Hlboká rakúska kríza vrhla svetlo na niekoľko záležitostí. Po prvé, že u susedov nevyšiel ani tretí pokus konzervatívnych ľudovcov, tzv. čiernych, vytvoriť s pravicovou protiemigrantskou stranou rakúskych slobodných koalíciu. Prvý pokus bol v roku 1999. Vtedy padlo tabu a slobodní vstúpili do vlády. Nasledoval diplomatický bojkot Rakúska ostatnými členmi EÚ. A vtedajší kancelár Schussel však urobil všetko, aby hodil kompromitovaných slobodných cez palubu a sám sa posilnil. Po dvoch desaťročiach sa politické mravy nezmenili – kancelár Kurz, politik úplne novej generácie, urobil teraz to isté.

Po uverejnenú kompromitujúceho videa je bývalý vicekancelár Strache politická mŕtvola. No povaha mocenskej politiky sa v Rakúsku nezmenila, vyhlásené nové parlamentné voľby majú posilniť konzervatívnu ľudoveckú stranu kancelára Kurza na úkor iných. Ide o meranie síl, v popredí nebolo nijaké zdôrazňovanie návratu k spravodlivej, čestnej, otvorenej politike európskych hodnôt. Na druhej strane dnes ťažko vygumovať v rakúskej politike zabývanú stranu slobodných, ktorá sa dostala do vlády volebnými dvadsiatimi siedmimi percentami a v roku 2016 len tesne prehral jej kandidát v prezidentských voľbách.

Spomínané dva roky staré video, na ktorom alkoholom posmelený politik Strache sľubuje štátne zákazky, len pripomína, že pred desaťročiami za čias Haiderových slobodných s pomocou bavorských konzervatívcov vznikla gigantická banková aféra, najdrahšia v rakúskych dejinách. Pohľad do útrob rakúskej politiky by pre nás mal byť poučný.

Treba vidieť za oponu udalostí – tajne nahraté video s alkoholom a dievčaťom údajne z rodiny ruského miliardára na španielskej dovolenkovej Ibize je zjavná pasca. Uverejnené bolo týždeň pred voľbami do európskeho parlamentu. V deň mediálnej popravy rakúskeho politika Stracheho mal byť (no nebol) v Miláne po boku francúzskej Le Penovej, talianskeho Sabatiniho a holandského Wildersa a desiatky iných politikov, ktorí chcú vytvoriť novú skupinu v europarlamente. Toto načasovanie zverejnenia videa nie je náhoda!

Na druhej strane je tu spor v Nemecku, ktorého dve vplyvné médiá Der Spiegel a Süddeutsche Zeitung video uverejnili. Investigatívni novinári, ako ich ikona Gunter Walraff, to chvália, iní vítajú s argumentom, že médiá majú aj kontrolnú funkciu; predsedníčka Nemeckej únie novinárok a novinárov to dokonca označila za hviezdnu hodinu nemeckého novinárstva. Renomovaní novinári to označili za skvele urobené. Nemeckí oficiálni predstavitelia na ochranu dát a slobodu informácií však nahrávku z kriminálneho prostredia považujú za vysoko problematickú, podľa nich to nie je nijaká slávna stránka, išlo o cielené vlákanie politika do pasce a čakalo sa dva roky na jeho znemožnenie, nešlo o pravdu.

V terajších pomeroch išlo aj o znemožnenie politika, ktorého strana spolupracuje s ruskou vládnucou stranou Zjednotené Rusko. Podpísala s ňou o. i. memorandum o Kryme, ktoré sa rozchádza s oficiálnym názorom EÚ, neustále predlžujúcou protiruské sankcie. To všetko vyvoláva v Rakúsku masívne podozrenie, že ide o komplot, sprisahanie. O tzv. špinavú čiernu reklamu s pomocou zahraničných spravodajských služieb. Tvrdí to dokonca aj samotný kancelár Kurz. Otázne je, či sa takýmito metódami dá porážať neželaný politický prúd v európskych štátoch, či sa eurokritické strany majú takto pripravovať o stále širšiu základňu voličov a sympatizantov?