Je začiatok septembra a v Českej republike sa rozbieha takzvaná ostrá fáza volebnej kampane. Nečudo, veď voliči pôjdu k urnám už 8. a 9. októbra 2021. Rozhodnú o zložení Poslaneckej snemovne, a teda aj o tom, ktorého politika prezident poverí zostavením novej vlády. Miloš Zeman viackrát vyhlásil, že to bude predseda víťaznej strany.  

V porovnaní s minulými predvolebnými bojmi mi pôvodne pripadalo, že  tento je akýsi ospalší, lenivejší, menej ostrý a nezáživnejší. Je na príčine pandémia, dlhé prázdniny alebo ešte niečo iné? hútal som. Lenže v posledných dňoch sa už rozbehol obvyklý kolotoč vzájomných útokov, ohováraní a úderov pod pás. Na jeho zrýchlenie majú aktéri ešte približne päť týždňov. Azda sa dočkáme prekvapení, samozrejme, že príjemných. V každom prípade, zatiaľ je málo nových tvárí, nehovoriac už o nových myšlienkach či novátoroch.

Jeden z nedávnych prieskumov tvrdí, že ľudí najviac trápi stav verejných financií, a to hlavne štátneho rozpočtu, potom problémy v zdravotníctve a spomínaná pandémia. Teda už nie korupcia. Podľa toho sa stredopravicová koalícia Spolu, ktorú tvoria tri strany, trafila svojím programom do čierneho. Chce totiž bojovať podľa svojho vyjadrenia proti bezprecedentnému zadlžovaniu krajiny a poukazuje na to, že terajšia vláda vedie ČR k bankrotu. Cieľom je poraziť populistov a extrémistov, ktorí vraj chcú spraviť z Česka rozhádanú, zaostalú a nevzdelanú krajinu.

Už o krátky čas sa ukáže, či toto strašenie zaúčinkuje. Pretože som bol ekonóm, hospodárska problematika ma prirodzene zaujíma. Odkedy som však v. v., teda vo výslužbe, viac ako nad štátnym rozpočtom, veľkými investíciami alebo problematikou Českej národnej banky si lámem hlavou v súvislosti s obsahom svojej peňaženky, s tým ako inflácia požiera môj dôchodok.  

Zoskupenie Spolu má teraz približne rovnaké  preferencie ako ďalšia koalícia, a to  Piráti a Starostovia (ďalej PaS), teda okolo 20 percent. Vráťme krajine budúcnosť! vyzýva  stredová PaS. Česko podľa nej trápi klientelizmus, chaos v riadení štátu, neschopnosť riešiť krízové situácie.   

Čuduj sa svete, navzdory tomu prieskumy tvrdia, že s asi 25 percentami vedie hnutie ANO Andreja Babiša. Jeho kampaň, ktorá je postavená hlavne na premiérovej osobe, sa voličom zatiaľ najviac páči. V prípade víťazstva ANO si niektorí už teraz lámu hlavu nad tým, s kým Babiš zostaví nový kabinet. Trochu predčasne: voľby ešte len budú a otázka je, či hnutie získa partnerov do vlády.   

Poďme ale ďalej. Pomerne silné je hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru. Jeho heslami sú vlasť, rodina, bezpečnosť, tradičné hodnoty, národná suverenita.

Nováčikom na politickom kolbišti je hnutie Prísaha, ktorého predseda Robert Šlachta je však dobre známy. Viedol totiž Útvar pre odhaľovanie organizovaného zločinu v čase, keď v roku 2013 zasahoval na Úrade vlády ČR. Zadržaná bola vtedy aj šéfka premiérovho kabinetu a napokon padla celá vláda. Prísaha volá po spravodlivosti a zdôrazňuje, že chce zastaviť rozkrádanie.

Nakoniec som si nechal sociálnych demokratov a komunistov. Tieto dve strany sa v predvolebnej kampani zatiaľ výraznejšie neprejavili. Predpokladá sa, že budú bojovať o zotrvanie v Poslaneckej snemovni.

O kríze sociálnych demokratov v Európe sa už popísalo mnoho. Aké dôležité sú však osobnosti, ukazuje príklad tejto strany v Nemecku. Voľby do Spolkového snemu tam budú už 26. septembra. Za svojho kandidáta na kancelára si sociálni demokrati vybrali Olafa Scholza  a ich preferencie sa zrazu ocitli v donedávna netušených výškach. Samozrejme, možno špekulovať o tom, nakoľko je to zásluha samotného Scholza, dôsledok nízkej popularity kandidáta kresťanských  strán CDU/CSU Armina Lascheta či prešľapov političky Zelených A. Baerbockovej. Ale pravda je taká, že Scholz boduje. V terajšom Nemecku k tomu zrejme stačí prezentovať sa serióznosťou a spoľahlivosťou.

Európu a svet pochopiteľne podstatne viac ako české, zaujímajú nemecké voľby. I preto, že končí dlhá éra kancelárky Angely Merkelovej. Prečo Laschet, keď sa v kresťanských stranách ukazovali nádejnejší kandidáti? Ako si vás ľudia najskôr zapamätajú v dobrom? Napríklad tak, keď váš nástupca bude menej schopný ako vy. Samozrejme, že pani Merkelovú z takýchto úmyslov nepodozrievam.

Vráťme sa ale k nám, do ČR. Vody sú stojaté len zdanlivo. Stačí do nich hodiť kameň, napríklad do forme obvinení zo schodku štátneho rozpočtu, nezvládnutého koronavírusu, prípadne aj z toho, že dni na jeseň sa krátia, a aká búrka sa zrazu zdvihne. Ako nedávno, keď sa opäť rozhorel spor okolo Bezpečnostnej informačnej služby a jej riaditeľa. Dokonca sa pri tejto príležitosti vraj rozkmotrili prezident a premiér. My, ľudia z podhradia, len dúfame, že spor nie je hlboký a že ani nebude dlho trvať. Naši predstavitelia predsa potrebujú k vládnutiu predovšetkým pokoj.

Potrebujú ho aj voliči. Veď je to veľká zodpovednosť rozhodnúť, kto sa stane budúcim premiérom. Každé zovšeobecnenie skrýva v sebe nebezpečenstvo zjednodušenia, ale existujú názory, že český volič je možno trochu iný ako nemecký. Ten druhý stavia na známych nemeckých cnostiach, kým český je do značnej miery skeptik. Všetko tu už bolo, všetci sú rovnakí, všetci len sľubujú. Ostatne, na Babiša sme si už zvykli. Ale čo ten Fiala, šéf Občianskej demokratickej strany? Vysokoškolský profesor, to musí byť múdry. Len keby v sebe mal viac šťavy. Piráti? Prečo nie? Majú však dosť skúseností a rozvahy?

Keď som už spomenul Nemecko, tak ešte jedno porovnanie: voľby tam zvládnu za jediný deň, a to v nedeľu. V ČR na to potrebujeme dni dva, konkrétne piatok a sobotu. Pritom Nemci budú mať najmenej trikrát viac poslancov ako my. Aj krajina je o niečo väčšia a má viac obyvateľov. Ale to len na okraj.

Pýtam sa svojich známych: Viete, kto bol premiérom pred Petrom Nečasom, vláda ktorého tak neslávne v roku 2013 skončila? Nuž, nepamätajú si. Uspokojujem ich: pravdepodobne rovnako sa neskôr zabudne aj na meno budúceho premiéra i jeho nástupcu. Nie že by na výsledkoch volieb nezáležalo. Opak je pravdou. Bonmot: „Keby voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali“, je nepravdivý, zlomyseľný. Veď ani nie je jasné,  ako presne má znieť a kto je vlastne jeho autorom.  Voľby sú predsa sviatok demokracie. Ako sa blížia, tak sa zvyšuje frekvencia sľubov, prejavov, plagátov, zhromaždení. Človek nevie, na čo sa ma skôr dívať, koho počúvať, komu veriť. Hlava treští, ruka sa pri vhadzovaní toho môjho rozhodujúceho hlasu do urny bude triasť. A tak si hovorím, že je dobré, že voľby do Poslaneckej snemovne sú len raz za štyri roky.