teraz som si spomenul, že do ceny som vám nezapočítal zvýšené náklady na materiál. Dostanem od vás o tristo korún viac. Ak sa vám to nepáči, novú súčiastku odmontujem a zbohom. Nuž nepáčilo sa mi to, ale horlivo som tvrdil opak.

Veru tak. Inokedy som si sťažoval, že v súkromnej ordinácii odo mňa požadovali za výkon peniaze. Podľa Listiny základných práv a slobôd mám predsa právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Lenže príslušný úradník bol múdrejší ako ja. Prečítajte si dokument dôkladne, poradil mi. Láskavo mi vysvetlil, že tá starostlivosť je síce bezplatná, ale za podmienok, ktoré stanovuje zákon. Poznáte tie podmienky, ovládate príslušný zákon? Priznal som sa, že nie, ale poučil som sa.

Odvtedy všade chodím so spomínaným dokumentom a skôr než niečo strelím, poriadne si naštudujem jeho príslušnú časť. Ako nedávno, keď sa v okruhu známych diskutovalo o cenzúre. Nazriem do Listiny a všetko je zrejmé: Cenzúra je neprípustná.

Pre ilustráciu som uviedol aktuálny príklad speváka  a skladateľa Jaromíra Nohavicu.  Na internete sa objavili proti nemu ostré útoky. Prosím, napísať si môžeš, čo chceš. Jasný dôkaz slobody prejavu.

Že čoho sa umelec dopustil? Len si to predstavte, okrem iného ironizoval postoje ČR k USA. Vraj: „...počkáme, co řekne pan prezident USA“... No toto. Ako to, že jeho koncerty bývajú vypredané?

Prídem však domov a čítam správu, že údajne sa pripravuje nová legislatíva, ktorá by umožnila cenzúru potencionálne nevhodného dezinformačného obsahu.  Zamyslel som sa: Pražania sú ľudia sčítaní a vzdelaní, mnohí rozumejú slovensky. Pre istotu slová nohavica alebo nohavice odo mňa nikto veru už nezačuje. Hovorím manželke: Kde si mi dala onô, no časť oblečenia? Vypytuje sa: Ide o košeľu, ponožky, topánky? Konečne uhádla, že chcem nohavice. Že je rozdiel medzi nohavicou, nohavicami a Jaromírom Nohavicom? Máte pravdu, ale vie to každý, poznajú ľudia gramatiku? Nebude si niekto myslieť, že túžim po takých spevákoch ako Nohavica, Jaromír?

Už sa teším na stretnutie so známymi. Niektorí veční nespokojenci určite tiež o správe počuli a budú kritizovať. Odpoviem im, že ja sa radujem. Teraz keď čítam noviny a dívam sa na televíziu, som niekedy na pochybách: je to pravda, nie je to pravda? Príde nová legislatíva a všetko bude jasné: nebude nič iné ako pravda, čistá pravda. Bude sa mi skvele žiť v pravdivom svete medzi pravdivým ľuďmi. Pravda predsa víťazí, okrem iného aj nad lžou a nenávisťou.

Načo si ľudia ešte sťažujú? Niektorí nato, že kampaň pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami sa vraj príliš amerikanizuje. No a? Čo je americké, je predsa dobré. Máte azda niečo proti širokému úprimnému úsmevu a krásnym bielym zubom? Vy áno? Pretože máte chrup opravovaný, za kandidáta zrejme nebude vhodný.  

Okrem toho národ požaduje predsa chlieb a hry. Nespokojenci zase vŕtajú: chleba je pomenej, preto toľko hier. Sú to laici a neodborníci. Zvyšok Európy má skutočne veľké problémy. Ale u nás je to inak: vláda previedla krajinu cez krízu. Je to pravda, veď to povedal jej hlavný predstaviteľ. Psy nech si štekajú, karavána ide ďalej. Že kam? Keď sme už prekonali krízu, tak predsa len k šťastnejším zajtrajškom.