Blíži sa koniec roka a s ním aj čas obvyklého bilancovania, čo sa za plynulých dvanásť mesiacov vydarilo alebo naopak. Neviem, či sa rok 2020 významne zapíše do dejín, ale tí, čo sme ho prežili, si ho zapamätáme azda ako hlavne koronavírusový. Teda prežili. Nekrič hop, kým nepreskočíš, ešte nie je prvý január 2021.

Zase o pandémii, povzdychnete si po prečítaní prvých riadkov. Aj vy ste správami o nej presýtení, chcete zmeniť tému?  Aby ste sa k nej chtiac nechtiac vrátili, pretože sa jej nevyhnete, je všade, zasahuje i do vášho života.

V našej slávnej jednotnej Európe si v tomto roku jednotlivé krajiny pri boji proti covidu všímali hlavne vlastné ihriská, prijímali opatrenia bez ohľadu na susedov. Nemožno sa tomu diviť, bolo treba predsa riešiť oveľa vážnejšie spoločné problémy: vzťahy s Veľkou Britániou, únijný rozpočet, ako rýchlo pogratulovať víťazovi prezidentských volieb v USA.

Bilancia koronavírusu je podľa môjho skromného názoru jasná: stačí sa pozrieť na štatistiky nakazených a hlavne mŕtvych. Hrozivé čísla sa pritom ešte neuzavreli, naopak denne narastajú. Treba nájsť vinníka. Ako tak sledujem deje v niektorých štátoch, najčastejším objektom kritiky sú vlády. Ľudia sú frustrovaní, netrpezliví, rozhnevaní. Nemôžu pokračovať v svojom spôsobe života, mnohým hrozí alebo už utrpeli hospodársky krach, nevidia východisko z krízy.

Volá sa po dlhodobých plánoch, ale ako ich pripraviť, keď pandémia nemá plán? Hromženia a nadávok je viac ako dosť, kto má však lepšie návrhy a hlavne kto je ochotný prevziať zodpovednosť za ich realizáciu? Zjednodušene povedané, sme medzi dvoma mlynskými kameňmi: buď viac zdravia alebo viac ekonomiky. Čo je dôležitejšie? Peniaze, ako povedal klasik, sú až na prvom mieste. Uvoľníš opatrenia, podnikateľská sféra sa zaraduje, ale zdravotníci dvíhajú varovný prst: zlé čísla sa ešte zhoršia. A majú pravdu. Uzavrieš spoločenský život a ľudia bedákajú, protestujú, oni chcú žiť a pracovať.

Prepáčte, zabudol som na politikov. Pre nejedného z nich je pandémia príležitosťou ako sa zviditeľniť. Že obmedzenia sú nevyhnutné, je azda jasné. Otázka len je, aké a na aký čas. A tak sa v ČR znovu rozprúdili hádky okolo núdzového stavu. O niekoľko dní ho nedávno predĺžili, ale v decembri sa kvôli jeho prípadnému pokračovaniu musí znovu zísť Poslanecká snemovňa. Skvelá príležitosť k tomu prezentovať sa, zanadávať si na vládu a jej neschopnosť.  

Riešením má byť vakcína. Zatiaľ vo mne vyvoláva tak trochu spomienky na manželku inšpektora Columba. Každý o nej hovorí, ale nikto v Európskej únii ju zatiaľ nedostal. Mala byť v novembri, potom decembri, teraz sa hovorí až o začiatku budúceho roka. Koľko ľudí dovtedy ešte zomrie?

Pritom očkovaciu látku už dostávajú ľudia v Británii. Existuje aj vakcína ruská. Nie, nechcem ju propagovať. Nie som odborník, jej účinky nepoznám. Ale je zlá len preto, že je ruská? Alebo v skutočnosti ide o obrovský kšeft? Koľko zarobí firma, ktorá ovládne trh?

V ČR si v prvej vlne pandémie ľudia opatrenia  proti nej spájali hlavne s menom premiéra. Oprávnene. Bol všade, vystupoval na tlačových konferenciách, málokoho iného pripustil k slovu. Až sa zdalo, že mu hlavne ide o to, aby krízový štáb neviedol jeho úhlavný spojenec vo vláde, predseda sociálnych demokratov a minister vnútra.  

Ale prišla druhá vlna a zrazu tu máme namiesto sebavedomého šéfa vlády človeka habkajúceho, neistého, koktajúceho. Až ho človek ľutuje, pod akým obrovským tlakom je. Ale môže si za to sám. Jeho ja, ja, ja sa mu vypomstilo. V Čechách takýmto ľuďom hovoria Jajánek.

Politika je remeslo. Znalosti určite nie sú na škodu, ale dôležité sú predovšetkým zručnosti. Tie získavaš na nižších stupňoch rebríčka, na základe praxe, v politických bojoch.  V západnej Európe bolo donedávna veľmi zriedkavé, že sa z ničoho nič a odnikadiaľ vynoril politický génius, ktorý sa zo dňa na deň dostal ku kormidlu. Sotva sa vyskytol nepopísaný list, pravda, neexistuje žiadna záruka, že ten popísaný nezlyhá. Peterov princíp varuje: ľudia sú povyšovaní tak dlho, až sa dostanú na pozíciu, na ktorú nestačia.

Na začiatku prvej vlny pandémie som sledoval aktivity nemeckej kancelárky a českého premiéra. Šéfka v Berlíne bola zdržanlivá, držala sa späť, oveľa viac hovorili jej protivníci a údajní prívrženci. Vykričali sa, nejeden sa znemožnil. Niekedy treba vysedieť problém. Postup, pri uplatňovaní ktorého bol za majstra považovaný kancelárkin  predchodca Helmut Kohl. Pred ním ho však používal už kancelár Adenauer. Kontinuita, prevzatá skúsenosť.  

Kde je dnes kancelárka a kde predseda vlády ČR? Tú prvú ľudia doma počúvajú, rešpektujú jej názory a vyhlásenia. Slová toho druhého zapadajú v početnom choráli iných hlasov a postojov. Premiér ustúpil do pozadia. Aký to rozdiel oproti nedávnej minulosti. Niekto predsedu ľutuje, inému pripadá smiešny. Nie je nič horšieho, ako to druhé. Smiešny politik je odbavený politik. Aby som však paniu v Berlíne len nechválil. Vytvára sa okolo nej aureola nenahraditeľnosti. O to ťažšia bude štartovacia pozícia jej nástupcu.

Považujem dnešné útoky na českú vládu kvôli koronavírusu za nespravodlivé. Kde v regióne je to lepšie, kde pandémiu prekonali? Ide ale azda v politike o spravodlivosť? Na koho iného majú ľudia nadávať? V okruhu svojich známych som sa odvážil povedať, že napríklad na seba. To som si teda dal. A prečo som si dovolil také hnusné tvrdenie? Pozoroval som deti ako idú do školy. Pri vchode do budovy je dezinfekčná látka. Menšie ju zväčša použili, ale z tých väčších len máloktoré. Odkiaľ si vzali príklad? Možno by stačilo postaviť k dverám školníka. Ale má to prosím v náplni práce?

Ja ako príslušník postaršej generácie som pre tvrdé uzamknutie alebo ako hovoria  našskí vzdelanci pre lockdown.  Argumenty má aj druhá strana. Takže život alebo peniaze? Čím dlhšie budeme otáľať s jasným rozhodnutím pre život, tým viac mŕtvych bude.  

Ak si dobre pamätám, pre už zmieňovaného Kohla nebolo nič dôležitejšieho ako vyhrať budúce parlamentné voľby. Z tohto hľadiska to momentálne vypadá pre premiérove hnutie ANO nedobre. Spolu s ním sú vo vláde sociálni demokrati a túto koalíciu tolerujú komunisti. Obidve naposledy menované strany sú však na hrane voliteľnosti. Voľby do Poslaneckej snemovne ČR budú už v budúcom roku a hnutiu hrozí, že sa ocitne v opozícii. Aj keď prognózy nielen v politike sú ošemetné. Trump mal Bidena zhltnúť ako malinu. Nebola to však malina, čo mu uviazlo v hrdle.

Nikto nie je predsedom vlády večne. Ak Babiš prehrá, koniec sveta pravdepodobne nenastane. Ľudí hlavne zaujíma, kedy dnešná kríza skončí. Údaje o pandémii sú strašné. Nejde však o čísla, ale o ľudské životy. Každý máme iba jeden. Bonmot, že smrť jednotlivca je tragédia, ale smrť miliónov štatistika, je známy. Cynizmus. Tak ďaleko však azda ešte nie sme, aby sa stal samozrejmou súčasťou našich životov.