Česká republika má za sebou ďalšie voľby. V komunálnych bola úspešnejšia opozícia, ktorá ale v senátnych prehrala. Ale poďme pekne po poriadku.

V dňoch 23. a 24. septembra občania rozhodovali o zložení zastupiteľstiev obcí, miest a mestských obvodov, a to na ďalšie štyri roky. Najväčšia zaujímavosť, čo sa týka výsledkov? Takmer všetky strany a hnutia, ktoré majú svojich poslancov v dolnej komore parlamentu, teda v Poslaneckej snemovni, sa vyhlasujú za víťazov. Pritom na mnohých miestach ešte vôbec nie je známe, kto bude vládnuť. Ako je to možné?

Nuž tak, že získané hlasy pre jednotlivé subjekty sa môžu podstatne líšiť od počtu ich poslancov. Okrem toho o zložení koalícií za rozhoduje až po voľbách. Čo sa týka podielu na hlasoch, najúspešnejšie bolo hnutie ANO bývalého premiéra Andreja Babiša (16,6 percent). Za ním sa umiestnilo Združenie nezávislých kandidátov (ZNK) s necelými 13 percentami. Ale čo sa týka počtu poslancov, má ich ZNK vyše 38 000, pričom ANO sa v tomto ukazovateli umiestnilo až na šiestom mieste. Bude mať iba necelých 1 600 zástupcov, čo je ešte menej ako pred štyrmi rokmi. Na miestnej úrovni však vznikajú aj spojenia, ktoré sú v celoštátnom meradle ťažko predstaviteľné. Strany, ktoré proti sebe tvrdo stoja v Poslaneckej snemovni, neraz v minulosti dokázali dobre spolupracovať v obciach a mestách.

Opozičné hnutia ANO a SPD (Sloboda a priama demokracia) v komunálnych voľbách síce uspeli, ale prepad vládnych strán nebo taký, ako mnohí predpovedali. Priznávam sa, že v tomto smere som sa mýlil aj ja. Očakával som, že vzhľadom na nízku efektívnosť vlády pri riešení ekonomických problémov i korupčnú aféru jedného z členských hnutí koalície, bude tento úbytok väčší. Ale opäť: bič plieska až na konci, a ten zďaleka ešte nenastal: o zložení zastupiteľstiev sa na nejednom mieste ešte len rokuje.

Pred hlasovaním do miestnych zastupiteľstiev vyzval prezident Miloš Zeman občanov k voľbám svojráznym spôsobom: Jděte volit, ať obce neřídí pitomci. Nuž ľudia ho neposlúchli. K urnám sa dostavilo iba 46,07 oprávnených, čo je ešte o percento menej ako pred štyrmi rokmi. Prvé komentáre len zriedka upozorňovali na toto nízke číslo. Akosi sme si naň zvykli. Bohužiaľ. Viac ako 50 percent občanov nevyužilo svoje právo, nepoznáme teda ich názory a postoje. Alebo je to naopak? Boli prítomní svojou neprítomnosťou?

Chodil som po pražských uliciach pred voľbami. Nechýbali heslá, rozdávali sa úsmevy, sľuby, letáky aj perá. Nebol som všade, ale podľa toho, čo som videl, bol záujem dosť mierny. Konali sa predvolebné zhromaždenia, veľkú pozornosť venovali nadchádzajúcemu hlasovaniu oznamovacie prostriedky. Niektorí moji známi však vysielania z rôznych debát a superdebát prepínali na iné programy. Netvrdím, že tak robili všetci občania, ide len o moje poznatky.

Kto by sa pred viac ako tridsiatimi rokmi nazdal, že ľudia až natoľko rezignujú na veci verejné. Ja ako občan som často dezorientovaný. Miestni funkcionári sa zvyknú chváliť tým, akí sú úspešní, čo všetko dosiahli, samozrejme, že v prospech všetkých svojich spoluobčanov. Aktuálna opozícia však tvrdí niečo úplne iné a na súperoch nenecháva suchú ani niť.  Kde je pravda? pýtaš sa bezradne. Sú záležitosti v mieste tvojho bydliska v najlepšom poriadku alebo presne naopak?

Niekedy si kladiem otázku, prečo niekto ešte túži byť v miestnej vláde. Prehráš v nasledujúcich voľbách a zrazu ti vyhadzujú na oči, že chodník, za vydláždenie ktorého si bol zodpovedný, bol o korunu drahší ako cena, ktorú ponúkala iná firma alebo, že celý tento mimoriadne dôležitý a pre naše osudy rozhodujúci projekt trval o deň dlhšie ako určoval plán. Z uctievaného dobrodinca je zrazu vyvrheľ.

Od pasívnej účasti, teda snahy nechať sa zvoliť, späť k tej aktívnej, možnosti voliť. Čo ma ako občana znechucuje? Som taký čudák, že vo svojej mestskej časti nerád vidím, ako miznú posledné zelené plochy, nepáčia sa mi veľkokapacitné garáže, nové elegantné nákupné strediská, skvelé rezidencie v mrakodrapoch pre zaslúžilých, rozumej najbohatších. Pred štyrmi rokmi som teda volil miestne hnutie, ktoré sľubovalo, že zeleň bude brániť. Čuduj sa svete, vyhralo. Lenže zostalo v opozícii, ostatné subjekty sa proti nemu spojili.  Môj hlas pre vás minule vlastne prepadol, zvestoval som  pred terajšími voľbami zástupcom hnutia, ktorí ma opäť obdarili propagačnými materiálmi. Teraz sa tak určite nestane, ubezpečovali ma, voľte nás. Stalo sa. Vyhrali, ale ešte s menším náskokom ako minule. Budú vládnuť, nebudú? A ak áno, nevystriedajú ich o štyri roky prívrženci výstavby? Tak veru, i o tom sú miestne voľby.

Nebojte sa, nezabudol som na voľby do Senátu, teda do hornej komory českého parlamentu. Ich prvé kolo bolo v rovnakom termíne ako hlasovanie do komunálnych orgánov.  Voľby do Senátu sa uskutočňujú každé dva roky, a to vždy v jednej tretine obvodov. Dĺžka mandátu jedného senátora je teda šesť rokov. Teraz voľby prebiehali v 27 obvodoch. Systém je taký, že ak jeden z kandidátov nezíska v prvom kole viac ako 50 percent hlasov, nasleduje kolo druhé, ktorého sa zúčastnia dvaja najúspešnejší uchádzači. Tohto roku bol po prvom kole definitívny víťaz a teda budúci senátor známy v troch obvodoch. Vo všetkých ostatných sa konalo druhé kolo, a to 30. septembra a 1. októbra. Jednoznačne najviac uchádzačov malo v ňom ANO, ale príliš neuspelo, a tak bude mať samostatne len štyroch senátorov a piateho spolu so sociálnymi demokratmi. V 81člennej hornej komore majú jasnú väčšinu kluby terajšej vládnej koalície. Opozícia prepadla. Medzi novými senátormi je zo známych osobností napríklad kardiochirurg Jan Pirk alebo herec Tomáš Töpfer. Volebná účasť v druhom kole – ani nie 20 percent. Číslo, ktoré hovorí samo za seba.

Najväčší záujem v druhom kole sa sústreďoval na Jihlavu, kde predseda Senátu Miloš Vystrčil súperil s kandidátkou hnutia ANO a jasne zvíťazil. Chybou ANO zrejme bolo, že sa príliš zameralo na uvedený súboj, v ktorom malo len veľmi malé šance na víťazstvo. Možno, keby viac pozornosti venovalo iným obvodom, dosiahlo by lepší výsledok. V niektorých častiach republiky totiž prehralo len tesne. Ale po bitke je každý generálom.

Údaj z Jihlavy je zaujímavý i preto, že donedávna sa o M. Vystrčilovi hovorilo ako o možnom uchádzačovi na úrad prezidenta. Tieto špekulácie síce v poslednom čase ustali, ale ktovie, možno ide len o taktický krok a čakalo sa na to, ako skončí senátorská voľba. Veď vládna koalícia stále ešte nepredstavila svojho prezidentského kandidáta. Pravda, na verejnosti sa teraz pomerne často objavuje aj iná možná kandidátka: senátorka Miroslava Němcová, rovnako ako Vystrčil tiež z ODS.          

Určite nie každý súhlasí so starým bonmotom, že Keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali. Nech už však je víťazom ten alebo onen, terajšie ceny plynu a elektriny sa len preto nezmenia, inflácia nezníži a spokojnosť obyvateľstva neporastie. Nato sú potrebné účinné kroky doma i v zahraničí. Samozrejme i to, aby si včerajší kandidáti a dnešní poslanci či senátori spomenuli na svoje predvolebné sľuby a začali ich plniť.