Informácia je to čerstvá, dozvedel som sa ju len niekoľko hodín predtým, ako píšem tieto riadky. Česká vláda chce s platnosťou od prvého júna do 30. septembra tohto roku znížiť spotrebnú daň na naftu a benzín. Má ísť o pomoc občanom i dopravcom, keďže spolu s ďalšími opatreniami by tak mohli klesnúť ceny pohonných hmôt o štyri až štyri a pol koruny za liter.

Slovíčko mohli je tu preto, že hneď sa vynára aj otázka, či podobne v záujme spotrebiteľov budú reagovať napríklad aj prevádzkovatelia čerpacích staníc. Tí si mimochodom pripísali v marci rekordné marže. Podrobnejšie analýzy vládneho návrhu prídu zrejme až v ďalších dňoch, ale už teraz sa objavujú otázky, či je také zníženie dostatočnéalebo potrebné, keď ľudí ťažia hlavne náklady na základné životné potreby. I tak za veľmi dôležitý však možno považovať fakt, že kabinet sa odchýlil od svojej doterajšej politiky neprijímať v hospodárstve plošné opatrenia.

Zvažuje aj stanovenie maximálnych marží pre predajcov pohonných hmôt. Podľa nedávneho vyjadrenia známeho ekonóma by však stanovenie hornej hranice cien benzínu a nafty viedlok rozvráteniu trhu. K tomu, aby som dokázal zistiť, či sa jeho predpoveď môže splniť, by som potreboval najskôr vedieť, aká je definícia tohto rozvratu.

Na adresu terajšej českej vlády padali nezriedka výčitky, že nerieši ekonomické otázky, že nevenuje pozornosť problémom českých občanov. Stále sa len niečo analyzuje, počíta a pripravuje. Lenže ťažkosti sú už dávno tu a nič neukazuje na to, že zmiznú samy od seba. Naopak, stále hlasitejšie doslova kopú do dverí.

Nedávno mi známy povedal: Už to neutiahnem, sťahujem sa z Prahy k synovi do severných Čiech. Ani tam sa síce nežije zo vzduchu, ale podelíme sa o nájomné i o výdaje na energie.Prípady tohto typu nie sú zďaleka ojedinelé. Stále viac ľudí ťaží otázka, ako si poradia s rekordným zdražovaním a ďalšími ekonomickými hrozbami, ktoré ich ženú do chudoby. Pre ilustráciu fakty z reportáže o nedávnej tlačenici pri výdaji potravinovej pomoci v jednej z pražských štvrtí. V daný deň sem vraj tridsať percent ľudí prišlovôbec po prvý raz. Dostávajú cestoviny, mlieko, múku atď. Vo fronte stojí samoživiteľka, invalidný dôchodca, senior, žena, ktorej zvýšili zálohy na kúrenie o 250 percent. Možno niekoho poteší aspoň to, že solidarita, ochota ľudí i firiem pomáhať, vzrástla.

Ceny elektriny a plynu sa majú tohto roku posunúťo 40 percent, ale súobavy, že dôjde k ešte väčšiemu skoku. Zdražuje sa aj v iných oblastiach, viac stojí takmer všetko. Inflácia zoberie ľuďom až tretinu peňazí. Tisíce a tisíce domácnosti čakajú existenčné ťažkosti, ohrozená je aj stredná trieda. Bývalý premiér Babiš tvrdí, že ČR má tretiu najvyššiu infláciu v Európskej únii, prepad do chudoby hrozí pätine domácností.

Ako to už obyčajne býva v čase kríz, ľudia čakajú pomoc od štátnych orgánov, pýtajú sa čo vláda, ako zareaguje? Tá česká sa v tomto smere zatiaľ držala porekadla Kto nič neurobí, nič nepokazí. Raketový rast nákladov a cien, akoby ju nezaujímal. Doterajšie opatrenia ako napríklad príspevok na bývanie sú nedostatočné, príliš byrokratické a málo efektívne. Zvyšovanie starobných dôchodkov nie je zásluha vlády, ale krok, povinnosť ktorého vyplýva zo zákona.

Akoby dôležitý nebol človek, ale iba správne čísla: nízke náklady, škrty, znižovanie schodku štátneho rozpočtu a zadlženia. Nič nové pod slnkom, tak postupovali aj iné kabinety, ktoré viedla občianska demokratická strana. Kniežacie rady pre ľudí: stiahnite si kúrenie, menej svieťte, namiesto auta viac používajte vlastné nohy. Možno by sme nemali ani jesť a dýchať. Skutočne „motivujúce“ je porovnávanie s krajinami, kde sa ľuďom vedie ešte podstatne horšie. Odkedy je negatívny príklad vzorom?

Hovorí sa, že sýty hladnému neverí. Roky hojnosti a blahobytu sú preč, skončiť vraj musia orgie populizmu. Nuž ako pre koho. Každý neprehadzuje doma peniaze vidlami. V každom prípade úroveň Rakúska alebo Nemecka, ktorú nám niektorí politici kedysi sľubovali, sme zatiaľ nedosiahli. Ale ktovie. Možno sa nás spomínaným dvom krajinám uľúti a poľavia, umožnia nám, aby sme ich dobehli.

Ľavicoví ekonómovia už dávnejšie navrhovali plošné opatrenia v záujme občanov. Ich pravicoví oponenti chcú pomáhať iba tým, čo to potrebujú. Otázka však je, kto z ľudí, ktorí žijú napríklad z priemernej mzdy, na pomoc odkázaný nie je či nebude. Hospodárske problémy sa dotýkajú každého. Boháč im pochopiteľne čelí ľahšie ako chudobný dôchodca, ale aj on sotva jasá nad tým, že jeho reálne príjmy klesajú.

Podľa marcového Babišovho vyhlásenia z pohľadu hospodárskej politiky terajší kabinet za prvých sto dní svojej vlády  úplne zlyhal. Verejné financie ČR sú pritom zdravé a ČR má šieste najnižšie zadlženie v Európe. Reguláciou cien alebo znížením dane z pridanej hodnoty pomáha svojim občanom 24 z 27 krajín Európskej únie. Macošská vláda, konštatuje opozičný politik.

Uvidíme, či spomínané zníženie spotrebnej dane bude len výnimkou a ojedinelým krokom, alebo či budú v tomto smere nasledovať aj ďalšievládne opatrenia. Otázka predsa nemôžestáť tak, že buď pomôžeme utečencom z Ukrajiny alebo budeme venovať pozornosť domácimobyvateľom. Potrebné je zvládať obe výzvy, hoci to pochopiteľne vôbecnie je jednoduché a oveľa ľahšie sa to povie ako realizuje. Avšak ľudia, ktorí poctivo pracujú, prípadne majú dôchodok (v českých podmienkach zväčša veľmi skromný), si zaslúžia podmienky pre dôstojnú existenciu. Samotný trh všetko nevyrieši. Aj keď sa tvrdí, že jeho ruka je neviditeľná, zauchá, ktoré od neho občan dnes dostáva, sú poriadne cítiť.

Od istej političky som si nedávno prečítal názor, že vlády sa nemajú starať o ľudí, ale o ich bezpečnosť. Známa Maslowova pyramída však kladie na prvé miesto základné fyziologické potreby a až na druhé potrebu istoty, bezpečia.  Pritom uspokojenie nižších potrieb je predpokladom k tomu, aby si túžil po tých vyšších. Zjednodušene povedané, nanič ti je bezpečie, ak nemáš čo jesť. K tomu už len dodatok: som zvedavý, či by si pred voľbaminejaká politická strana dala do programu heslo, že v prípade, keď vyhrá a zostaví teda vládu,  nebude sa starať o ľudí. A ak áno, ako by pri hlasovaní dopadla.

O Čechoch sa hovorí, že sú veľmi šporovlivý národ. Aj u nás sa nájduľudia, ktorí ich označujú za žgrlošov. Nemám také charakteristiky rád. Každý človek je predsa iný, v každom národe sa nájdu tí, čo rozhadzujú i takí, ktorí obracajú každé euro. Podstatné je niečo iného:  akoby „žgrloši“ reagovali, keby videli, že ich deti hladujú adomácnosti nemajú dosť peňazí ani na základné potraviny. Sociálny zmier je vymoženosť, ktorá nie je automatická ani večná. Treba sa o oň starať, udržovať rovnováhu. Sú sociológovia, ktorí varujú pred veľkým pnutím v spoločnosti. Na chlieb treba tvrdo pracovať, hovorievali a zažívali naši predkovia. Koľko bude stáť peceň tejto základnej potraviny o mesiac alebo o dva?