S Poľskom nás spája skutočne veľa. Časť územia nášho severného suseda bola určité obdobie súčasťou Rakúsko-Uhorska, rovnako ako celé Slovensko. Zidealizovaného zbojníka Juraja Jánošíka si za svojho národného hrdinu privlastňujú Slováci i Poliaci. Máme spoločné Tatry i Pieniny, ale aj časti riek Dunajec a Poprad. Keď už sme spomenuli tieto rieky tak Poprad je jedinou riekou, ktorá pramení na Slovensku a netečie smerom na juh, teda jej vody nekončia v Čiernom mori, ako ostatných, ale v Baltskom.

Poľsko však pre mnohých Slovákov niekoľkých pokolení bolo v ich živote prvou zahraničnou krajinou, ktorú navštívili. Tak to bolo aj v prípade autora tohto príspevku. Napriek tomu, že doteraz precestoval takmer 70 krajín sveta, oboplával skoro celú planétu a niekoľkokrát preplával cez rovník, na svoj prvý školský zahraničný výlet do Krakova v roku 1958 dodnes nezabudol. Vtedy okrem tohto starobylého kráľovského mesta, podľa mnohých Poliakov jednoznačne najkrajšieho v ich domovine, súčasťou tohto zájazdu bola aj návšteva bývalého koncentračného tábora v Osvienčime a unikátnej soľnej bane vo Vieličke. Túto trasu počas svojich študentských rokov absolvovali mnohí našinci.

OD TATIER PO BALT

Náš severný sused má skutočne čo ponúknuť. Aj my síce máme krásne hory, mestá so stredovekou architektúrou, hrady, zámky a kaštiele, prekrásnu prírodu, kúpele s výdatnými prameňmi, zvyšky pralesov. Nuž, musíme si sebakriticky priznať, že na rozdiel od nás sa Poliaci o svoje pamätihodnosti už roky príkladne starajú. U nich sú hrady stále hradmi, zámky zámkami a kaštiele kaštieľmi.

Na rozdiel od nás Poliaci majú niečo navyše – a to more. Dosť studené, ale lemované prekrásnymi a rozsiahlymi pieskovými plážami a kto zo Slovákov si dal tú námahu docestovať až tam, mal možnosť navštíviť aj – ako hovoria Poliaci – unikátne trojmestie Gdaňsk – Sopot – Gdyňa. Nezabudnuteľný zážitok!  Nuž, kto toto trojmestie navštívil koncom augusta a mal vzťah k ľahšej hudbe tak mohol v Sopote sa zúčastniť na súťažnom festivale, ktorý sa zrodil už v roku 1961. Medzi jeho víťazmi sú mená spevákov a speváčok z celého sveta. V roku 1980 sa víťazkou stala Slovenka Marika Gombitová s piesňou Vyznanie, ale nemôžeme nespomenúť ani u nás dobre známu Helenu Vondráčkovú. Tá ako zástupkyňa Československa po prvýkrát vyhrala v roku 1977 a víťazstvo si zopakovala o 23 /!/ rokov neskôr.

MAGNETOM STÁLE NOWY TARG!

V časoch normalizácie, teda po roku 1969, nemálo Slovákov i Čechov navštevovalo Poľsko najmä preto, lebo u našich susedov sa predsa len slobodnejšie dýchalo, existoval tam silný súkromný sektor, teda nielen v poľnohospodárstve, ale i v turizme a obchode. Katolíci prichádzali k našim severným susedom na rôzne náboženské púte a sviatky. V Poľsku sa nemuseli báť, že si niekto zapíše do notesa ešpézetku ich auta...

Darmo, nás Slovákov v Poľsku nezaujímali ani tak historické pamiatky, či plavba po Mazurských jazerách, alebo chov zubrov, ale nakupovanie na vychýrených trhoch v Novom Targu. Pred Vianocami i Veľkou nocou /ale aj inokedy/ do tohto rázovitého mestečka pod poľskými Tatrami smerovali a stále smerujú stovky a stovky automobilov z celého Slovenska. Zo Svidníka i dosť vzdialeného Komárna či Štúrova. Za tie desaťročia tu našinci nechali v prepočte na eurá milióny. Miestni trhovníci hovoria, že keby tu Slováci nechodili nakupovať, tak môžu svoje stánky natrvalo zavrieť. Jednoducho, Nowy Targ nás stále priťahuje či už svojou pestrou ponukou tovaru, alebo jeho cenou. Nákupná turistika síce s tou klasickou poznávacou a relaxačnou len málo súvisí, ale Poliakom prináša peniaze a nám dobrý pocit z vydarených nákupov. Čo je dôležité – bez tlmočníkov či slovníkov v rukách. Teda ďalšia výhoda pre obe strany...

NAŠINCOM OTVÁRA POHOSTINNÚ NÁRUČ 

Netaja sa, že im záleží na tom, aby počet návštevníkov z Česka i Slovenska sa výrazne zvýšil. Čo sa týka marketingu v cestovnom ruchu Poliaci sú výrazne pred nami, jednoducho ho majú prepracovaný do detailov. Mohli sme sa o tom presvedčiť na tzv. šnúre prezentácií niektorých regiónov a poľskej leteckej spoločnosti LOT, ktorá v tomto roku oslávi sto rokov svojej existencie. S cieľom už spomínaného zvýšenia počtu českých a slovenských turistov nedávno otvorili v Prahe ústredie Poľskej turistickej organizácie pre ČR a Slovensko. S niekoľkými poľskými regionálnymi organizáciami cestovného ruchu a zástupcami LOT-u sa už stihla prezentovať v Prahe, Brne, Ostrave, Bratislave a Košiciach.

Sami sme sa mohli presvedčiť o výbornej pripravenosti niektorých konkrétnych poľských regiónov na českých a slovenských návštevníkov. Konkrétne Sliezska, Dolného Sliezska a Malopoľska. Na týchto prezentáciách sa hovorilo v troch jazykoch – poľštine, češtine a slovenčine, bez tlmočenia, v príjemnej atmosfére si všetci dobre rozumeli. Určite by sa aj u nás našlo dosť aktivistov na prípravu podobných stretnutí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by presadzovali viesť celý program v angličtine s tlmočníkmi.

Zástupcovia slovenských cestovných kancelárií i médií dostali k dispozícii množstvo rôznych publikácií i prvotriednych prospektov v češtine, alebo slovenčine, okrem toho Poliaci do každého zo spomínaných miest priniesli na ochutnanie svoje nápoje a typické pochúťky poľskej kuchyne. Kto čakal, že ho tu ponúknu kalíštekom poľskej vodky Wyborowa, alebo zubrovkou, ktoré pozná takmer celý svet, bol spočiatku sklamaný. Až dovtedy, pokiaľ neochutnal poľské suché červené a biele vína. Aj pre našincov, ktorí veľmi dobre poznajú nápojové lístky poľských reštaurácií to bolo veľmi príjemné prekvapenie. Samozrejme, s chianti z talianskeho Toskánska sa nemôžu porovnávať, ale ich kvalita je naozaj vysoká. Pochutná si na nich aj skutočný milovník kvalitných  vín.

Čo sa týka kuchyne tak jednou z poľských špecialít sú studené jedlá v aspiku, predovšetkým ryby a bravčové mäso, krakovská mačanka, zátorský kapor... Niektoré z jedál poľskej kuchyne evidujú už od 12.storočia a pochutnávali si na nich už poľskí králi, napríklad už v spomínanom 12.storočí Boleslav Krivoústy.

MALOPOĽSKO JE...

Región, v srdci ktorého sa nachádza neobyčajne krásny Krakov, zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO už v roku 1978. Malopoľsko zaberá iba 5% z celkovej rozlohy Poľska, ale na jeho území je 14 objektov, zapísaných v spomenutom zozname UNESCO, 255 unikátnych stavieb z dreva, Wadowice – rodisko pápeža Jana Pavla II., soľné bane vo Vieličke a Bochni, šesť národných parkov a rovnaký počet bazénov s geotermálnou vodou, deväť kúpeľných miest, 2600 km cyklotrás a 58 lyžiarskych stredísk, Tatry, pretekajú ním rieky Visla, Dunajec, Poprad, nachádza sa tu najväčšia /22 km dlhá/ a najhlbšia /824 m/ jaskyňa. To sme však vymenovali iba niekoľko unikátov tohto kraja. My, Slováci, tu okrem už nám tak dobre známeho Nového Targu môžeme navštíviť  nejednú obec obývanú prevažne občanmi Poľska slovenskej národnosti a takou je aj Niedzica, v ktorej sa narodil už zosnulý obľúbený herec, dlhoročný člen SND Michal Dočolomanský. Vráťme sa však ku Krakovu, je to uznávané jedno z najvýznamnejších centier európskej kultúry, ktoré je zároveň aj sídlom krajanskej organizácie Spolok Slovákov v Poľsku.

POĽSKÉ CHICAGO

Poliaci v spomenutých českých a slovenských mestách predstavili aj ďalšie významné strediská svojej krajiny. Tak napríklad sliezske Katovice volajú „Poľské Chicago“, pretože je strediskom ťažkého priemyslu a baníctva, ale je v nich aj nemalý priestor pre kultúru. Katovice ako prvé mesto v strednej a východnej Európe získali titul Kreatívne mesto UNESCO v oblasti hudby, teda prívlastok „Mesto hudby UNESCO“.

Lublin, jedno z najvýchodnejších poľských miest, zohráva veľkú úlohu v tzv. komunálnej diplomacii, teda v sprostredkovaní a uzatváraní partnerských dohôd o spolupráci medzi mestami západnej, strednej a východnej Európy. Nie náhodou toto vyše 700 – ročné mesto získalo čerstvý titul Európske mesto mladých 2023.

Keď už sme pri tých oceneniach tak nemôžeme vynechať pre nás Slovákov tak trochu neznámy dolnosliezský Vroclav na rieke Odra so sto mostami /!/, ktorý v roku 2018 sa stal Najlepšou európskou destináciou.

EPILÓG

O zaujímavostiach a atrakciách krajiny, s ktorou máme najdlhšie hranice a s ktorou nás spája tak veľa, môžeme napísať aj niekoľko mimoriadnych vydaní SNN. Aj v tomto prípade však platí, že lepšie je raz vidieť na vlastné oči, než o tom len počúvať a čítať. V lete sa sťahujeme na juh, podobne ako od nás odlietajú v jeseni vtáky. Skúsme však raz zmeniť smer našej dovolenkovej cesty na sever. Bez slovníka. Určite neoľutujeme...