Písal mi nedávno známy, že uvažuje o odchode z Británie. Kedysi emigroval z vtedajšieho Československa hlavne preto, aby mohol cestovať po svete. To si aj plnil a túžba poznávať cudzie kraje ho neopustila ani na staré kolená. Lenže, predstav si to, nemôžem zohnať letenky, rozhorčoval sa. Vraj je nedostatok lietadiel či personálu. Chcem cestovať, mám peniaze, ale musím trčať doma. Ako kedysi, keď som žil v Československu. No povedz, kam sa to Británia dostala? Veru kam?  Impérium, nad ktorým kedysi slnko nezapadalo. Ale čo bolo, to bolo. Podľa niektorých z Veľkej Británie zostal veľký už len názov.

Ale ja by som Londýn neodpisoval a jeho aktivity nepodceňoval.  Spomeňme si napríklad na nedávny bezpečnostný pakt USA-Veľká Británia-Austrália. A čo v súvislosti s vojnou na Ukrajine os Washington-Londýn-Varšava- Kyjev? Svojimi postojmi voči Ukrajine, resp. Rusku sa Británia, ktorá sa po brexite stále viac vzďaľovala od Európy, akoby vracala na kontinent.  Rovnako ako v spomínanom pakte, aj tu chýba Francúzsko. To spolu s Nemeckom malo donedávna jasne vedúce a akoby neotrasiteľné postavenie v Európskej únii (EÚ). Lenže vzhľadom na dnešnú situáciu sa pozornosť čoraz viac upiera smerom na východ kontinentu. Ako hlavný spojenec USA sa tu ukazuje Poľsko. Ukrajina síce zatiaľ nie je členom EÚ ani NATO, ale v európskej politike je i tak potrebné s ňou vážne počítať. Prípadný tandem Varšavy s Kyjevom prinesie na scénu významné zmeny. K dvom spomenutým krajinám treba pridružiť pobaltské štáty. Ďalej je tu Česká republika, ktorá s Poľskom úzko spolupracuje. Terajšia slovenská vláda jednoznačne stojí na strane Ukrajiny a v Maďarsku nebude predsa šéfom vlády večne Orbán. Fínsko a Švédsko geograficky nepatria do východnej Európy, ale čo sa týka vstupu do NATO, bude ich azda možné v tomto rámci zaradiť medzi nové štáty.  

Ekonomicky sú pochopiteľne Nemecko a Francúzsko podstatne silnejšie ako Poľsko a Ukrajina, ale pevný postoj Poľska, ČR či SR voči Rusku si vo Washingtone cenia určite viac ako lavírovanie Nemecka a Francúzska. Berlín, ktorý vychádzal z tradícií Brandtovej a Genscherovej zahraničnej politiky, je dnes považovaný za hlavného pôvodcu chybného postoja k Rusku. Nemecko sa chystá mohutne zbrojiť, otázna je však jeho ekonomická politika, ktorá bude zrejme pod stále väčším tlakom zelených. Macron je kritizovaný za svoje kontakty s Putinom. Vyhral síce prezidentské voľby, ale vnútropolitické problémy sa mu nedarí riešiť.

Na rastúci význam Varšavy ukazuje i postoj Európskej komisie, ktorá nedávno dala zelenú poľskému plánu obnovy. Žeby zrazu problémy s právnym štátom, ktoré Poľsko stále má, nevadili? Niektorí europoslanci však hrozia odvolaním komisie.  Takže uvidíme.  Maďarsko v každom prípade tŕňom v oku zostáva. Aj to je zrejme dôsledok dnešného postoja týchto krajín k Ukrajine a Rusku.  

Vzťahy ČR s Poľskom sa zintenzívňujú, Varšava sa stáva stále dôležitejším spojencom Prahy. Poľsko podľa českého premiéra Petra Fialu v čase ruskej agresie na Ukrajine príkladne a dôsledne háji európske hodnoty. Predseda vlády tvrdí, že v terajšej situácii sú kľúčové iné otázky ako spor o dodržiavanie pravidiel právneho štátu v Poľsku. To je zaujímavé aj z hľadiska nastávajúceho českého predsedníctva v Rade EÚ, ktoré začne prvého júla 2022. Po prvý raz predsedala ČR Rade v prvej polovici roku 2009 a v tomto období o. i. skončila vláda vtedajšieho premiéra M. Topolánka. Predpokladá sa, že k prioritám nadchádzajúceho predsedníctva bude patriť napríklad riešenie utečeneckej krízy, posilnenie obranných kapacít, energetická bezpečnosť.

Česká vláda ako pevný spojenec Ukrajiny získava body v Bruseli i vo Washingtone. Horšie si stojí na domácej pôde. Ako by ju zhoršujúca sa ekonomická situácia obyvateľstva príliš nezaujímala. Stále len niečo plánuje, pripravuje, organizuje. Ale ľudia chcú predovšetkým skutky. Česi sú označovaní za národ skromný, môžeš vraj na nich aj drevo rúbať. Nuž ako na kom. Lenže trpezlivosť má svoje medze. Čo ak pri tom rúbaní sekera zasiahne aj hlavu, teda chudoba ohrozí existenciu tvojej rodiny? Štrajky v ČR nie sú zďaleka takým častým javom ako v západnej Európe. Ale kríza to môže zmeniť. V minulých dňoch vyhlásili štrajkovú pohotovosť úradnícke odbory, ktoré vzhľadom na vysokú infláciu požadujú zvýšenie platov. Ak vláda neprijme konkrétne a účinné opatrenia, tohtoročná jeseň môže byť v ČR veľmi búrlivá.   

Európa sa ešte zďaleka nespamätala z dôsledkov Covidu a už tu bola ruská agresia.  Pritom nebezpečenstvo pandémie zďaleka nie je zažehnané a koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne. Okrem toho sa stupňujú ekonomické ťažkosti. Časť obyvateľstva sa prepadáva do chudoby. Pojem multikulturalizmus, donedávna skloňovaný vo všetkých pádoch, je takmer zabudnutý. Vyzdvihovaná globalizácia prináša v dnešnom praktickom živote značné problémy. Bez silnej hospodárskej základne bude sotva možné realizovať veľké ekologické ciele v rámci EÚ.  Fundamentalisti nato nepočujú: len zelená je dobrá.

Európa zaviera atómové a uhoľné elektrárne, veľkou hrozbou je nedostatok plynu. Rozkážeme teda vetru a dažďu. To už tu bolo a výsledok je známy. Nevieme, či zajtra bude benzín do áut a ak áno, či budeme mať prostriedky na jeho nákup. Nikto nemôže s istotou tvrdiť, že terajší konflikt na Ukrajine neskončí katastrofou, teda jadrovou vojnou. V tejto situácii poteší, že aspoň Európsky parlament vie, čo bude. Schválil predsa návrh, aby sa od roku 2035 zakázal predaj nových osobných áut a ľahkých úžitkových vozidiel so spaľovacími motormi. Čo tam dnešné problémy. Hlavne, že nás čakajú svetlé zajtrajšky.