Pozrel som si jeden z prieskumov, ktoré témy predvolebnej kampane považujú slovenskí občania za najdôležitejšie. Vyhralo zdravotníctvo, pred školstvom, potom nasledovali ďalšie oblasti. Preložil som si to tak – možno nesprávne – že ľudí najviac ťaží zdravotníctvo. A potešil som sa. Samozrejme, že nie kvôli ťažkostiam v zdravotníctve, ale preto, že v odpovediach som nikde nenašiel ako tému vzťahy medzi dvoma našimi republikami, teda SR a ČR.

Ak sa ľudia v danom prieskume o týchto vzťahoch nezmieňujú, vysvetľujem si to tak, že ich nepovažujú za problematické. A to je skvelé. Pri pohľade späť, pre súčasnosť i z hľadiska budúcich výhľadov. Podľa jedného z prieskumov  v ČR, majú Česi zo všetkých krajín sveta najpozitívnejší vzťah k Slovensku. No a čo? povie si možno niekto.  Načo o tom hovoriť, veď je to samozrejmé, zamrmle azda iný.

Nuž minulosť hovorí o niečom inom a ani dnešné výborné vzťahy sa nezrodili sami od seba, bolo ich treba budovať, prekonávať prekážky, niekedy aj predsudky či liečiť rany z minulosti.

Ani v Čechách nie je postoj k Slovensku témou, myslím tým z hľadiska ťažkostí alebo problémov. Samozrejmosťou sú dovolenky vo Vysokých Tatrách a niekedy sa až divím, koľko mojich českých známych už bolo na termálnom kúpalisku v Bešeňovej alebo ako poznajú turistické trasy v Malej Fatre. Rovnako tak samozrejmosťou sú slovenskí pracovníci v pražských firmách alebo Slováci študujúci na českých vysokých školách.

Nechcem tým povedať, že všetko je ideálne, že nič nemožno zlepšovať. Sedím so známym v kaviarni, pri vedľajšom stole sa uvelebila mladá rodina. Dievčatko, asi tak šesťročné, sa zrazu ku mne obráti a povie: „Pane, vy nějak divně mluvíte česky.“

„To nie je čeština, ale slovenčina,“ vysvetľujem. Mladá dáma sa na mňa pochybovačne pozrela, ale viac sa o problém nezaujímala, na stole jej totiž pristál zákusok.

Mávnete rukou, čo keď malý človiečik nerozozná oba jazyky. Nedávno mi ale zavolal priateľ. Prečítal si zaujímavú knihu, ktorá vyšla v slovenčine, v češtine zatiaľ nie. Našiel v nej však dosť výrazov, ktorým nerozumie a prosí ma, aby som mu ich vysvetlil. To ma zarazilo. Nešlo o nijaké zvláštne či špecifické termíny, ale o slová, ktorá sa používajú v bežnej hovorovej slovenčine.

Napadlo ma, že je škoda, že sa v tejto oblasti od seba vzďaľujeme. O niektorých svojich známych v Prahe viem, že sa len neochotne púšťajú do knihy v slovenčine a že sa pri konverzácii so mnou niekedy zarazia a premýšľajú, čo som vlastne povedal. Mne osobne chýba predajňa Slovenskej knihy, ktorá bola v centre Prahy, slovenské pondelky v televízii, a nesmejte sa mi, aj ten deduško s lampášom a psíkom zo slovenských večerníkov.

Niektorým Slovákom možno vadí to, že toľko ich krajanov študuje v Čechách. Pretože nejeden z nich sa už nevráti domov, zostane pracovať v cudzine. Riešením podľa mňa nie sú obmedzenia v tomto smere, ale zlepšenie situácie v slovenskom školstve i v štartovacej pozícii mladých absolventov vysokých škôl. No prosím, a už sme pri problémoch. O tých slovenských ale nechcem a nemôžem písať. Nepoznám ich na vlastnej koži, v krajine nežijem. Nechcem byť ako ten príslovečný novinár, ktorý v neznámom meste vystúpi z vlaku a na nádraží uvidí žobráka. Obratom posiela svoju prvú reportáž: Všade sú tu žobráci. V skutočnosti  ide o jediného žobráka v okolí, ktorý svoje remeslo vykonáva len zo zotrvačnosti a je vlastne raritou daného mesta.

Je pochopiteľné, že naše postoje značne ovplyvňuje aktuálna situácia, momentálne osobné rozpoloženie, či rodinné problémy. Vykladajte niekomu, aké úspechy sme za uplynulých 30 rokov dosiahli, ako sa zvýšila životná úroveň, príjmy atď., keď napríklad na pohotovosť musí niekde cestovať aj desiatky kilometrov. Nie, to nepíšem o slovenskom, ale o českom zdravotníctve. Moje staré srdce zajasá, keď počujem alebo čítam o ďalšom skvelom úspechu českých chirurgov, o novátorskej metóde, ktorá zachránila ľudský život. Potom si ale poviem, ako sa dostať k takým skvelým odborníkom? Azda cez hodiny vysedávania v predsieni svojho lekára, hoci v spotenej ruke zvieram časenku? Alebo cez mesiace čakania, kým sa dostanem k danému špecialistovi?

Ospravedlňujem sa českému zdravotníctvu. Netvrdím, že to je preň typické, ale takto ho niekedy zažívam ja. Tentoraz na vlastnej koži. A to by si mali uvedomiť politici, nielen pred voľbami.  Vzletné slová o úspechoch ľudí potešia, ale každého zaujíma hlavne jeho situácia, jeho osobné problémy. Nimi meria aj úspechy celku. Priemerná mzda sa zvýšila, to je skvelé, ale moja nie. Výborne, koľko bytov sa postavilo, ale ja sa k svojmu nedostanem. Ty máš dve porcie mäsa denne, ja žiadnu. V priemere máme každý jednu, ako sme sa len najedli.

S akou témou som tento článok začal? Aha, s prieskumom. A kam som sa dostal: nuž k spotrebe živočíšneho výrobku. Priveľké skoky? Prečo? Takmer všetko predsa súvisí so všetkým. Ak dajme tomu pána štátneho činiteľa okríkne ráno domovníčka, že dupoce po schodoch, jeho nálada sa zníži na bod mrazu a v zlom rozmare prijme rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť život v jeho krajine. Politikom i ostatným občanom v SR prajem pred voľbami a v ich priebehu dobrú náladu, aby si na nich domová dôverníčka nedovoľovala.  Všetkým voličom šťastnú ruku, aby po voľbách bolo lepšie im a nielen tým, ktorých zvolili.