Moje slovenské marginálie

Milujem Slovensko, také ako bolo, kedy sme sa ako deti hrávali v potoku a rodičia sa smiali, keď varili guľáš z diviny, ktorú dostali ako dar od priateľa poľovníka, ktorý ich mal rád. Milujem Slovensko z obdobia, kedy ľudia chodili na folklórny festival preto, lebo na ňom hrali Muchovci a nie preto, aby navštívili stánok politickej strany, alebo mimovládnej organizácie platenej z USA Sorosom. Milujem všetko čo je naozaj naturálne  slovenské a aj slovanské. Jednoducho milujem.

Kolportér

Kolportér stojací v dave pred komplexom Bonaparte stenčujúcom sa a ubúdajúcimi dňami prázdnin, chce expresívne zakričať na kolegu z práce, s ktorým si dobre rozumie a ktorého zazrel v dave a zakričí: Hej, ty kolportérsky, Matovičov otrok! A zrazu sa otočili všetci, čo tam stáli.

Pán a veľký plán

Bol raz jeden pán, ten mal veľký plán! Tak by sa mohol začínať každý komentár o politikoch na Slovensku. O všetkých a bez výnimky, lebo každý politik na Slovensku, má plány väčšie ako Amerika. Horšie to už je s ich naplnením, lebo-bohužiaľ politika, je umením možného, nie nemožného, ako sa vaši politici zvyknú domnievať. V politike, je totiž obvykle aj iný politik, s rovnako veľkým, ak nie väčším plánom. Mimochodom, medzi mužmi v politike nič nové, lebo "na veľkosti" si obvykle potrpia. Samozrejme len do chvíle, kedy mu "nestiahnem jeho politické gate" a nevidím ho takým, akým je v skutočnosti. A že politikov obnažujem do nahoty veľmi rada, na to vezmite jed! Som predsa žena a to poriadne zvedavá!

Jediného veľkého politika som odhalila aj  toť nedávno. Nebudem ho menovať, lebo chcem veriť, že charakter má rovnako veľký ako ego a prizná sa v diskusii aj sám.

O tomto slovenskom politikovi - Boh mi zato odpusť, som dodnes ani nevedela, že je politik a to vás uisťujem, že všetkých dôležitých politikov na Slovensku registrujem. A to som si teda dovolila naozaj veľa, čo mi následne, patrične dal cez mesendžer aj vyžrať!

"Nechápem", pýtal sa asi sám seba, „načo vás mám v priateľoch /na Facebooku/, keď nečítavate moje komentáre", zúril politik! "Prepáčte", skromne píšem. "Som apolitická."  "Vraj nám posielate zašifrované správy", nedal sa zastaviť! "Jedna kolegyňa, mi to povedala!" Vtedy mi zabehla kôstka z čerešne, čo som mala v ústach a prvé čo mi napadlo bola otázka, či tá kolegyňa má všetkých pokope.

Drahí moji, poviem to rovno! Keď som to čítala, skoro som si cvrkla, tak som sa bavila. Hneď som vedela, že toto je ten "správny typ" na doberanie, lebo satiru, ľudia, ktorí si nevidia na koniec nosa, obvykle v dialógu nerozpoznajú, ani keby do nej narazili! Žijú totiž v ulite, že sú úžasní a to, že sú okoliu na smiech, si jednoducho nepripúšťajú.

Záver bol taký, že som musela vysvetľovať, že nie som agent ani z USA, ani z Ruska, dokonca ani z Mosadu a že zašifrované správy, rozhodne posielať nezvyknem. Nie že by som chcela. Donútil ma svojim direktívnym prístupom. Tu satira skončila a teraz dôsledky a rácio.

Povedzte mi prosím čo je to za politika, ktorý je paranoidnejší ako paranoja. Kde sa v ňom vzala? Chápem, že politická scéna na Slovensku je boxerský ring bez pravidiel, kde podrazí každý každého, lebo tam nemáte demokratické mantinely, ale to pri vstupe do politiky nevedel, keď ho to prekvapilo, alebo natoľko, že sparanoidnel? Zistenie mi ponúka hneď druhú otázku. Čo v politike robí, keď je naivný?

Nato, ako je možné, že ho len málokto pozná sa nepýtam, lebo to mi príde u takéhoto typu človeka normálne, že sa v živote nijak nezviditeľnil. Čudné mi však rozhodne príde, že človek bez toho aby ho verejnosť patrične poznala sa tlačí do politiky. A to nie je samozrejme na Slovensku jediný.

Ako chce politik, ktorý neverí druhému človeku ani to, že nemá fotky v profile preto, že chce súkromie. Ako môže nájsť politických partnerov bez dôvery v základné hodnoty? Ako chce presadzovať svoje politické ciele bez partnerov, ktorých logicky nemá, keď neverí pomaly ani sám sebe? Ale možno odpoveď poznám. Myslí si, že raz bude vládnuť len sám. A nakoniec možno, len sám sebe. 

Choroba z globalizácie

Kliknete na net, otvoríte Google a v sekunde ste napríklad v Nigérii na trhovisku. Sadnete v Bratislave na bicykel a za hodinku dve, prejdete po cyklistickej trase ďalšie dva štáty, Maďarsko a Rakúsko. Len tak - pre cezhranično-bezhraničnú zábavu. Objednáte si tovar z Číny a pri troške šťastia, je za pár dní u vás doma, často s dopravou zadarmo. Skvelé, lebo okrem bezstarostnosti ste ušetrili. Trendy tenisky si kupujete v Eurovea podľa predlohy mienkotvorného Amerického časopisu o móde, ktorý predtým zobral tristo tisíc dolárov od výrobcu len zato, že o nich napísal, že sú skvelé, čo vám rozhodne nevadí, lebo stáli v akcií len 49,90,- EUR a zľava bola skoro 50%! Nákupné heslo "NO NEKÚP TO", bolo teda dodržané. Všetci ste spokojní, lebo svet nemá zrazu hranice, dokonca slovné spojenie svet bez hraníc, sa stalo symbolom akéhosi poľudšťovania človeka. Ó môj Bože! Koľké to šťastie! Nikdy sme neboli preto ľudskejší, ako sme dnes! A teraz rub, tej mince šťastia bez hraníc.

V Nigérii na trhovisku, neplnoletý budúci emigrant, kupuje za peniaze zarobené len pred pár dňami z pornofilmu, zneužitý na sex so zvieraťom, letenku do Budapešti a prehliada si na Google tu istú medzinárodnú cyklotrasu, kadiaľ sa z Maďarska dostane do Rakúska a ktorou ste len včera prešli aj vy. Možno ste ho stretli a čudovali sa, že černoch, žijúci vo Viedni má takú kondičku, že dobicykloval až do Rusoviec a teraz sa vracia naspäť. Americký trendy časopis skrachoval, lebo majiteľa zavreli za podvody a nekalú obchodnú aktivitu. Suseda ide šľak - trafiť, lebo podvodný obchodník z Čínskej Alibaba.com, potom čo ho obral o peniaze za štvorkolku, ktorú mu zaplatil kreditkou dopredu sa stratil aj so štyrmi tisíckami dolárov a značkové tenisky z Eurovea, skoro za päťdesiat eur, sa rozlepili na šľape a v predajni vám ich odmietli vymeniť, lebo na akciový tovar, sa sťahujú iné predpisy. Možno, keby ste si ich kúpili za sto dolárov bez akcie, nerozlepili by sa, lebo tie sto - eurové, nie sú z úsporných dôvodov šité v Čínskej fabrike na výrobu fejkov, kde pracujú osemročné deti, za dva doláre na deň.

Vo svete bez hraníc sme však stratili viac, ako sme získali, lebo nekvalitné tenisky, nie sú ani zďaleka jediné, čo v ňom nefunguje tak, ako má.

Slovania, Kelti, potomkovia Attilu Huna, títo všetci prežili len preto, že tvorili národy a práve ich hranice, ich odlišovali od ostatných. Mnohotvárna kultúra a zvyky sa tvorili tisíce rokov v spoločnostiach po celom svete len preto, že zriadenia mali hranice, za ktoré nepustili nikoho a nič, okrem členov svojho národa, dokonca aj dobyvačnú vojnu často zastavila len opevnená hranica štátu a preto prežila jeho kultúra dodnes.. Dnes, sme spokojní so všetkým, čo je bez hraníc, preto nám hneď vedľa Jánošíkovej valašky a Habánskej keramiky, visí na stene spievajúca ryba z teleshopingu a to je ešte ten lepší prípad, pretože je to práve nikde nekončiaca bezhraničnosť všetkého, teda aj arogancie moci, ktorá zapríčinila, že ste o tú stenu, spolu so strechou nad hlavou, prišli, na želanie arogantného exekútora. Samozrejme v súlade so zákonom-ako inak, vás okrem exekútora prenasledujú všetci. Policajti - často za hranicou slušnosti nedemokraticky a protizákonne, či daňový úrad za podozrenie z neplatenie dane. Právnik, zaplatený sociálkou, vám dá bez mihnutia oka, za nedoplatok 130,- EUR, dá zobrať auto, čo hraničí zo zúfalstvom, keďže ste ho len včera po troch rokoch leasingu splatili. Poriadok predsa musí byť!

Tvrdí odporcovia globalizácie, považujú svet bez hraníc za začiatok konca ľudstva, tak ako ho poznáme tisícky rokov. Jedným z popredných európskych odporcov globalizácie je bývalý český prezident Václav Klaus. Na pohľad čudný zlodej pier, je teda normálny, lebo bráni hodnoty, ktoré nás stvorili a bez ktorých sa svet stáva stále viac nebezpečnejším. Bol vždy tvrdím kritikom projektu EU, ktorú teraz, ako sa zdá, zabíja práve bezhraničnosť a nie len absenciou skutočných hraníc štátu, ale hlavne chýbajúce hranice medzi tým, čo je správne a tým, čo je často ďaleko za dnes už tiež neexistujúcou hranicou správnosti ako takej. Všetkým dobre známa pozvánka pre utečencov do Európy z úst Angely Merkelovej, sa stala symbolom chorobnej bezhraničnosti ale vlastne všetkého Euroúníjského, počnúc celkovo nedemokratickým spôsobom zriadenia tohto veľkého štátu, ďalej nezmyselnými obmedzeniami pre Rusko, nelogické, dokonca neľudské sankcie za odmietanie utečencov, až po prípravu na tretiu svetovú vojnu, namiesto vyjednávania mieru. Za tým všetkým stojí prvorado jediná vec. Globálnosť, inak tiež nazývaná správne ako bezhraničnosť, alebo bezbrehosť.

Tvrdým odporcom globalizácie v Amerike, je známy americký filozof, jazykovedec a ľavicovo orientovaný aktivista NoamChomsky (87 rokov, čestný profesor takmer 4O univerzít sveta,  nazývaný inak aj „ Svedomie Západu „  či „ Sokrates Ameriky“ a autor vyše 1OO kníh, ale na Slovensku nevydávaných/ ktorého som mala to šťastie spoznať osobne, pri jednej z mojich výstav umenia v Karibiku. Tento, dnes už skvelý starec tvrdí, že globalizácia je vírus a jeho následkom je bezbrehosť vo všetkom, čo sa dnes potvrdzuje, napríklad dianím v Európe Dokonca dostal v roku 2014 aj najvyššie ocenenie českej akadémie vied v Prahe, medailu De scientia et humanitate optime meritis, ktorú mu odovzdal sám šéf českej akadémie vied. Má však v živote vážny problém. Narodil sa a žije v kolíske globalizácie - USA. Možno aj preto sa s ním nikto zo žurnalistov na túto tému moc nikdy moc nebavil a radšej dávajú prednosť debate s Trumpom, ktorý dnes rozhodne globalizáciu v Severnej a z časti Latinskej Amerike nepodporuje, keďže chce stavať na hranici s Mexikom Čínsky múr! Ako to teda s globalizáciou je v skutočnosti, keď pravdepodobný budúci prezident štátu, odkiaľ globalizácia pochádza, ju de -facto odmieta? Správnu odpoveď, nakoniec ako všetko geniálne, hľadajte v jednoduchosti. Spojené štáty radi  globalizujú všetkých a všetko, okrem seba. Dokonca aj ďalšiu globálnu vojnu, ak tak, chcú mať mimo USA a keďže výherný tiket s názvami štátov, ktoré sú v tomto výhernom kole dobyvačnosti natypované za úhlavných nepriateľov, po nezdarenom Americkom prevrate v Turecku kompletný, nechutné krvavé divadlo, ktorej globalizácia bola len upútavkou sa môže začať.

Na Slovensku je Vedecká obec, Slovenská akadémia vied, platíme vedecké granty a je zarážajúce, že dopady vírusu globalizácie, nezaujímajú na vedeckej úrovni na Slovensku ako sa zdá žiadneho vedca. Prečo by teda-logicky mali zaujímať napr. popredného činiteľa EÚ Martina Shulza, ktorý nemá ukončené ani základné vzdelanie? Neviem ako vy, ale ja medzi globalizáciou - ako predikciou absolútneho úpadku spoločnosti v Európe a akousi dnešnou toleranciou popierania spoločenskej nadradenosti vzdelaných ľudí, pri obsadzovaní kľúčových riadiacich funkciách, vidím priamu spojitosť a ak budete globalizáciu v Európe naďalej živiť, potom ale rátajte s tým, že onedlho príde čas, zapáliť sviečku na náhrobnom kameni s epitafom "všetko čo bolo ľudstvu blízke, zabila globalizácia" a ja len dopĺňam - ktorú ste všetci v Európe s nadšením velebili.

Skromnosť, rešpekt a úcta ku všetkému hodnotnému sa v EÚ vytratila spolu s vašim prirodzeným úsmevom na tvári. Keď som pred tromi rokmi bola v Európe naposledy a verte mi, že ma tam odvtedy vôbec neťahá, môjmu citlivému oku pozorovateľa nemohlo ujsť, že prvoradý rozdiel medzi Európanom a obyvateľom Karibiku je, prirodzený úsmev, ktorý vám chýba. Ľudia v Európe chodia zamračení a keď sa majú na niekoho usmiať, je to strojenejšie ako Mastroianniho úsmev pred nepríjemnými fotografmi. Tejto state článku, mi je obzvlášť ľúto, lebo Slováci, okrem tisíc iných ľudských hodnôt, čo vám globalizácia vzala, sa rozhodne, úprimne usmievať vedeli.