Politickým šlágrom týchto dní sú v Českej republike rozhovory Miloša Zemana s kandidátmi na ministrov v novej vláde. Komentátori si kladú otázky: schváli Zeman všetkých nominovaných? Nebude s niekým súhlasiť? Smie vlastne niekoho odmietnuť?

Zeman je prezidentom od marca roku 2013 a druhé funkčné obdobie mu končí v marci  2023. Desať rokov je pomerne dlhá doba. Pri spätnom pohľade sa však ľudia i udalosti striedajú na politickej scéne veľmi rýchlo. Na to, čo sa včera zdalo smrteľne dôležité či vážne, si dnes ľudia často ani nespomenú a aj aktéri minulých súbojov už v mnohých prípadoch upadli do zabudnutia. Kto z občanov si ešte pamätá Zemanove výhrady ku kandidátom premiéra Bohuslava Sobotku na prelome rokov 2013 a 2014 alebo ťahanice pri  zostavovaní druhej vlády Andreja Babiša v lete 2018?

Čo sa týka terajších pohovorov, nezvyklá je forma: pretože prezident bol pozitívne testovaný na koronavírus, hovorí s uchádzačmi spoza plexiskla. Keď píšem tieto riadky, konzultácie ešte trvajú, skončia až v piatok 10. decembra. Scéna bola zaujímavá i preto, že Zeman mal na sebe iba košeľu, kandidát, pokiaľ šlo o mužské pohlavie, oblek. Vysvetlenie, prečo tá košeľa, som nikde neobjavil. Ide azda o demonštráciu toho, kto je na domácom ihrisku, kto určuje podmienky hry? Alebo je za plexisklom príliš teplo? Ešteže budúci ministri sa mohli posadiť a nemuseli stáť v pozore.

Čo mi uniká, je zmysel tých rozhovorov. Za vládu je predsa zodpovedný premiér, on ju riadi.  Ústava hovorí, že prezident menuje predsedu vlády a na návrh premiéra jej ďalších členov. Všetko ostatné je výklad právnikov. Aj  Zemanov postoj, že môže odmietnuť kandidátov.  Podľa nepotvrdených správ nesúhlasí zatiaľ s jedným. Ak svoje stanovisko nezmení, hrozí vážny spor. Šéf nastupujúcej vlády Petr Fiala totiž trvá na predložených menách.

Celá záležitosť sa tak môže dostať pred Ústavný súd. Určite by bolo dobré, aby sa kompetencie prezidenta v tejto otázke konečne vyriešili aj z hľadiska budúcnosti, pri zostavovaní nasledujúcich kabinetov. Polemika totiž zďaleka nie je nová, konala sa napríklad už vtedy, keď prezidentom bol Václav Havel a ako premiér nastupoval istý Miloš Zeman.  

Vráťme sa však do prítomnosti. Rozhodovanie Ústavného súdu v predmetnom probléme by zrejme nejaký čas trvalo a menovanie novej vlády sa tak oddiali. Občan si nutne musí položiť otázku, či škriepka o právomoci je to najdôležitejšie, čo momentálne republika má riešiť.

Čo môže Zeman počas rozhovoru s kandidátom zistiť? Azda to, či príslušná dáma alebo  pán je odborníkom v danej oblasti? Prezident áno? Vyzná sa vo financiách rovnako dobre ako v kultúre alebo v zdravotníctve? Zeman požaduje odbornosť ministrov. Podľa mňa je oveľa podstatnejšie, aby v čele rezortu stál schopný riadiaci pracovník. Špecialistov je na ministerstve azda dosť. Dôležité je riadiť ich prácu tak, aby rezort ako celok splnil stanovené ciele.

Vlády v demisii obyčajne už nepracujú plnou parou. Predsa len, premiér a ministri sú na odchode, jednou nohou preč z úradu. Možno sa poniektorí z čitateľov v tejto súvislosti rozpomenú na svoje pocity, keď odchádzali z funkcií.  Preto by bolo potrebné, aby v ČR čo najskôr nastúpila plnohodnotná vláda. Stoja pred ňou nemalé problémy. Napríklad pandémia, rekordný schodok štátneho rozpočtu, inflácia, drahota atď. Dovoliť si za týchto okolností dlhé prípravné rozhovory a nebodaj aj vyčkávanie na rozhodnutie Ústavného súdu, je prepych.  

Čo dosiahne Zeman tým, keď niekoho odmietne menovať a bude trvať na inom kandidátovi? Bude preto vláda lepšia? Nejde v skutočnosti o mocenský boj, o to ukázať, kto je silnejší, kto dokáže presadiť svoju vôľu? O možno posledné manévre známeho politického hráča?

Nech sa už stane čokoľvek, ako už bolo povedané, prezidentovo druhé funkčné obdobie o necelé dva roky skončí. Samozrejme je otázkou, či dovtedy vydrží vláda Petra Fialu. V každom prípade po marci 2023 budú členovia nastupujúcich kabinetov už bez rozhovorov so Zemanom. Napodiv aj prezidenti sa menia.  

Ten český nemá zďaleka také právomoci ako napríklad americký alebo francúzsky. Je však hlavou ČR, je priamo volený občanmi. Úcta voči prezidentskému úradu je v Čechách tradičná. Pražský hrad je považovaný za symbol českej štátnosti. Jeho pán sa na sídlo  vlády i parlamentu díva zhora. Niekedy nejde len o zemepisné hľadisko.

Novú vládu očakávajú mnohí netrpezlivo i preto,  že sa nemôžu dočkať, kedy už nastane plnenie sľubov. Od niektorých členov tej nastupujúcej vieme, že takmer všetko čo robil Babiš, bolo zlé. Vychádza to tak, že odchádzajúci kabinet bol buď úplne neschopný alebo naschvál páchal neplechu.  Popredná členka novej koalície sa vyjadrila tak, zámerom vlády A. Babiša je odovzdať krajinu z hľadiska covidu v čo najhoršom stave.

Ako to už býva, nejaký čas možno vyžiť z toho, že budete nadávať na predchodcu. Mám ale obavy, že v dnešnej situácii nedostanú vládni nováčikovia príslovečných sto dní tolerancie. Svojimi sebavedomými prejavmi vzbudili veľké nádeje, a tak  ľudia budú od nich očakávať predovšetkým skutky a výkony, ba poniektorí možno i zázraky. Zmeniť niečo je však podstatne ťažšie než len kritizovať. Uvidíme, aký čarovný prútik vytiahne nová vláda v boji proti pandémii. Ak ho má, je tu ďalší oriešok, ktorý sa menuje ekonomika. Štátny dlh môžete skrotiť napríklad tak, že zvýšite dane a znížite výdaje na investície, platy, dôchodky. Nadšenie, ktoré také kroky vyvolajú, sa možno bude dať krájať.   

Samozrejme, že občanov zaujíma aj  životné prostredie. Green Deal, teda Zelená dohoda, bude mať však značný dopad zase na hospodárstvo. Dôležitá je i obrana, kultúra atď. Aj zahraničná politika, hoci si dovolím tvrdiť, že tá česká bude i naďalej sotva hýbať svetom. Zato na ČR budú mať asi vplyv zmeny pri kormidle nemeckej vlády. A čo nadchádzajúce prezidentské voľby vo Francúzsku?  

Ale, aby som sa vrátil k Zemanovi. Nie je mojím úmyslom osočovať ho, nadávať na neho. O zarážajúcich snahách niektorých politikov, ktorí sa ho chceli zbaviť v čase, keď jeho choroba vrcholila, radšej pomlčím. V chorých prezidentoch máme slušnú tradíciu. Stačí spomenúť T. G. Masaryka, potom E. Beneša atď. Už v ČR zase V. Havla. Mám pre M. Zemana pochopenie. Bol zvolený občanmi ČR a jeho funkčné obdobie trvá. Ale prial by som si prezidenta aktívnejšieho, ktorý sa častejšie vyslovuje k ťažiskovým otázkam krajiny. Ktorý cestuje po svete. Zemanove návštevy doma i v zahraničí sú  v poslednom čase veľmi zriedkavé. Pandémia asi nie je hlavný dôvod, prečo je zväčša uzavretý na zámku v Lánoch. Pripomínam si prezidenta v minulých rokoch, v plnej sile. Kde tie časy sú.

Sú firmy, v ktorých je vekový limit pre výkon vedúcej funkcie. Lámem si hlavu, prečo tomu tak nie je v politike. A tak sme poznali Konráda Adenauera ako kancelára SRN ešte vo veku 87 rokov, de Gaulla ako 78-ročného prezidenta. Ich výkonnosť bola už za zenitom. Český prezident má „iba“ 77 rokov. Ten americký ostatne už 79 a o niečo väčšiu zodpovednosť než český. Ešteže demokrati v USA majú v zálohe aj političku, ktorá je ročník 1940.

Samozrejme, že mladosť nie je zárukou schopností, múdrosti či pružnosti, ani staroba nutným predpokladom opaku. Nemám vonkoncom nič proti skôr narodeným, veď sám k ním patrím. Skúsenosť starších je treba využívať. Napríklad v postavení poradcov, menej už vo výkonných funkciách. Moc je však mocná čarodejka. A to zrejme v každom veku.