Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Po dvoch rokoch účinkovania sa Tatran Prešov znovu zostúpil
Zaradil sa medzi účastníkov slovenskej národnej ligy. Do nového ročníka vstupoval s mnohými novými hráčmi.
Do Prešova prišli V. Rusnák z Trenčína, Zuščin z Trebišova, Kvačkaj z Dukly Tachov. Zo základnej vojenskej služby sa vrátili brankár Matkobiš a Palenčár. Kolektív rozšírili Fiľarský zo Stropkova, Labun zo Sniny. Možnosť striedavého štartu za mužstvo dospelých dostali dorastenci Korpáš, Švaňa a Bartko. Na druhej strane z mužstva do iných oddielov odišli: Novák, Sopko, Fedorišin, Baránek, Bubenko, Baláž, Mačupa a brankár Červeňan. Tréner M. Baránek mal k dispozícii početný kolektív, ktorý tvorili: Cepo, matkobiš – Varga, Majerník Jozef, Švirloch, Breuer, Fiľarský, Labun, M. Baránek – Rusnák, Kvačkaj, Valíček, Zuščin, S. baran – Sobota, Šálka, Ferenc, Comisso, Palenčár.
Prešovčania vstúpili v roku 1979 na druholigovú scénu úspešne. V úvodnom stretnutí na ihrisku SH Senica podali plnohodnotný výkon a prekvapujúco zvíťazili 2:0.
Postupne sa situácia menila, mužstvo podávalo slabšie výkony a záver jesene sa Tatranu nevydaril. Napriek tomu mnohí priaznivci koženej videli len dvoch kandidátov na postup – Žilinu a Prešov. Po jesennej časti však ani jeden neobstál a tešil sa ten tretí – VSŽ Košice, ktoré mali pred Tatranom štvorbodový náskok a Žilinu predbehli o jeden bod.
Prešovský tréner dal príležitosť 19 hráčom. Vo všetkých pätnástich zápasoch hrali len Varga, Rusnák Sobota a Valíček.
Aj tento fakt potvrdil,že v mužstve pretrvávali problémy v stabilizácii zostavy i jej jednotlivých radov.
Zimná prestávka priniesla opäť radikálnejšie zmeny. Trénera M. Baránka vystriedal Š. Hojsík, ktorému začal pomáhať M. Glovacký. Z mužstva odišli Švirloch, Valíček, M. Baránek, S. Baran. Prišli Srňanský, Hlaváč, Kovaľ, Šajánek, Pizúr a brankár Jakubička.
Druholigová jar bola mimoriadne zaujímavá a dramatická. Priniesla mnoho rôznych prekvapení aj nepredpokladaných výsledkov. Boj o postup bol neúprosný. Viac šancí sa všeobecne dávalo Žiline. Jej hráči sa v 28. kole predstavili v Prešove. Prišli s cieľom získať aspoň bod. Tatran však podal bojovný výkon a zvíťazil 1:0 gólom, ktorý v 84. minúte zaznamenal Varga.
Vyše 10 000 divákov utvorilo nevšednú atmosféru, ktorá bola povzbudením do ďalších bojov. Definitívne rozhodnutie padlo až v poslednom kole. Tatran zvíťazil v Spišskej N. Vsi gólmi Rusnáka a Kvačkaja. Radosť z úspechu bola obrovská. Zrodil sa najmä vďaka veľkej vytrvalosti a bojovnosti celého mužstva. Postup do najvyššej súťaže po ročnej prestávke pod vedením trénerov Hojsíka a Glovackého vybojovali: Cepo, Matkobiš, Jakubička – Fiľarský, Jozef, Labun, Breuer, Majerník, Kvačkaj, Zuščin, Rusnák – Sobota, Šálka, Varga, Comisso, Ferenc, Šajánek, Kovaľ a Pizúr.
Na margo výrazného úspechu vtedajší tréner Š. Hojsík povedal: „Keď som prevzal mužstvo, bolo na jeho konte len 16 bodov a vládla v ňom pomerne pesimistická atmosféra. Hráčov som oboznámil s úlohami, ktoré ich čakajú a spolu s mojím asistentom sme naplánovali veľmi náročnú zimnú prípravu. Zámery a predsavzatia sa nám podarilo realizovať. Mužstvo do jarnej časti súťaže nastúpilo kondične dobre pripravené. Podľa môjho názoru bolo pre nás rozhodujúce úvodné stretnutie so Senicou, ktoré sme s vypätím všetkých síl vyhrali najtesnejším rozdielom. Víťazstvo podporilo sebadôveru mužstva a potom už nasledovala veľmi úspešná séria siedmich stretnutí bez prehry. Jediný raz sme zaváhali v Považskej Bystrici. Záver súťaže však bol pre nás mimoriadne úspešný, ale o našom postupe rozhodlo aj zaváhanie Žiliny, s ktorým azda nikto nerátal. Najvýraznejšie výkony a najstabilnejšiu formu v priebehu jarnej časti preukázal Cepo, Varga, Jozef, Rusnák a Sobota.
Futbalisti Tatrana Prešov v priebehu troch rokov dvakrát bojovali o postup do najvyššej súťaže. V roku 1977 pod vedením trénerov Š. Jačianskeho a Malagu postup medzi elitu vybojoval skúsený káder starších hráčov. Za tri roky sa zloženie mužstva úplne zmenilo. Prvenstvo v slovenskej národnej lige v roku 1980 vybojovali mladí neskúsení futbalisti. Z predchádzajúceho tímu ostali len Sobota, Majerník a Šálka. Aj tento fakt potvrdzuje veľké premeny v prešovskom futbale, ktoré mali dlhodobý charakter trvania.